Kračún, Viľija
Slovo Kračún pochádza z oblasti Zemplína a jeho obdoba, Krašún, zase z Gemera. Tieto oblasti sú známe primiešavaním juhoslovanizmu. Z historického hľadiska pomenúva slovanský sviatok zimného slnovratu, zároveň je to najstaršie slovanské pomenovanie Vianoc, ktoré sa používa dodnes či už u nás, v nárečiach alebo v iných, zväčša juhoslovanských krajinách. Vianoce sa tiež označujú aj ako Viľija na území Šariša.
Kšenk
Ak ste tipovali krčmu, sklameme vás. Kšenky totiž každý rok zháňame ozlomkrky a balíme do pekného farebného papiera. Sú to darčeky a pochádzajú z nárečia trnavského. Darček môžeme nazvať aj podarkom, čo sa dá považovať za ďalšiu trocha mätúcu záležitosť. Toto slovo prekvapivo nepochádza z nárečí, ale bolo vytvorené básnikom Svetozárom Hurbanom - Vajanským.
Sličuchy, zokľe, sveder
Darček sme si už predstavili, čo by však mohlo takým ideálnym darčekom byť? Toto trio rozhodne nesmie pod stromčekom chýbať. Sličuchy (papuče) priamo zo Záhoria, teplé zokľe (ponožky) a pletený sveder od starej mamy zo Šariša.
Glunča alebo cifrašák?
Aj tie máme takmer všetci. Dnes sú väčšinou plastové, no kedysi sme ani len nedýchali, keď sme sa pokúšali zavesiť ich na vianočný stromček bez toho, aby spadli a rozbili sa.
Sú to vianočné ozdoby, pri ktorých nás veľmi prekvapila glunča pochádzajúca zo Šariša. Nehovorí len o ozdobe ako takej, ale konkrétne o vianočnej ozdobe guľovitého tvaru. Zato cifrašák, ten je akoukoľvek ozdobou z oblasti Nitry.
Samostatnou kategóriou sú pochutiny (bobáľky, štóla) a slová ako frugalita (pôst) alebo selankové (pokojné) sviatky, ktoré by sme vám radi zaželali.
