Článok pokračuje pod video reklamou
Na Slovensku je odboj proti komunistickému režimu spájaný hlavne so 17. novembrom 1989 (Nežná revolúcia) a 25. marcom 1988 (Sviečková manifestácia). Pred 31 rokmi sa však v Prahe uskutočnila aj séria demonštrácii, známa pod názvom Palachov týždeň, alebo aj palachiáda, ktorá bola predohrou marcových a novembrových udalostí revolučného roka.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ukončila nádeje občanov ČSSR na demokratickejší systém. V uliciach českých a slovenských miest sa usadili vojaci a tanky a takto to napríklad vyzeralo v Bratislave v porovnaní s dneškom:
Bratislava 1968 vs. súčasnosť: Čo sa zmenilo v jej uliciach okrem ruských tankov Čítajte K odporu sa začiatkom roka 1969 pokúsil ľudí vyburcovať mladý študent Jan Palach.
Ten sa 16. januára polial benzínom a zapálil na Václavskom námestí. Jeho príbeh približuje napríklad filmová trilógia Horiaci ker, v ktorej si hlavné úlohy zahrali Táňa Pauhofová, Vojtěch Kotek či Ivan Trojan.
Jan Palach zomrel tri dni po tom, čo bol s rozsiahlymi popáleninami prevezený do nemocnice. Jeho odkaz však ostal živý a 20 rokov po jeho sebaupálení sa naštartovali zmeny, ktoré postupne viedli až k pádu režimu.
Ako to celé začalo?
V súvislosti s Gorbačovovou perestrojkou sa pomaly začínali prebúdzať aj ľudia u nás. Pätnásteho januára 1989 v Prahe chceli rôzne disidentské skupiny (České děti, Charta 77, Mírový klub Johna Lennona,...) usporiadať pietne zhromaždenie pri príležitosti 20. výročia Palachovho činu.
Verejná moc to, samozrejme, nedovolila a minister vnútra František Kinc bol v pohotovosti. Napriek tomu sa predstavitelia vyššie spomínaných skupín pokúsili položiť kvety k soche sv. Václava. Skončilo to stretmi s políciou a mnohí z nich boli zatknutí.
