Slovensko v novembri šokoval prípad brutálnej smrti mladej ženy. Polícia v pondelok 11. novembra prijala oznámenie o náleze podchladenej ženy s početnými zraneniami po celom tele na Prístavnej ulici v Bratislave. Privolaní záchranári sa ženu pokúsili oživiť, avšak bezúspešne.
Vyšetrovanie zistilo, že išlo o 34-ročnú učiteľku angličtiny v jazykovej škole, fotografku a modelku Violu Macákovú. O celom prípade začala polícia informovať verejnosť až týždeň po samotnom čine.

Brutálny útok ľudí nenechal chladnými.
Násilný čin okamžite odsúdili politici, študenti aj univerzity. Viola bola v minulosti študentkou Univierzity Komenského, ktorej Filozofická fakulta útok odsúdila na svojom facebookovom profile:
Vysokoškoláci v Bratislave sa rozhodli vyjadriť smútok zasvietením mobilov z internátnych balkónov.
Nápad vznikol v hlave Martina Dovičáka a neskôr sa ho chytilo množstvo študentov z facebookovej skupiny Mladosť ~ Šturak ~ Átriaky ~ Manželáky, ktorá má v súčasnosti vyše 36-tisíc členov. Martin už síce doštudoval, no na svojej škole ostal pracovať ako zamestnanec.
"Po návrate z medziuniverzitných majstrovstiev v Pule (17. novembra) ma doma čakala manželka a dve deti. Zvíťazili sme a bol som plný pozitívnej energie. Ráno som si prečítal článok o Viole, pozrel som sa na svoje deti a povedal som si, že musím niečo urobiť," opisuje Martin dôvod, prečo sa rozhodol zorganizovať spomienku.

Na internátoch znela hudba a zapojilo sa množstvo študentov.
Ťažko odhadnúť presný počet zúčastnených, no mobily a sviečky v stredu svietili zo všetkých budov internátov - Šturáku, Átriových domčekov, Manželákov aj Mladosti.

Internátnym mestečkom sa počas toho šírili zvuky piesne Amazing Grace.

"Keď som zodvihol hlavu, bol som dojatý počtom svetiel z balkónov. Po pesničke študenti zatlieskali a ja som cítil, že to malo zmysel. Preto som rád, že sa za takú krátku chvíľku (7 hodín) dozvedeli o tejto akcii a podporili ju," vysvetľuje Martin.
"Nepoznal som ju osobne, ale poznám študentov z jej fakulty a celá moja facebooková bublina ma statusmi utvrdila v tom, že mám urobiť niečo viac ako len napísať status o tom, čo prežívam ja," dodáva Martin s tým, že by sme viac mali hovoriť o bystander efekte (efekt prizerajúceho sa) a zamyslieť sa nad tým, ako by sme zareagovali, keby sme videli násilie.
