Článok pokračuje pod video reklamou
Kníhkupectvo je kultúrne prostredie. Teda, aspoň by malo byť. Obsluha každého dobrého knihomoľského brlohu sa snaží vytvoriť zákazníkom príjemné prostredie "ako doma".
Dôležité sú tie úvodzovky. Ľudkovia tu majú pomerne veľkú slobodu, netreba však zabúdať, že v skutočnosti doma nie ste, nachádzate sa stále v obchodnom, respektíve verejnom priestore.
Za dlhé roky práce v kníhkupectvách som sa stretol s viacerými situáciami, v ktorých mi stúpol tlak.
Čo by ste v kníhkupectve naozaj robiť nemali?
1. Súložiť
Ako jediná položka na tomto zozname sa ešte zatiaľ neudiala, aj keď pri výskyte čoraz väčších odpaľovačov deklov je to skôr otázka času a nečudoval by som sa, keby obsluha nejakého kníhkupectva prichytila dvojicu "v najlepšom". Ja som zažil maximálne to, že sa občas objavili ruky pod spodným kusom oblečenia.
2. Prebaľovať dieťa uprostred kníhkupectva
Jasné, niekde treba túto menej príjemnú vec spraviť. Väčšina nákupných centier je už dnes vybavená prebaľovacími pultíkmi, ak nie rovno oddelenými miestnosťami. Nie je teda dôvod, aby ste s obsahom plienok vášho potomka zoznamovali ostatných zákazníkov.
Keď sa nedajbože stane, že inej cesty niet, poprosíme aspoň nenechávať "balíček" all-inclusive pohodený tak, aby dotyčná osoba stihla nenápadne zdrhnúť.
3. Ponechať (malé) deti bez dozoru
Starostlivosť o deti je veru náročný job, rozumiem. Personál kníhkupectva však nie je opatrovateľská služba, ku ktorej si vašu ratolesť môžete odložiť, zatiaľ čo si skočíte na kávičku.
Najmä menšie deti ešte nemusia vedieť, že obchod nie je ihrisko a môžu začať knihy zatláčať do regálov, zhadzovať z panelov či zaobchádzať s nimi ako s hračkami doma.
Máme dosť práce s tovarom, obsluhou zákazníkov a jednoducho nemáme čas popri tom ešte sledovať, či sa dieťaťu niečo nestalo.
Zodpovednosť zaň máte v prvom rade vy. Ak sa poraní povedzme pri naháňačke alebo niečo poškodí, ide to na "vaše triko".
4. Urobiť si z kníhkupectva smetisko
Použitá vreckovka aj s obsahom na taburetke. Nakusnutý marshmallow za knihami. Popcorn rozsypaný po koberci a papierový obal z neho narýchlo zložený na dolnej poličke regálu. Áno, aj rôzne, nazvime to "diskrétne potreby pre ženy" pohodené tam, kde si dotyčná myslela, že to nikto neobjaví.
Nie je nablízku kôš? Poproste niekoho z personálu kníhkupectva, či by to mohol vyhodiť, alebo si odpad chvíľu podržte a vyhoďte ho o pár metrov ďalej do koša. Je ich plné mesto, ale aj nákupné centrá.
Upratovať síce upratujeme, ale sme kníhkupci, nie smetiari a naším pôsobiskom nie je skládka.
5. Svojvoľne rozbaľovať knihy
Dôvody, prečo je veľa kníh dodávaných do obchodov zabalených vo fólii, je viacero. Najčastejšie ide o ochranu pred poškodením. Pokiaľ je to možné a nejde o obzvlášť cenný artikel, zvykne sa odbaliť aspoň jeden kus.
Tak či onak, ak máte záujem o prezretie si obsahu knihy, stačí osloviť najbližšieho kníhkupca. Buď vám ju odbalí, alebo sa pokúsi vyhľadať na internete náhľad do jej vnútra.
V prípade, že sa rozhodnete daný titul nekúpiť, stačí ho vrátiť na pokladňu alebo rovno do rúk obsluhe (neodporúčam knihu len tak pohodiť hocikde).
Prečo je vlastne svojvoľné rozbaľovanie kníh taký problém, keď zákazník chce "len nakuknúť dovnútra"? Lebo neraz dochádza k poškodeniam či znehodnoteniu titulu.
Distribútor takéto kusy naspäť už nezoberie a pomerne ťažké je ich potom predať. Nikto predsa nechce darovať knihu, ktorá vyzerá, že sa v noci zúčastnila nelegálnych zápasov.
6. Ničiť knihy
Dôležité upozornenie - knihy nie sú vaše. Platí to až do momentu, kým za ne zaplatíte. Dovtedy je preto nutné sa k ním správať tak, aby sa dali ešte predať, ak sa pre ne nerozhodnete.
Mäkké väzby vo všeobecnosti neznesú veľa, preto opatrne.
Ak si prezeráte knihu v hodnote niekoľko desiatok eur (o tituloch cez 100 to platí obzvlášť), treba dávať extra pozor. Vám osobne sa to nemusí zdať, ale každá knižka má svoju hodnotu pre nejaký dôvod, ktorý nemusí byť na prvý pohľad jasný.
7. Fotiť si obsah kníh
V poslednom čase sa tento neduh rozmohol v takej miere, že som ho jednoducho nemohol vynechať. Nemáme nič proti tomu, ak si zákazník knihu šetrne prezerá alebo si s ňou v rámci predajne sadne a povedzme si vypíše zopár poznámok, ktoré na niečo potrebuje.
Popri elementárnej slušnosti však existuje aj niečo, čo sa nazýva autorské práva. Skúsim niekoľko prirovnaní:
- Do potravín vojde zákazník, schmatne najbližší rohlík, odkusne si z neho a vráti ho na miesto, akoby sa nič nedialo, a keď je prichytený pri čine, vykrúca sa slovami "len som potreboval rýchlo zahnať hlad".
- Do drogérie vstúpi povedzme pán, zoberie deodorant a nasprejuje sa ním, "len som sa potreboval navoňať, idem na rande".
Ak sa vám dané príklady zdali pritiahnuté za vlasy, čo takto "ešte to, aby som kúpil celú knihu, keď z nej potrebujem len túto jednu stranu"? Zažil som, že týpek si po týchto slovách odfotil ešte ďalšie tri. Trúfalejší sa po slušnom upozornení premiestnia na iné miesto na predajni a pokračujú.
V extrémnych prípadoch nájdeme knihu s vytrhnutou stranou a založenú naspäť v regáli. Chcete si odfotiť obálku, prípadne popis? V poriadku. Pre zvyšok platí, že pozeranie je ok, fotenie nie.
8. Verbálne (a inými spôsobmi) napádať obsluhu
Nie vždy sa podarí nájsť knihu. Objednané kusy neprídu zakaždým načas. A tak ďalej. Nech sa deje čokoľvek, nedáva to dôvod na verbálne či nebodaj fyzické napádanie obsluhy. Ak ste nespokojní s obsluhou, dá sa to vyjadriť aj slušnou formou.
9. Jazdiť na kolobežke/skateboarde/hoverboarde/bicykli
Asi sa zhodneme na tom, že kníhkupectvo nie je dopravné ihrisko. Môžete si pripadať strašne cool, ohrozujete však nielen seba, ale najmä ostatných zákazníkov.
Dopravné prostriedky majú svoj účel, čiže prepravu, myslím, že v kníhkupectve na presuny bohato stačia prírodou človeku dané končatiny a.k.a nohy.
10. Nesedieť na regáloch
Prázdne miesta na spodných pozíciách regálov alebo na paneloch všeobecne znesú istú váhu, ale nie nekonečnú a dlhodobo.
Väčšina kníhkupectiev sa snaží zabezpečiť na svojej ploche aspoň nejaké miesta na sedenie. Len tie naozaj malé ho nemajú z priestorových dôvodov.
Chápem, každý je niekedy unavený, alebo si chce ku knihe na chvíľu sadnúť, a nie vždy je to možné. Môžete počkáť, kým sa miesto uvoľní, neničte ale inventár, ktorý vám nepatrí.
Predaj a kúpa kníh by mali byť pre obe strany príjemným zážitkom a som si istý, že mnohým z vás by podobné "eskapády" ani neprišli na rozum.
Keby predsa len áno, po prípadnom upozornení zo strany obsluhy naozaj nie sú na mieste kyslé pohľady a stačí uznať, že ste sa "pokĺzli", nikto vás nezabije. A ani neutrpíte doživotnú hanbu.
Tú by ste zažili, ak by ste si kúpili niektorú z týchto kníh:
Knižný antivýber: 8 kníh, na ktoré by ste sa toto leto mali vykašľať (+ alternatívy) Čítajte
