Fičí logo Fičí
Pondelok, 21. september, 2020 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Ako prežiť na vysokej? Nepracujte hneď v prvom semestri, radí psychoterapeutka

Vysoká škola je skúška, koľko slobody človek ustojí, hovorí Hana Ševčíková.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Prechod zo strednej školy na vysokú je pre študentov zlomový moment - často musia opustiť svojich starých kamarátov aj mesto, v ktorom vyrastali. Ak sa to týka aj vás, vedzte, že pravidelné učenie sa na predmety vystrieda nárazové skúškové, večer budete môcť žúrovať na internáte bez dozoru rodičov a zvyknúť si budete musieť aj na to, že budete sami narábať s peniazmi.

Ako sa vysporiadať so životom na vysokej škole, aby neutrpelo vaše duševné zdravie? Rozprávali sme sa s psychoterapeutkou Hanou Ševčíkovou (40). V rozhovore prezradila aj:

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
  • Čo by ste si mali s rodičmi vyjasniť počas prvých týždňov a ako často je ideálne chodiť domov na víkendy.
  • Ako si ideálne nastaviť rozvrh, aby neutrpelo vaše duševné zdravie.
  • Ako uniesť mieru slobody, ktorú zrazu máte po príchode na internát.
  • Kedy je správny čas na to, aby ste popri škole začali aj pracovať.

S akými problémami sa najčastejšie stretávajú mladí ľudia, ktorí prechádzajú zo strednej školy na vysokú?

Mladí v tomto veku čelia novému životnému obdobiu. Na jednej strane sú už oficiálne dospelí, ale na druhej strane, po niektorých stránkach ešte dospelí nie sú. Finančne sú ešte závislí na rodičoch, osamostatnenie prebehlo a zároveň aj úplne neprebehlo. Musia si zvyknúť na nové prostredie a nejakým spôsobom aj napĺňať vyslovené či nevyslovené očakávania rodičov.

Veľmi to závisí od toho, ako dovtedy prebiehal vzťah s rodičmi. Či sa o problémoch diskutovalo, či sú obe strany pripravené na osamostatnenie – nielen dieťa, ale aj rodičia. Od toho vo veľkej miere závisí, či mladý človek tento prechod zvládne, alebo bude mať problémy.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čo by si mali študenti vyjasniť s rodičmi ešte pred odchodom na internát?

Dôležité je, aby si obe strany jasne vyjasnili a určili očakávania a pravidlá fungovania a hovorili o svojich pocitoch. Ale to, že jedna strana má nejaké pocity, ešte neznamená, že tá druhá strana je tým zaviazaná. To, že matka povie, že je jej za dieťaťom smutno, ešte neznamená, že dieťa musí chodiť každý jeden víkend domov.

Je dôležité, aby sa o tomto hovorilo otvorene a pred odchodom neostalo nič nevyjasnené. Ak ostanú vo vzduchu veci, ktoré sú „nevypovedané“, môže to viesť napríklad k manipulácii zo strany rodičov. Toto všetko ale závisí od toho, aké kvalitné a udržiavané sú vzťahy medzi študentom a rodičmi. Univerzálna rada však znie: Vypovedať nevypovedané. Na povrch, napríklad, určite vypláva otázka, ako často chodiť na víkendy domov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ako často teda chodiť na víkendy domov?

Univerzálna rada asi neexistuje, keďže to závisí od mnohých faktorov, najčastejšie od vzdialenosti. Je však potrebné, aby si mladý človek vyskúšal aj stráviť víkend v novom meste, zájsť do kina, na diskotéku. Dôležité je predtým si to dohodnúť s rodičmi a povedať, že to chcem skúsiť, aby si aj rodičia postupne zvykali na to, že dieťa nebude tak často chodiť domov.

Väčšinou sa to však nejak vykryštalizuje "počas jazdy", teda keď už je študent v novom meste. Treba o tom hovoriť, aby nenastali situácie, v ktorých dieťa ostane bez dohody v novom meste zo vzdoru, na čo môžu aj rodičia reagovať naprimerane, napríklad slovami "tak si tam teda ostaň".

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa o tom obe strany otvorene rozprávajú, nebolo by na škodu dospieť k dohode, že napríklad v septembri príde dieťa domov na dva víkendy, v októbri raz, a postupne frekvenciu znižovať. Ideálne je, aby študent doma hovoril, čo zažil, pokiaľ sa to, samozrejme, dá. A ak tam funguje dôvera, rodičia by ho za to nemali hrešiť alebo spochybňovať, samozrejme v rámci možností.

Okrem rodiny sa však študentovi mení aj okruh priateľov, keďže spoznáva nových ľudí. Je lepšie, aby stále udržiaval kontakty s kamarátmi na strednej škole, alebo sa snažil hľadať si nových na vysokej?

Myslím, že sa to samo nejak utrasie. V dnešnej dobe je vďaka technológiám jednoduchšie udržiavať staršie vzťahy, ale človek by sa mal sústrediť aj na to, čo je tu a teraz a na živých ľudí, ktorých má okolo seba. Je ľahšie napísať správu, ale človek by mal prijať aj výzvu nového života. Neznamená to, že by mal zanevrieť na predchádzajúce priateľstvá, ale mal by dať priestor aj tým novým.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ako majú študenti zvládať zoznamovania s novými ľuďmi?

Zoznamovanie s novými ľuďmi je väčšinou dané samotnou inštitúciou, keďže existujú zvyky ako napríklad krúžkovice. Nováčikom sa teda nejakým spôsobom pomáha v tom, aby sa mohli zoznámiť.

Väčšinou sa vzťahy nadväzujú aj vďaka sociálnym rolám, keďže extroverti sa predstavia tým tichším či menej odvážnym spolužiakom a pomôžu im. Zoznámenie je potom prirodzenejšie.

Spoznávanie nových ľudí môže byť náročné napríklad pre introverta. Má sa do socializovania nútiť?

Záleží na tom, či mu to chýba a či mu chýbajú nové kontakty. Niekto si dokáže oddýchnuť tak, že je na internátnej izbe a číta si knihu. Niektorým ľuďom viac vyhovuje, ak sú len s jedným/dvoma kamarátmi. Úplná izolácia od ľudí, samozrejme, duševnému zdraviu neprospieva. Treba však rešpektovať, že nie každý človek má rovnaké potreby a ľudí, ktorí nepotrebujú každý deň nadväzovať nové kontakty a socializovať sa, by som absolútne nenazvala patologickými.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto životnom období navyše treba rešpektovať aj to, že študenti potrebujú čas na to, aby strávili zmenu, a je v poriadku, ak chcú tú zmenu stráviť sami. Niektorým trvá pol roka, kým si vytvoria vzťah s jedným človekom, a ten ich potom zoznámi s ďalšími. Každý má svoj spôsob, svoje tempo, svoj čas.

S prechodom na vysokú školu sa mnohým spája aj sloboda. Ako ju zvládnuť? Keď ma rodičia zrazu nekontrolujú, môžem žúrovať, kedy a dokedy chcem. Kde je ešte hranica toho, čo by už študenti nemali robiť?

Záleží to od toho, aké hranice má už človek v sebe vytvorené. Hranice sa totiž v človeku tvoria ešte dávno predtým, než príde na vysokú školu. Ak aj človek na chvíľu podľahne slobode, po nejakom čase, dajme tomu dvoch mesiacoch, sa zastaví a "docvakne" mu, že takto žiť nemôže a toto prehnal. Ľudia, ktorí tieto hranice majú, sa spamätajú. Ľudia, ktorí ich nemajú, sa nespamätajú. Ale rovnako by sa nespamätali ani v inej životnej situácii. Je to taká skúška, koľko slobody daný človek ustojí.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čo ak zbadám, že slobode "podľahol" niektorý z mojich nových spolužiakov? Mám mu skúsiť dohovoriť?

Bude to od vás pekné, ale záleží na tom, či je to už naozaj dobrý kamarát a nakoľko vás bude počúvať.

Novinkou pre študentov je po príchode na vysokú školu aj rozvrh – do určitej miery si ho študent zostavuje sám a vie si ho nastaviť tak, aby mal napríklad úplne voľné dni. Na čo treba pri zostavovaní rozvrhu myslieť, aby sa človek staral aj o svoje psychické zdravie?

Pre psychiku určite nie je dobré, aby mal človek všetky predmety v jeden deň. Nie je totiž schopný absorbovať toľko nových vedomostí, nakoniec, ani pracujúci človek nie je v práci 10 alebo 12 hodín. Študent si potrebuje učivo spracovať, zapamätať si ho, pochopiť. Z hľadiska psychohygieny je dôležité, aby mal predmety čo najrovnomernejšie rozdelené. Samozrejme hovoríme o ideálnom prípade, keď človek nepotrebuje popri škole pracovať.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Takže ak má študent 10 predmetov a zapíše si ich na pondelok/utorok a zvyšok týždňa chce mať voľno, robí chybu?

Áno, robí chybu, určite to pre psychohygienu nie je ideálne. Radšej menej predmetov počas viacerých dní.

Ako má človek, ktorý sa ešte nikdy nestaral sám o seba, zrazu zvládnuť to, že sám narába s peniazmi?

Myslím si, že človek, ktorý ide na vysokú školu, už má nejaké skúsenosti s peniazmi, keďže napríklad vreckové by som odporúčala dávať už od základnej školy. Platí základné pravidlo – uvedomiť si, aký rozpočet mám, na aké obdobie, rozpočítať si to na jeden deň a rozdeliť si rozpočet na položky. Vedieť, koľko miniem na stravu, na pomôcky, na voľný čas. Ak študent zistí, že potrebuje viac, mal by začať uvažovať o brigáde.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Takže študent by počas vysokej školy mal aj pracovať?

Určite áno, nielen preto, aby sa naučil narábať s financiami, ale aj preto, aby si vyskúšal svoje zručnosti. Je však dôležité, aby človek robil niečo, čo aspoň trochu súvisí s odborom, ktorý študuje. My sme napríklad už počas štúdia brigádovali na Linke detskej istoty, samozrejme, pod dozorom skúsených kolegov a mentorov. Myslím si, že pri každom odbore sa dá nájsť pozícia, kde môže človek „pričuchnúť“ k budúcemu remeslu, vidieť pri práci skúsenejších, učiť sa od nich. Môže to byť niečo medzi prácou a praxou, aby škola nebola len o teórii.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Je potrebné pracovať hneď od prvého semestra?

To podľa mňa nie je nevyhnutné. V prvom ročníku sa študent len "rozkukáva", čelí veľkému množstvu zmien a ak to nie je nevyhnutné kvôli peniazom, najskôr by sa mal zastabilizovať v novom meste a prostredí. Nad prácou v odbore je ideálne začať uvažovať až vtedy, keď je človek zastabilizovaný a zistí, "kde je sever". Vtedy už väčšinou má nejaké vedomosti a zručnosti a práca sa mu hľadá lepšie.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Veľkou zmenou môže byť pre študentov aj štýl učenia – kým na strednej sa väčšina učila priebežne, vysoká škola je založená na nárazovom učení počas skúškového obodbia. Môže to byť záťaž pre psychiku?

Áno, je to nápor najmä na zodpovednosť človeka. Musí sa naučiť zvládať podať výkon, čo je v živote dôležité, a to ho naučí práve vysoká škola. Prvýkrát s tým príde človek do styku na maturite, ktorá je tiež založená viacmenej na nárazovom učení.

Dôležitejšie ako samotné učenie je to, že človek sa učí, ako sa učiť a ako podať výkon. Zisťuje, či sa mu učí lepšie aspoň v nejakej miere priebežne, či lepšie zvláda učenie ráno alebo večer.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Existuje nejaká univerzálna rada, ako sa zo skúškového nezblázniť?

Spoznať sám seba, vedieť, kedy podávam najlepší výkon a čo mi pomáha a dokázať si na určitý čas odoprieť pôžitky a "hecnúť sa" na výkon. Dôležité je aj vedieť sa po skúške tešiť z úspechu, čo dáva človeku silu zvládnuť ďalší semester.

Súvisiaci článok Keď mi vyhorel dom, študenti mi pomohli, hovorí študijná referentka Čítajte 

Ak bývate na internátoch v Mlynskej doline, určite si prečítajte nášho sprievodcu životom v najväčšom internátnom mestečku v strednej Európe:

Súvisiaci článok Ideš bývať prvýkrát na intráky v Mlynskej doline? Máme odpovede na všetky tvoje otázky Čítajte 

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Fico o návštevách kaštieľa nič nepovie, lebo si chráni súkromie. Poslancov poučuje

Stanovisko za šéfa Smeru pripravil bývalý minister Robert Kaliňák.

Predseda Smeru Robert Fico.

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 79 prípadov nákazy (minúta po minúte)

Slovensko eviduje celkovo 6 677 prípadov nákazy koronavírusom. Pandémia si doteraz vyžiadala 39 obetí.

Ilustračná fotografia.
Známa snímka z bezpečnostnej kamery v Tatra banke z 27. februára 2018, deň po zverejnení informácií o vražde novinára Jána Kuciaka. Marian Kočner bol najprv v bezpečnostnej schránke, vzal z nej čosi malé a vzápätí vybral z vlastného účtu 50-tisíc eur.
Sam Bennett (vľavo) a Peter Sagan v závere 19. etapy na Tour de France 2020.