Slohy a rýmovačky musel na základnej škole tvoriť každý. Niektorým sa to zapáčilo a časom začali písať poviedky a básne. Čo však s hotovým dielom?
Riešením sú literárne súťaže, ktorých nájdete na Slovensku desiatky. Žiaľ, na mnohých dostanete „ len" ceny a žiadnu spätnú väzbu. Práve tú však mladí autori potrebujú najviac.
Súťaž Medziriadky preto každoročne ponúka vybraným finalistom týždenný literárny pobyt. Okrem detailných rozborov a knižných odmien čakajú na účastníkov aj workshopy s odborníkmi, logické úlohy či hudobné vystúpenia. Tým sa to však nekončí. Počas roka nasledujú autorské čítania ocenených po celom Slovensku.
Viac nám o zákulisí súťaže a literárnej komunite, ktorá vďaka nej vzniká, prezradil organizátor Radovan Potočár.
(zdroj: Radovan Potočár)Ako môžu literárne súťaže pomôcť začínajúcim autorom?
Najväčším prínosom býva spätná väzba od porotcu, iného súťažiaceho alebo čitateľa, ku ktorému sa text prostredníctvom súťaže dostane. Samozrejme, veľa závisí od toho, kto tou porotou, iným súťažiacim alebo čitateľom je, a ako autor so spätnou väzbou naloží.
Na rozdiel od hodu oštepom či skoku do diaľky je samotné súťaženie v tomto prípade len pridružená záležitosť.
Ktoré problémy mladých autorov sa najčastejšie odzrkadľujú v ich tvorbe?
Keďže čítam pomerne veľa textov, ktoré k nám do Medziriadkov posielajú, dovolím si tvrdiť, že najčastejšie majú problémy s láskou, šťastným či nešťastným zamilovaním sa, partnerským spolužitím, sexualitou a rozchodmi. Časté sú však, zdá sa, aj problémy spojené so školou, prácou a vzťahmi v rodine.
V literárnej súťaži Medziriadky si najskôr začínal ako súťažiaci, teraz patríš medzi organizátorov. Čím ťa práve tento projekt oslovil?
Medziriadky sú jediným projektom svojho druhu na Slovensku. Aj napriek absencii konkurencie však stále rastú. Získali si ma tým, že každý rok priťahujú množstvo známych tvárí i nových ľudí s podobným nastavením a pre každého vytvárajú bezpečný priestor.
Koľko trvá príprava letnej školy literatúry?
Príprava každého ročníka začína bezprostredne po skončení toho predchádzajúceho. V prvej fáze je potrebné zabezpečiť financovanie a nájsť vhodný priestor pre letnú školu. V ďalšej fáze vyhlasujeme literárnu súťaž a snažíme sa ju čo najlepšie spropagovať. Následne hľadáme knižných sponzorov.
Letná škola literatúry prináša množstvo zábavy aj na workshopoch. Aspoň jeden každoročne vedie dramaturg Miro Dacho. (zdroj: Medziriadky)Program letnej školy, ktorá je tradične v auguste, pripravujeme už od januára. Oslovujeme potenciálnych hostí a začíname rozmýšľať nad dramaturgiou. Finálnu podobu nadobúda program koncom jari, začiatkom leta.
Ktorá časť prípravy je najťažšia?
V organizačnom tíme máme rozdelené úlohy. Niekto sa prioritne zaoberá samotnou súťažou, niekto grantovými žiadosťami, ďalší komunikáciou s hosťami alebo autorskými čítaniami, ktoré organizujeme v priebehu roka. Len Katka Vargová, vedúca, všetkým. Na túto otázku by preto každý z nás odpovedal inak.
Z môjho pohľadu je najťažšou časťou prípravy spracovávanie stoviek príspevkov, ktoré autori počas marca posielajú do súťaže. Všetky je potrebné upraviť tak, aby ich porota dostala v jednotnom formátovaní a bez mien súťažiacich. Ešteže táto úloha neprischla mne.
Tento rok sa už nebudú udeľovať prvé miesta a ďalšie ceny, ale vyberie sa 50 finalistov, ktorí dostanú pozvánku na letnú školu. Prečo sa súťaž rozhodla pre túto zmenu?
Chceli sme zdôrazniť, že nie je kľúčové, aké číslo si ocenený autor nájde na diplome, prípadne aký objem knižných odmien si odnesie domov. Najväčšou odmenou je pozvanie na letnú školu literatúry. Autor tak dostane možnosť porozprávať sa o svojom písaní s porotcami a rovesníkmi, ktorých by inak musel zdĺhavo hľadať a určite by ich nenašiel pekne pokope na jednom mieste.
(zdroj: Organizátori Medziriadkov)Rozhodovanie poroty o pridelení prvého, druhého a tretieho miesta bývalo navyše vecou veľkých a zbytočných kompromisov. Zhoda na užšom okruhu textov, ktoré stáli za pozornosť, sa medzi porotcami a porotkyňami spravidla hľadala ľahšie.
Čo je pre teba ako organizátora najväčším zadosťučinením?
Najväčšie zadosťučinenie cítim, keď vidím, že sa na Medziriadky niekto vracia rovnako rád ako ja. Účastník súťaže, porotca, lektor, hosť. Lepšie raz niekoho opäť vidieť než stokrát počuť, ako mu bolo dobre.
Pred dvoma rokmi ti vyšla debutová zbierka poviedok Nádych. Ako hľadáš inšpiráciu teraz, keď je najlepšie zostať doma?
Ak by som ju hľadal, nemyslím si, že prežívanie dní výlučne v domácom prostredí by bolo prekážkou. Dlhodobý pobyt v dome či ešte lepšie v byte, ideálne v garsónke môže byť veľmi inšpiratívny. Rovnako ako aj ponorkové choroby alebo bežné problémy spojené so spolunažívaním.
Program letnej školy netvoria len rozbory textov. Finalistov vždy čaká aj koncert vybranej slovenskej kapely či logické hádanky v prírode. (zdroj: Medziriadky)Ktoré slovenské knihy by si odporučil čitateľom na toto obdobie?
Obrazy zo života M. od Svetlany Žuchovej, Imunitu Márie Ferenčuhovej a Marakéš Václava Pankovčína. V tejto kombinácii, v ľubovoľnom poradí.
Karanténa sa dá využiť aj na písanie, uzávierka Medziriadkov je však už 29. marca. Čo by si poradil literátom a pokojne aj novinárom, ktorí mávajú stres z deadlinov?
To isté, čo aj sebe. Doťahovať veci v dostatočnom predstihu, nenechávať si ich na poslednú chvíľu. A pokiaľ už času naozaj nie je nazvyš, nehľadať výhovorky a vyhrnúť si rukávy.
