Fičí logo Fičí
Streda, 8. apríl, 2020 | Meniny má Albert

Rastliny, ktoré menili históriu: Ako mak spôsobil súboj veľmocí

Liek, ale aj droga pre milióny Číňanov.

Mnohé rastliny zasiahli do vývoja ľudstva. Niektoré ako potraviny, iné ako pochutiny či koreniny. Niektoré zmenili priemysel, iné len spôsob pozerania sa na svet. V našom novom pravidelnom seriáli vám predstavíme niektoré z nich.

Ako mak ovplyvnil históriu?

To, že sa medzi rokmi 2000 až 2005 celosvetovo vyprodukovalo 65 ton maku, nám jasne hovorí, že mak je rozhodne jednou z rastlín, ktoré zasiahli do vývoja ľudstva. V článku sa okrem iného dozviete:

  • Odkiaľ mak pochádza a kedy sa začal pestovať
  • Na čo všetko ľudia využívali liečivé účinky maku
  • Ako sa z maku vyrábalo ópium
  • Ako sa z ópia stala droga, ktorá spôsobila vojenské a politické rozpory

Na Slovensku najčastejšie rastú dva druhy makov - mak siaty (Papaver somniferum) a mak vlčí (Papaver rhoeas).

Botanické latinské meno rodu papaver vychádza zo slova papau (či pappa) a znamená materské mlieko, čím odkazuje na bielu, mliečnu šťavu maku. Druhové mená vychádzajú zo slov rho (červený), somnus (spánok) a ferre (prinášať).

Článok pokračuje pod video reklamou

U maku siateho ešte existuje rozdiel vo farbe makových zrniek. Tie môžu byť čierne alebo biele. Botanicky medzi nimi nie je rozdiel, čierny sa však v minulosti považoval za liečivý, biely zase za jedlý.

Mak používali už Sumeri.

Mak siaty pochádza zo Stredomoria a je jednou z mála pestovaných plodín, ktoré neprišli z Blízkeho východu. Používal sa už od neolitu (pred 6000 rokmi) a dôkazy o pestovaní maku nájdeme aj u Sumerov (4000 rokov pred naším letopočtom) a Mínojcov (2700 až 1450 pred naším letopočtom).

Mak je od roku 2500 pred naším letopočtom spájaný aj s pohrebnými rituálmi , čo dokladá nález makovíc v hroboch z tohto obdobia. V starovekom Egypte používali mak ako liek, čo vieme vďaka Ebersovmu papyrusu (1500 pred naším letopočtom). Tento papyrus obsahuje popis 700 liekov a liečivých kúziel, medzi ktorými bol aj elixír na ukľudnenie dieťaťa vyrábaný z maku.

Zo Stredomoria sa mak postupne dostal na východ, kde sa z liečivej rastliny stala aj rastlina okrasná. Od tureckých šľachtiteľov sa následne v 16. storočí vrátila do západných záhrad. Okrasné maky majú väčšie kvety a veľmi nízky obsah opiátov, takže ich pestovanie je v dnešnej dobe povolené aj v krajinách s prísnymi zákazmi pestovania klasického maku siateho.

Na uspanie detí aj prerezávanie zúbkov

V medicíne sa používali kvety maku, semienka a hlavne mliečny latex, ktorého využitie siaha k prvým počiatkom ľudstva.

Mak sa najčastejšie používal ako osvedčený prostriedok na spanie, najmä vo forme čaju z makovíc či makových semienok, prípadne ako vývar z makovíc a piva. Čaj z makovíc sa dával aj deťom, keď sa im prerezávali zúbky. Mnoho starých diel uvádza makový odvar ako prostriedok na uspanie detí už od jedného mesiaca života. V čínskej medicíne sa koreň aj kvet maku používa proti žltačke.

Na scénu prichádza ópium

Ópium, ktoré sa vyrába z maku siateho, je objavom západnej Európy, aj keď sa mak pre jeho výrobu pestoval v Turecku, Perzii, Indii a Číne.

Slovo ópium pochádza z gréckeho opion (opos), čo znamená šťava. Ópium sa používalo primárne na tíšenie bolesti a znižovanie rozrušenia, ďalej na liečbu astmy, zlepšenia zraku, liečbu bolestí žalúdka, proti malárii a ako nervový stimulant. Jeho sťahujúci účinok pomáhal pri liečbe hnačky, dyzentérie a kašľa.

Gréci spracovávali mak na ópium dvoma spôsobmi:

  • Menej výnosný pozostával v lisovaní makových stoniek a listov, čím vznikalo takzvané meconium.
  • Druhý spôsob sa používa dodnes a spočíva v narezaní makovíc v správnom čase. Vytekajúca biela šťava sa nechá zaschnúť na slnku, následne sa varí a suší, čím sa z bielej tekutiny stane hnedá, ílu podobná pasta. Tento spôsob zberu ópia popisoval už slávny grécky lekár Dioscoridos.

Dali by ste si laudanum?

Ópium sa najskôr užívalo rozpustené vo víne (alkohole) a ochutené muškátovým orieškom, kardamonom, škoricou alebo šafranom. Takto vytvorený nápoj sa nazýval laudanum.

O jeho rozvoj sa postaral švajčiarsky renesančný lekár Philip Theophrastus Bombast von Hohenheim (1493–1541), známy ako Paracelsus. Ten cestoval dlhé roky po svete, učil sa nové postupy a získaval nové recepty, vďaka čomu sa jeho liečenie podobalo niekedy zázraku. Laudanum však masovo rozšíril až Thomas Sydenham (1624–1689), ktorý o ňom napísal: "Zo všetkých liekov, ktoré sa Bohu všemohúcemu uráčilo zveriť ľuďom, nie je žiaden tak univerzálny a účinný pri miernení ľudského utrpenia, ako ópium".

Pokiaľ je ópium, nebude revolúcií

V čase pádu Rímskeho impéria sa pestovanie maku za účelom získavania ópia dostalo cez Egypt do Malej Ázie, ktorá sa následne stala centrom jeho produkcie.

Na produkciu nebezpečnej drogy vo svojom susedstve reagovala čínska vláda, ktorá postavila mimo zákon najskôr predaj ópia (1729), potom jeho užívanie (1780) a nakoniec aj jeho import (1796).

V snahe navýšiť svoje zisky ale Británia začala začiatkom 19. storočia opäť ópium do Číny dovážať. Ópium si rýchlo našlo svojich odberateľov a odhad z roku 1838 hovorí o 4-5 miliónov závislých na ópiu zo 400 miliónov obyvateľov Číny.

Neúnosná situácia viedla k snahe nájsť nejaké riešenie. Britom bola predložená ponuka, aby vymenili ópium za čaj, alebo bude zničené. Británia neustúpila. Viac než tisíc ton ópia bolo zmiešaných so soľou a nahádzaných do mora. Výsledok? Vojna, ktorá skončila prehrou Číny a zmluvou o otvorení 11 čínskych prístavov pre legálny import ópia.

Kto sa hrá s ohňom, sám sa popáli

Naučiť Číňanov fajčiť ópium sa ale západným mocnostiam v konečnom dôsledku nevyplatilo. Imigranti z Číny, zlákaní zlatou horúčkou v Amerike (1803 v Severnej Karolíne a 1848 v Kalifornii) preniesli zvyk fajčenia ópia do USA. V roku 1870 je už ópium bežnou súčasťou angloamerického podsvetia a zostalo ním v určitej forme až dodnes.

Prvé čisté ópium

Čisté ópium vo forme, v akej je známe dnes, prvýkrát extrahoval z anglických makov John Bull z Willitonu, ktorý za svoj objav získal v roku 1796 cenu za chémiu.

Začiatkom 18. storočia boli ľuďom opiáty bežne dostupné vo veľkom množstve a formách. Z Ázie sa dovážalo ópium tak lacné, že sa dalo bežne kúpiť za dve pence a bolo teda lacnejšie ako pivo alebo gin. V 19. storočí dosahuje v Británii spotreba ópia a výrobkov z neho až 22,5 tony ročne.

Trocha chémie na záver

Najdôležitejšou zložkou ópia sú alkaloidy (morfín, narkotín, kodeín, thebaín, papaverín, kodamín, rhoedín... dokopy približne 25 chemických látok), ktoré v kvalitnom ópiu tvoria viac ako 1/5 hmotnosti drogy. Z týchto alkaloidov bol ako prvý umelo získaný morfín (izoloval ho Friedrich Sertürner v roku 1806).

V roku 1874 anglický chemik Alder Wright vytvoril z kodeínu v maku syntetický opiát, ktorý dnes poznáme ako heroín. Jeho výskum ostal bez povšimnutia až do roku 1898, keď pokus zopakovala nemecká firma Bayer, ktorá látku následne uviedla na trh ako beznávykový sirup proti kašľu pre deti. Predaj novej látky ostal neregulovaný až do roku 1914.

Súvisiaci článokAby ste polovičku neurazili. Poznáte symboliku kvetín? Čítajte 

Hlavné správy zo Sme.sk

Čo sa môže a čo nie počas Veľkej noci. Otázky a odpovede

Na niektoré otázky kompetentné orgány ešte nevedia odpovedať.

Šibačka sa tento rok obmedzí len na mamy a partnerky, s ktorými šibači žijú v jednej domácnosti. Ilustračné foto

Platí obmedzený voľný pohyb, aké sú výnimky?

Od stredy budú otvorené len niektoré hraničné priechody.

Koronavírus vyprázdnil ulice miest.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

V tuneli predsedu Matoviča

Demonštratívne nasadenie policajtov i vojakov do ulíc je slovo do bitky.

Peter Schutz