V októbri si pripomíname hneď niekoľko výročí, ktoré súvisia so vznikom Československa - 19. októbra sme si pripomenuli prijatie Washingtonskej deklarácie, 28. októbra výročie vzniku ČSR a 30. októbra si budeme pripomínať prijatie Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenskí zástupcovia prihlásili k vzniku Československého štátu.
Aj napriek problémom mala Československá republika pre Slovensko viacero prínosov. Hlavne v týchto oblastiach:
1. Demokracia, sloboda voľby a zhromažďovania sa
Prvá ČSR bola obdobím, v ktorom obyvatelia Slovenska prvýkrát zažili skutočnú demokraciu a s ňou také vymoženosti ako všeobecné volebné právo, slobodu združovania a zhromažďovania sa či rovnosť pohlaví.
V ústave prvej ČSR sa písalo, že "výsady pohlaví, rodu a povolání se neuznávají", čím sme predbehli aj niektoré západoeurópske štáty. Vo Francúzsku a Taliansku získali ženy právo voliť až po druhej svetovej vojne.
Keďže veľká časť obyvateľstva ČSR sa venovala roľníctvu a mnoho pôdy bolo vo vlastníctve bývalých šľachticov, nový štát sa snažil aj do tejto oblasti vniesť rovnoprávnosť. V roku 1919 bol prijatý zákon o pozemkovej reforme a na jeho základe sa mala pôda rozdeliť medzi bežných ľudí.

2. Nové školy aj najstaršia univerzita na Slovensku
Rovnako dôležitým, ak nie ešte dôležitejším, bol prínos v oblasti školstva. Počas Uhorska fungovala tvrda maďarizácia, vzdelávanie v slovenskom jazyku bolo obmedzené. Po vzniku novej republiky sa začali hromadne budovať všetky typy škôl, kde sa ľudia mohli vzdelávať v rodnom jazyku.
V roku 1919 vznikla v Bratislave Univerzita Komenského. Kým na začiatku 20. storočia bol na území dnešného Slovenska problém nájsť vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pred druhou svetovou vojnou už existovala silná slovenská inteligencia. A možno budete prekvapení, aj v tej dobe sa riešili veci ako skvalitniť školstvo či ako prispôsobiť vyučovanie žiakom so špecifickými potrebami.

3. Divadlá, časopisy a rozmach literatúry
Za éry Rakúsko-Uhorska bolo vydávanie diel v slovenskom jazyku veľmi obmedzené, počas prvej ČSR začalo vychádzať množstvo časopisov v slovenskom jazyku.
Najznámejšími boli Elán (kultúrno-spoločenský magazín), Prúdy (literárny časopis) a dokonca aj Život, ktorý v pozmenenej podobe existuje dodnes. Novonadobudnutú slobodu tiež vo svojej tvorbe využili spisovatelia ako Martin Rázus, Martin Kukučín či Margita Figuli.
V roku 1919 bola obnovená Matica Slovenska. Historická budova Slovenského národného divadla, ktorá bola postavená podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera v roku 1886, sa v roku 1920 stala oficiálne budovou SND. Prvé predstavenia uvedené v slovenskom jazyku boli jednoaktovky Jozefa Gregora Tajovského − Hriech a V službe.

4. Lanovka, železnice, podniky
Hospodársky prínos Československa je dlhé roky sporný, najmä nacionalisticky orientovaní ľudia tvrdia, že krátko po vzniku ČSR skrachovalo na Slovensku množstvo podnikov. Nový štát však v tejto oblasti priniesol aj mnoho pozitívneho.
Vo veľkom sa na Slovensku začala budovať železničná sieť - boli dokončené nové železničné trate, ktorých súčasťou boli aj viadukty a tunely. Spomeňme napríklad trať Handlová - Horná Štubňa.
V roku 1919 bol prijatý zákon o elektrifikácii, na základe ktorého sa vo veľkom začalo elektrifikovať. Postupne sa budovali aj vodné elektrárne (napríklad sústava vodných diel na Starohorskom potoku).
Niektoré podniky, známe hlavne z čias minulého režimu, fungovali už počas prvej ČSR - napríklad zbrojárne v Považskej Bystrici, cementáreň v Ladcoch či výroba umelého hodvábu v Batizovciach.
Okrem toho sa začal rozvíjať aj turistický ruch – slovenskí členovia Klubu Československých Turistov vydávali časopis Krásy Slovenska, ktorý vychádza dodnes. Začala stavať aj lanovka na Lomnický štít a zlatý vek prežívali aj slovenské kúpele v Piešťanoch či Korytnici.
