Fičí logo Fičí
Streda, 8. apríl, 2020 | Meniny má Albert

Spevák Smola a hrušky: Je mi na vracanie, keď sa umelci zapredajú strane

Prečo sa umelci vyjadrujú k politike?

(Zdroj: scontent-frx5-1.xx.fbcdn.net)

O rasizme, o slovenských hokejistoch a Andrejovi Dankovi či o populizme politikov pred voľbami. Kapela Smola a hrušky je na scéne už 23 rokov a hudobníci zo Spišskej Novej Vsi sa v textoch nevyhýbajú politickým témam.

Medzi ich najznámejšie piesne o politike patria Voľby budú každý deň, Za rodinu či Černy Biely. Pár týždňov pred voľbami vydali klip k piesni Asisten(ka), v ktorom nájdeme množstvo odkazov na súčasnú politickú situáciu - v klipe vystupuje asistentka Mária, ktorá svoje miesto získala vďaka sexu, či poslušný Peter. Okrem toho odkazujú aj na hlášku vlastnou hlavou, výroky Andreja Danka a na obraze sa zjaví aj špáradlo.

Článok pokračuje pod video reklamou
Načítavám video...

Prečo sa kapela vyjadruje k politike?

Opýtali sme sa na to speváka a textára Jozefa Kramára, ktorého fanúšikovia poznajú pod prezývkou Spoko. Hrá na gitaru a k tvorbe vlastnej hudby ho priviedol, paradoxne, šport. Na basketbalových ihriskách sa začal so spoluhráčmi dohadovať o založení kapely, ktorá nakoniec začala fungovať v roku 1997.

V rozhovore sa dočítate:

  • či by sa umelci mali vyjadrovať k politike
  • či existuje hranica, za ktorú by umelec pri komentovaní spoločensky závažných tém nemal prejsť
  • čo si myslí o Istanbulskom dohovore, rasizme, homofóbii či klipe Molocha na podporu kandidáta ĽSNS
  • či má ako umelec strach z toho, že by sa do vlády dostali extrémisti z ĽSNS
  • či pôjde voliť

Prečo ste sa pieseň Asistent(ka) rozhodli vydať tesne pred voľbami?

V textoch často reagujeme na aktuálne témy. Minulý rok sme vydali pesničku Hokejové emócie - tá bola priamou reakciou na hokejový šampionát, ktorý bol na Slovensku. Nespravili sme však hokejovú hymnu pred turnajom, ale pesničku, ktorá reagovala na prvé prehry. V našej novej pesničke je veľa politických odkazov, pretože ja, ako autor, sa dobre zabávam na tom, že keď sú MS v hokeji, všetci sú zrazu tréneri. Keď sa blížia voľby, tak sú všetci politici.

Veľa interpretov sa snaží dištancovať od politických tém. Je v poriadku, ak sa umelec vyjadruje k politike?

Je to v poriadku, ale podľa môjho názoru by v tom nemal chýbať vtip. Pokojne nech prezentujú svoj názor na politiku, ale nepáči sa mi, keď je to priamo na objednávku. Lebo kopec interpretov nemá potrebu sa vyjadriť, len spĺňa zadanie.

My sa snažíme takýmto veciam vyhýbať. Máme už šiestu skladbu, ktorá má vyslovene politický základ, ale ešte nikto nám nebol schopný otrieskať o hlavu akýkoľvek náš postoj k nejakému politickému subjektu.

Vyhýbame sa aj politickým akciám a mítingom. Je mi na vracanie, keď niekto zapredá svoju úspešnú kariéru nejakému konkrétnemu politikovi alebo politickej strane. Niekedy sa stane, že až po vystúpení sa príde na to, že to celé bolo na podporu kandidáta niektorej strany, hoci sa akcia vydávala za charitatívnu alebo športovú. Aj nám sa to počas 1300 koncertov asi dvakrát stalo. Nikdy sme však nešli niekoho podporovať na objednávku.

Prednedávnom raper Moloch Vlavo vydal pesničku, v ktorej propaguje kandidáta ĽSNS. Aj to je podľa vás v poriadku?

Práve toto sa mi nepáči. Takisto to urobil Rytmus pred ôsmimi rokmi a už vtedy som to kritizoval. My sme vtedy vydali skladbu Som naj**aný, ktorá bola celá o politike. Rytmus sa dušoval, tuším v pesničke Právo a spravodlivosť, že sa to tu všetko zmení a vyslovene to bolo na objednávku pre stranu s rovnakým názvom. Neviem ani, či to ešte je na Youtube, ale Rytmus je skvelý stratég a šikovný marketér, tak na tom aspoň zarobil a veľa ľudí si ani nevšimlo, že išlo o song na objednávku.

Molochova pesnička je úplný trapas, a najviac v tom, že na tom asi nezarobil ani cent, keď už sa úplne zapredal. Je dosť možné, že on sám tomu uveril. Vôbec mu to nevyšlo a keďže rap a hip-hop je vyslovene z "čiernej" kultúry, vyznieva úplne komicky, keď raper podporuje extrémistov. Ale trafil marketingom. Ak bolo cieľom, aby to malo videnia a aby rozvíril hladinu, čo on vie, tak mu to vyšlo. Predpokladám, že o pol roka povie, že on to tak nemyslel, že je to všetko úplne ináč, ale každopádne, je to sračka. A to som bol fanúšik jeho vtipných videí a beefov, keďže táto poloha mu vyslovene sedí.

Elán vydal v októbri minulého roka pesničku Bulvárne krysy, kde sa vyskytol záber Joža Ráža, ktorý mieri zbraňou na novinára. Existuje nejaká hranica, za ktorú by umelec pri komentovaní spoločensky závažných tém nemal prejsť?

Ja som dlhoročný fanúšik Elánu, mám ich rád už od detstva. Samozrejme, ich tvorba už nie je to, čo bývala. Tu sa ale na druhej strane ukázalo, že aj novinári vedia zakopať kapelu aj pesničku tým, že vypichnú len určitú časť.

Takže nie je cez hranu, keď sa rok po vražde novinára a jeho snúbenice niekto v klipe vyhráža zbraňou žurnalistovi?

Áno, ten záber bol scestný a veľmi nešťastný. Neviem, ktorý režisér to vymyslel, keďže to v podstate nekorešpondovalo s textom. Pesnička ale nebola katastrofálna, bola taká, aké Elán produkuje posledných 20 rokov. Priemerná.

Jasné, ten záber bol absolútne nepodarený vtip a neviem, či toto majú členovia kapely skutočne po tých rokoch zapotreby. Ja sa poznám s Jožom Rážom, dokonca nám aj krstil album a je to veľmi príjemný človek, aj keď tak možno nevyzerá. Takže nemôžem byť objektívny, ale je pravda, že ten záber bol fail.

Samozrejme, jeho názory a spolupráca s Mečiarom boli nešťastné. Na druhej strane ale neposudzujem a neodsudzujem mojich priateľov podľa politickej orientácie a nemažem starých kamošov zo sociálnych sietí, keď zmenia politickú orientáciu, alebo sa z nich stanú extrémisti. Snažím sa ich pochopiť, keďže všetci sme do istej miery niekým a niečím manipulovateľní.

Klip k piesni Asistent(ka) je dosť založený na rodových stereotypoch. Žena je tam znázornená ako neschopná získať dobrú pracovnú pozíciu inak ako cez posteľ a všetci vyššie postavení sú muži. Nie je to trochu problém?

Presne to sme chceli ukázať. Je to problém. Zároveň je tam aj asistent, ktorý má svojho šéfa homosexuála. Neviem, či sa to dá úplne pochopiť z klipu, ale chcel som poukázať na tie stereotypy. Som napríklad smutný z toho, že v politike alebo vo vedení rôznych firiem je málo žien.

Robil som v korporátnej firme a zažil som, že ženy to mali ťažšie. No na druhej strane som videl niektoré neuveriteľne rýchle príbehy kolegýň, ktoré sa dostali rýchlo k riaditeľovi alebo lepšiemu postaveniu vo firme. Myslím, že v štátnych firmách je to ešte horšie ako v súkromných, pretože v súkromných sa dáva väčší dôraz na výkon. V štátnych chýba väčšia kontrola a je to aj o rodinkárstve.

Osobne si myslím, že ak by v politike bolo viac žien, možno by nebola taká skorumpovaná. Sexizmus tu je a stále žijeme v mužskej spoločnosti, v ktorej muži udávajú smer toho, čo sa v štáte deje. Je smutné, že v parlamente je tak málo žien.

Rodové stereotypy sa snaží búrať aj Istanbulský dohovor. Teraz je okolo neho obrovské haló, konajú sa protesty za jeho odmietnutie, kňaz Kuffa hovorí o akejsi diabolskej liberálnej gender ideológii. Prečo sa podľa vás také veľké množstvo ľudí na Slovensku postavilo proti dohovoru, ktorého primárnym cieľom je zastaviť násilie páchané na ženách?

Je to z nevedomosti. Tí ľudia to nemajú naštudované a nevedomosť, mám taký pocit, vyhovuje rôznym skupinám. Je to vidieť aj v školstve, kde sa mi zdá, že sa vláda veľmi málo snaží o to, aby ľudia boli múdrejší, sčítanejší a aby boli viac v obraze.

Mám skôr dojem, že sú učitelia zavalení kadejakým vyplňovaním formulárov a byrokraciou, namiesto toho, aby učili deti chápaniu, čo sa deje, a kritickému mysleniu. My sme vlastne len skladačka áut Európy a keď tento priemysel padne, tak sme úplne neschopní. Ale ak sa mám vrátiť k tomu Istanbulskému dohovoru, podľa mňa mu ľudia nerozumejú.

V piesni Voľby budú každý deň spievate o tom, že ráno politik niečo sľúbi a do večera to spraví, keďže bude mať pred sebou neustále vidinu nových volieb. Sú podľa vás politici málo pod kontrolou "obyčajného ľudu"?

Podľa mňa to je celá alfa a omega všetkého. Myslím si, že ľudia by nemali fandiť politikom, ale namiesto toho by ich mali kontrolovať. To je v podstate to, čo aj povedal Karel Kryl, že v politikov sa neverí, verí sa v Boha, politici sa kontrolujú. To je heslo, ktoré by mal každý pochopiť.

Igor Matovič prišiel nedávno s internetovou anketou, v ktorej sa pýta ľudí na to, čo chcú vidieť v budúcom vyhlásení vlády. Vzorka však nie je reprezentatívna a Matovič hrozí v prípade nesplnenia podmienok predčasnými voľbami. Je toto správny ťah, ako bežných ľudí zatiahnuť do diania v politike?

Každopádne je to skvelý ťah pre Igora Matoviča. On je famózny stratég. Vie, kedy čo rozprávať, ako a koho má vydierať. Jednoducho má úžasnú rétoriku, dobre vyzerá. Ja nie som jeho fanúšik, ale sledujem moje okolie a veľa ľudí mu začína veriť.

Ja si však nemyslím, že je úplne "kóšer", keď si niekto niekoho nahráva a pri každej možnej príležitosti bojuje. A či je tá anketa v poriadku? Podľa mňa je to len systém zberu údajov. Možno je to dobre myslené, ale nemám pocit, že by to smerovalo k dobrej veci. Skôr len každý pracuje na tom, aby mal čo najviac percent.

Ako sa vám zatiaľ pozdáva kampaň?

Teraz som strašne veľa na cestách, lebo promujeme nový singel. Sledujem teda bilbordy. Najviac ma zarazil ten, kde je Pellegrini a množstvo ďalších jeho súperov, ktorí sú v čiernobielych farbách a on je tam jediný farebný. Má tam nápis Veľa kandidátov, ale iba jeden premiér.

Napadlo mi, ako by tak vyzeralo, keby sme ako kapela spravili bilbord, kde by boli všetci ostatní speváci z iných kapiel a napísal by som tam: Mnoho muzikantov, ale iba jeden skutočný spevák. To by som predsa vyzeral jak úplný chudák. Mám taký pocit, že politici pracujú s tým, že sme všetci úplne vymletí.

Vládni politici krátko pred voľbami sledujú svoje nelichotivé preferencie a snažia sa voličom zapáčiť, takže sa schvaľuje 13. dôchodok, zvyšujú sa prídavky na deti o sto percent a rušia sa diaľničné známky osobným automobilom. A to všetko aj napriek tomu, že sme nedosiahli vyrovnaný rozpočet a nedávno sa to snažila vláda vyrovnať daňou z tabaku. Ako vnímate tieto kroky?

Sľuby, sľuby, sľuby. Je to presne ako v pesničke Voľby budú každý deň. Ide deň D, teda nejaký deadline, ktorý bude 29. februára, a je úplne jedno, čo tým ľuďom povieme, potrebujeme výsledok. A asi im to aj funguje. Majú to zmapované, majú poradcov, tímy sociológov, ktorí im vysvetlia, čo bude fungovať. Spravia to, čo potrebujú. Je to absolútne kupovanie voliča a v takýchto situáciách mám pocit, že demokracia zlyháva. Zároveň však platí, že nikto zatiaľ nevymyslel nič lepšie ako je demokracia.

Načítavám video...

V roku 2015 ste vydali pesničku s názvom Za rodinu. Je to znova vtipné podanie vážnej témy, no na Slovensku máme teraz nesmierne veľa hrdých bojovníkov za tradičnú rodinu. Je podľa vás tradičná rodina skutočne ohrozená a potrebuje ochrancov typu Harabin, Kotleba, Kuffa alebo Kollár?

Toto nie sú vôbec ochrancovia tradičnej rodiny, ide len o vytláčanie politického kapitálu. Pesnička Asistent(ka) je v podstate voľné pokračovanie pesničky Za rodinu, pretože jej ústredný motív je, že najväčším ohrozením tradičnej rodiny je asistentka. Sú štatistiky na to, že nie gej alebo lesba ohrozí rodinu, ale vyslovene nevera.

A keď sa zamyslíme nad tým, že na čele pochodov za život sú rozvedení ľudia alebo ľudia, ktorí majú množstvo detí s množstvom žien, tak je to až irónia. Položme si jednoduchú otázku: Je lepšie, keď dieťa vyrastá v detskom domove, ako v domácnosti s dvoma matkami?

Prečo podľa vás množstvo ľudí na Slovensku odmieta inakosť sexuálnej orientácie?

Je tam strach. Celé je to tak podávané. Možno nepoznajú takýchto ľudí, nestretli sa s nimi, myslia si, že je to nejaké zlo. Že každý gej je možný násilník, ktorý čaká za rohom, aby ich mohol znásilniť, čo je úplne mylné, lebo väčšinou sú to milí, citliví ľudia. Všetci sme v zásade rovnakí, len sa rozlišujeme v maličkostiach a len okolnosti a prostredie, v ktorom vyrastáme, nás názorovo rozdeľujú.

Nenávisť k inej orientácii je strachom z neznámeho. Keď sa o tom nebudeme baviť, bude zle. Ľudstvo sa vyvíja. Veď prednedávnom vo Švajčiarsku ženy nemali volebné právo. Chce to čas a mne sa páči, že sa o takýchto veciach hovorí.

Keď sme pri diskriminácii, máte so Supom pieseň Čierny Biely, ktorá poukazuje na hlúposť rasovej neznášanlivosti. Máte pocit, že sa časom stáva Slovensko menej rasistickou krajinou?

Nemám ten pocit, pretože zase je aj tu tá práca so strachom. Ale chápem to, keďže som zo Spišskej Novej Vsi, kde sú niektoré dediny už kompletne rómske a vidím, ako to vnímajú ostatní. Sú z toho deprimovaní.

A áno, kultúra Rómov je iná ako naša. V niektorých veciach sa máme čo od nich učiť, ale premýšľajú inak. Dokonca mám niektorých kamarátov Rómov, ktorí sa sami dištancujú od iných Rómov. Rasizmus je v nás. Je to veľmi komplikovaná téma.

Do parlamentu sa v roku 2016 dostala strana ĽSNS, ktorá často podnecuje rasovú neznášanlivosť, zdieľa fašistické myšlienky a momentálne má v preferenciách ešte vyššie percentá než vo voľbách 2016. Nemáte z toho ako umelec strach?

ĽSNS pracuje s nejakou davovou psychózou. Je tam silný vodca, ktorý pracuje so symbolmi a je to veľmi chytľavé, lebo so strachom sa ľahko narába. Nemám z toho strach, lebo neviem, do akej miery je možné, aby to prepuklo až v nejaký fašistický režim. Predsa len, nežijeme v 30. alebo 40. rokoch.

Samozrejme, zľahčovať túto ideológiu je absolútne scestné, ale zároveň nesmieme zabúdať ani na komunizmus, ktorý priniesol rovnako veľa obetí. Lebo teraz mám taký pocit, že sa hovorí, že len fašizmus je zlo.

Sociálne siete sú veľmi silné. Žijeme v bublinách. Ak bude okolo mňa, v mojej bubline, veľa extrémistov, budem aj ja extrémista. Všetci sme manipulovateľní. Neverím, že všetci kotlebovci majú hákový kríž nad posteľou, určite sú medzi nimi aj dobrí ľudia, ale nechali sa zmanipulovať ideológiou.

A dokonca sú schopní uveriť takým nezmyslom, že holokaust nebol. alebo že Hitler bol dobrák od kosti. Všetci sa len učíme, ako pracovať a nepracovať s technológiami, ktoré menia spôsob hry.

O malú chvíľu tu bude výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ako vás osobne zasiahlo všetko to, čo sa po vražde ukázalo?

Je strašné, keď si človek uvedomí, že takéto veci sa dejú. Veľa ľudí sa nezaujíma o politiku a verí tomu, že všetko je tak, ako má byť. A zrazu sa udeje niečo takéto. Nedávno bola moja svokra na film Sviňa a niekoľkokrát sa ma spýtala, či si myslím, že tá realita takto môže skutočne byť. Ako učiteľka v materskej škôlke žije v úplne inej bubline a politikov si vyberá na základe sympatii. A tak podľa mňa volí väčšina. A presne s tým pracuje Smer, ktorý dal na bilboard Pellegríniho, ktorý vyzerá sympaticky.

Pôjdete voliť?

Áno, voliť chodievam pravidelne. Hlavne preto, aby som sa potom mohol k politike vyjadrovať. Lebo keby som nechodil voliť a rozprával o svojich politických názoroch, tak by to stratilo relevanciu.

Kto dostane váš hlas?

Mám vybrané tri strany, ale ešte nie som rozhodnutý.

Súvisiaci článokZaložil projekt Mladí proti fašizmu: Kotlebu volia, lebo sa odlišuje Čítajte 

Téma: Politika s humorom

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy zo Sme.sk

Čo sa môže a čo nie počas Veľkej noci. Otázky a odpovede

Na niektoré otázky kompetentné orgány ešte nevedia odpovedať.

Šibačka sa tento rok obmedzí len na mamy a partnerky, s ktorými šibači žijú v jednej domácnosti. Ilustračné foto

Platí obmedzený voľný pohyb, aké sú výnimky?

Od stredy budú otvorené len niektoré hraničné priechody.

Koronavírus vyprázdnil ulice miest.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

V tuneli predsedu Matoviča

Demonštratívne nasadenie policajtov i vojakov do ulíc je slovo do bitky.

Peter Schutz