Článok pokračuje pod video reklamou
Každý, kto niečo predáva, či už súkromník alebo firma, vie, že ľudia vedia byť, nazvime to, svojskí. Svoje o tom viem aj ja, čo už dlhé roky pracujem v kníhkupectvách.
Málokto sa o svojich “zážitkoch” rozhodne verejne napísať, ja som sa však po pomalom varení žaby rozhodol konečne začať uverejňovať svoje prudko sarkastické kapitolky aj plne verejne.
Prvá kapitola s názvom Záverečná blues bola o otravných zákazníkoch, ktorým otváracie hodiny nič nehovoria.
Zápisky knihomolníka: O zákazníkoch, ktorí prichádzajú minútu pred záverečnou Čítajte Dnes sa pozrieme na zákazníkov, ktorí sa správajú ako doma... akurát, že doma nie sú.
Domácka atmosféra vždy dobre otvárala peňaženky a odsúvala niektoré racionálne pochody mimo pozornosť. Pokiaľ to priestory dovoľujú, využije to každý obchodník. V kníhkupectvách stačí hoc len niekde picnúť taburetku alebo iný prostriedok na uľavenie zadným partiám a je to.
"Menší" problém nastáva, ak si to zákazník vyloží v zmysle Dankovho dnes už zľudovelého "Ja si to užívam, ja sa cítim dobre" a prinesie si so sebou z domu kompletný súbor správania.
Poďme si rozobrať pár príkladov takýchto činností. Žiadna z nich nie je vyslovene zločinom, ale garantujem vám, že vašej osobe prinesie nejednu tichú kliatbu od knihomolníkov.
1. Zanechávanie kôpok po predajni
Je prirodzené, že každý si chce z nespočetných pokladov ducha povyberať jeden alebo viac. Existuje viacero spôsobov:
- Idete postupne, jeden po druhom, zvažujete, ak nie, puf naspäť na miesto a jede se dál, až kým vám v náručí spočinie to, za čo ste ochotní utratiť ťažko zarobené eurá.
- Zoberiete pár titulov, sadnete si, dáte si načas, stotožníte sa s niečím a zvyšok odložíte naspäť, alebo dáte do ruky knihomolníkom, nech sa o to postarajú.
- Máte úplne na čingovskej saláme, zhrabnete polovicu regálu, prehrabete sa tým ako pes pri zahrabávaní kosti a v lepšom prípade aj niečo kúpite, v horšom svoj náklad rachnete na prvé miesto, ktoré vám napadne.
A čo s tým robíme? Kmitáme po predajni a snažíme sa spúšte eliminovať. Prvoradá je ale obsluha, čo v praxi môže znamenať, že pomedzi plnenie želaní zákazníkov nestihneme následky tornád a iných katastrof vždy odstrániť včas. Vďaka takýmto poriadkumilovným zákazlíkom potom nielen vyznieme ako lajdáci, znižuje sa tak aj komfort zákazníkov, ktorí prídu a musia si cestu ku knihám kliesniť.
2. Zatláčanie kníh do regálov
Väčšinou výsada vypustených detí, ktorých rodičia sa niekde vykecávajú, prípadne mládeže, ktorá sa pri tejto činnosti musí cítiť bohovsky rebelsky. Naštve, ale prežijeme.
Menej úsmevne vyznie, keď sa dospelý oprie o skupinu kníh, zistí, že ahá, neudržalo ma to, oops a ubzikne, ja nič, ja muzikant. Niektorí vytiahnu knihu jednou rukou, kým si usrkávajú z nápoja a následne ju síce pichnú naspäť, ale vezmú so sebou aj tie okolo nej.
Občas sa mi zdá, akoby podobné existencie boli o krok pred nami. Zarovnám poličku, obslúžim zopár zákazníkov a keď sa vrátim do sekcie, akoby som nič neurobil.
3. Tlačenie knihy naspäť silou cez iné
Samozrejme, môže nastať situácia, že polička je "nafullovaná" na prasknutie. V ideálnom prípade by v nej malo byť toľko miesta, aby pri vyberaní titulov nevypadol všetok obsah.
Knihomolníci majú svoje pokyny a v regáloch je väčšinou toľko kníh, aby nepadali do strán a zároveň neboli tak natesno, aby sa nedali komfortne vyberať a zakladať späť.
Chápem, že nie vždy má zákazník obe ruky voľné. S knihami však treba zaobchádzať opatrne a nepchať ich na miesto nasilu, halabala štýlom. Neraz som našiel jeden titul nastoknutý na dvoch naraz, prípadne polovičku strán medzi knihami, pričom druhá trčala von.
4. Silené vyrovnávanie kníh pri prezeraní
Snaha sprístupniť knihy ľuďom za prijateľné ceny prispela k zrodu takzvaných paperbackov. Ich "menšou" nevýhodou je, že na rozdiel od kvalitnejších tvrdých väzieb nejdú otvoriť "dokorán". Ak sa o to pokúsite, riskujete, že knihe "zlomíte chrbát", teda väzbu, a môže nastať vypadávanie strán.
Po kúpe už je vydaná vám napospas, ale pokiaľ ste sa ju nechystali predať, môže to byť všetkým jedno. Kým nie je vaším majetkom, otvárajte ju šetrne. Knihu s poškodenou väzbou nikto nekúpi, de facto ste tak spravili obchodníkovi škodu.
5. Zakladanie knihy stranami von
Mystery regál síce patrí medzi stálice knihomolníckych vtipov a memečiek, v praxi už tak zábavný nie je. Najdôležitejšia vec pri hľadaní a identifikovaní kníh je meno autora, názov titulu, prípadne logo vydavateľstva, pričom všetky tieto údajte sa nachádzajú na chrbte knihy.
Ak ju založíte stranami von, nielenže vyvoláte u knihomolníka zúfalý povzdych, ale sťažujete jemu aj ďalším navigáciu v poličkách. Viem, že sa možno cítite very ninja, ale vtipní nie ste.
6. Dvíhanie knihy za obálku
Veľmi malým deťom odpúšťame, že poriadne nevedia, ako sa kniha chytá do rúk. Vec sa dá ľahko napraviť krátkou výchovnou vsuvkou zo strany rodiča alebo knihomolníka.
Otázky ohľadom mentálneho nastavenia jednotlivca nám do hláv naskakujú v momente, keď vidíme, ako ťažkú knihu dvíha za kraj obálky dospelý človek. Skúste si takto predstaviť približne 1400 strán hrubú tvárnicu menom Futbalový atlas sveta, čo je cez 4 kilogramy vážiace monštrum.
Tento spôsob nakladania s knihou vám odporúčam len v prípade, ak takto vyjadrujete túžbu titul zaplatiť.
7. Pichnutie knihy úplne mimo
Stane sa, že vyberiete titul, kuknete si ho zvnútra, hmm, né, toto nechcem. Odkiaľ som ho vzal? Prefukovanie dutiny lebečnej zažil asi každý.
Ako by ste sa však vyhovorili, ak povedzme Psychologie sériových vrahů skončí v oddelení Hobby/Ručné práce alebo Mein Kampf v sekcii kníh so zdravou výživou? Asi tak. Experti ešte zahladia stopy zarovnaním danej poličky.
Tlieskam vašej vynaliezavosti, hneď na to v hlave striedam írečité slová, keď sa nejakú jednokusovku snažím nájsť, najprv v poličke, neskôr na paneli, v zúfalstve aj v šuplíku.
Sklamanému zákazníkovi musím teda ponúknuť inú alternatívu, aby sa k vysnenej knižke dostal. Neskôr pri upratovaní sekcií nachádzam hľadaný titul úplne mimo. Ďakujem, že ste svojím negatívnym postojom ku kúpe jedného titulu nielen znížili tržbu o x eur pre nás, ale najmä spôsobili inému zákazníkovi, ktorý tú knihu naozaj chcel, nepríjemnosti.
8. Kradnutie príloh ku knihe
"Prečo by som mal kupovať celú knihu, keď som z nej chcel len štetec/figúrku/nálepky/plagát?" Nuž, asi preto, lebo sú súčasťou nielen knižky samotnej, ale samozrejme aj jej kúpnej ceny. Podobne ako pri poškodení titulu, aj krádežou nejakej jeho bonusovej súčasti ho činíte nepredajným.
9. Ľahkovážne správanie pri knihách
Ľudia často neberú do úvahy svoju polohu, pohyb či výskyt ostatných bytostí v predajni. Končí to niekde pri konzumácii jedál a nápojov hazardujúcim spôsobom, ktorý často vedie k znehodnoteniu tovaru.
Prosím, ušetrite si tie urazené pohľady, keď vás úctivo prosíme, aby ste pri prezeraní knižiek s vašou obľúbenou kávou/limonádou/shakom v ruke dávali pozor.
Čo dodať na záver?
Pokojne si nalistujte paragrafy približne od čísla 443 v Obchodnom zákonníku, ak mi neveríte, ale fakt je, že vlastnícke práva získavate až po zakúpení tovaru. Dovtedy patria knihy buď kníhkupectvu, distribútorovi alebo vydavateľovi.
Poškodením ničíte nielen tovar samotný, ale zasahujete aj do práva iného človeka na nadobudnutie daného kusu. Skúste sa trocha zamyslieť, viac vnímať samých seba aj okolie a mať v úcte hoci aj brak za 3 eurá. Berte ohľad na fakt, že nie ste jediný a vyvolený zákazník na celej planéte a nejakú knihu by si rád prečítal aj niekto iný.
Osem kníh, na ktoré by ste sa túto jeseň mali vykašľať Čítajte
