Za históriou Zemplína: Čo sa oplatí vidieť tam, kde nič nie je?

Urobte si výlet a spoznajte históriu.

Hoci bývalý premiér si myslí, že na východe nič nie je, opak je pravdou - východné Slovensko má mnoho krás a je ako stvorené na turistiku. K východu patrí aj región Zemplín, ktorý siaha od Medzilaboriec až po Stredu nad Bodrogom. Ak ste milovníkmi histórie, v regióne si určite prídete na svoje. My sme ho prešli za vás.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aké historické pamiatky sa oplatí vidieť na Zemplíne?

1. Hrady

Cez územie Zemplína viedla v stredoveku obchodná cesta do Poľska. Jednou z funkcií tamojších hradov bola jej ochrana.

SkryťVypnúť reklamu

Hrad sa nachádza v obci Sedliská v okrese Vranov nad Topľou. Postavili ho v roku 1309 a istý čas dokonca patril aj legendárnej Alžbety Báthoryovej. Tá mala v roku 1575 svadbu v neďalekom Vranove. Neskôr ho vlastnil aj známy rod Drugethovcov. V roku 1711 v súvislosti s povstaním Františka Rákociho bol zbúraný a dodnes je z neho zrúcanina.

(zdroj: Milan Bališin, CC BY-SA 4.0, Wikimedia)

Leží v rovnomennej dedine a od okresného mesta Humenné je vzdialené 4 kilometre smerom na juh. Postavili ho približne v 13. storočí a jeho najznámejšími majiteľmi boli Drugethovci. Počas ich éry sa na ňom razili falošné mince.

Ďalej patril Csákyovcom a Andrásyovcom a jeho nenávratné poškodenie mali na svedomí vojská Juraja Rákociho (1644). Začiatkom 20. storočia bola plánovaná jeho rekonštrukcia, zmarila ju však prvá svetová vojna. Záchranné práce sa rozbehli až v roku 2011 v spolupráci s obcou a Združením na záchranu Jasenovského hradu.

SkryťVypnúť reklamu

"Chceme, aby hrad žil. Veľmi radi by sme na hrade obnovili kaplnku. Historici sa zamerali na to, aby zistili, komu bola zasvätená. Umiestnili by sme do nej oltár, obetný stôl a kríž. Prekryli by sme ju a slúžili by sa tu omše a konali sobáše. Museli by sme spevniť prístupovú cestu, aby mali mladomanželia kadiaľ prísť," povedala vtedy starostka Lucia Sukeľová pre Korzár Horný Zemplín.

  • Brekovský hrad

Aj táto pamiatka dostala názov podľa obce, v ktorej leží. Brekov je od Humenného vzdialený šesť kilometrov. Rovnako ako Jasenovský hrad, aj ten Brekovský bol postavený približne v 13. storočí.

Vlastnili ho Drugethovci, ale aj rodina Zápoľských. Istý čas na ňom prebýval aj Matej Korvín a v roku 1684 ho zbúrali v súvislosti s protihabsburskými povstaniami.

SkryťVypnúť reklamu

Združenie na záchranu Brekovského hradu rozbehlo práce na jeho záchrane v roku 2009. V rámci archeologického výskumu objavili dobovú keramiku či delovú guľu. Pri hrade je aj múzeum, kde si môžete dané veci pozrieť a dajú sa kúpiť aj suveníry či miestne víno. Okrem toho je sprístupnená aj hradná pivnica a medzi návštevníkmi môžete často počuť aj češtinu či angličtinu.

Na hradnom kopci sa nachádzajú aj jaskyne, tie však nie sú sprístupnené. Z historických pamiatok treba ale spomenúť aj barokový Kostol sv. Michala archanjela.

(zdroj: Milan Bališin, CC BY-SA 4.0, Wikimedia)

Aj v tomto prípade ide síce o zrúcaninu, ale zo všetkých spomenutých je najzachovalejší. Nájdete ho v obci Vinné v Michalovskom okrese. Taktiež vznikol približne v 13. storočí – pôvodne ho postavili v gotickom štýle.

SkryťVypnúť reklamu

Pozostávať mal z brány, paláca, veže, kaplnky sv. Margity a domu Vavrinca. Neskôr bol niekoľkokrát prestavaný, zničený a obnovený. Poslední majitelia Sztárayovci sa v 17. storočí presťahovali do kaštieľa v Michalovciach. Začiatkom 18. storočia ho dal cisár zbúrať.

Pri rovnomennej obci v Trebišovskom okrese nájdete aj hrad Veľký Kamene. Aj ten postavili v 13. storočí a medzi prvých majiteľov sa zapísali Mičbánovci.

Zaujímavosťou je, že v roku 1451 ho dobyl husitský veliteľ Ján Jiskra. Ďalej ho mali v držbe Soósovci, ktorí ho v 15. storočí prestavali. Keďže sa však jeden z nich zapojil do povstania proti cisárovi, hrad bol zbúraný v roku 1672. Dodnes z neho stojí len niekoľko múrov.

(zdroj: Szeder László, CC BY-SA 4.0, Wikimedia)

Na Zemplíne existovali aj ďalšie hrady: Parič, Borša či Braničevský hrad. V súčasnosti sú z nich len fragmenty alebo úplne zanikli.

SkryťVypnúť reklamu

2. Kaštiele

Pri kaštieľoch na Zemplíne nemôžeme začať ničím iným ako trebišovským neobarokovým kaštieľom. Ten pôvodne vznikol v roku 1786 na podnet grófa Csákyho.

Počas ďalších storočí bol viackrát prestavaný, jeho súčasťou boli aj budovy ako jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec, hospodárska budova či kuchyňa a obkolesoval ho anglický park. K parku patrí aj areál zdravia Bučov les, ktorý slúži občanom i návštevníkom Trebišova v rámci cykloturistiky.

Kaštieľ síce istý čas chátral, v roku 1982 však začala jeho rekonštrukcia. Sídli v ňom vlastivedné múzeum.

(zdroj: Investigatio, CC BY-SA 3.0, Wikimedia)

Dominantou Humenného je jeden z najznámejších kaštieľov na východe. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, pôvodnými majiteľmi boli už niekoľkokrát spomenutí Drugethovci.

SkryťVypnúť reklamu

Od roku 1960 v ňom sídli Vihorlatské múzeum. To má od roku 1964 status okresného vlastivedného múzea. Spolu s ním je súčasťou múzea aj miestny skanzen a v súčasnosti je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov.

(zdroj: Przykuta, CC BY-SA 4.0, Wikimedia)

Michalovský kaštieľ bol postavený pravdepodobne v 17. storočí a neskôr prešiel viacerými prestavbami, tou poslednou v 19. storočí. Obkolesuje ho park, ktorý je zaujímavý napríklad tým, že v ňom objavili rotundu z obdobia Veľkej Moravy. Sídli v ňom Zemplínske múzeum s niekoľkými expozíciami – prírodovednou, archeologickou, etnografickou a aj umelecko-historickou.

(zdroj: Szeder László, CC BY 2.5, Wikimedia)

Ten síce nepatrí medzi najväčšie, zaujímavý je však novodobou históriou. Postaviť ho dala grófka Terézia van Dernáthova v roku 1781. Najväčšiu slávu zažil v období Jozefa Rholla (1788) – Holanďana, ktorý v týchto končinách rozbehol železiarsku výrobu. Najväčšie železiarne sa nachádzali v Jozefovej doline, kde neskôr vznikla dnešná obec Zemplínske hámre.

SkryťVypnúť reklamu

Tam boli odliate aj tri sochy Herkula - jedna dodnes zdobí nádvorie kaštieľa. Ďalšia putovala do Užhorodu a osud tretej nie je známy. Po druhej svetovej vojne sa kaštieľ využíval na rôzne účely. Neskôr v ňom sídlilo poľnohospodárske učilište.

Anglický park bol taktiež dosť poškodený – hlavne keď v ňom vznikol všešportový areál (futbalové ihrisko, kúpalisko) a neskôr jeho veľká časť padla za obeť budovaniu nemocnice. Od roku 1993 kaštieľ začal chátrať.

To trvalo až do roku 2012, kedy prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a zmenil sa na pýchu mesta. Tento rok sa plánuje pokračovať v rekonštrukčných prácach – má sa zrekonštruovať takzvaný malý kaštieľ (hospodárska budova v areáli) a časť parku. V ňom majú obnoviť pôvodné jazierko a časť jeho okolia. V kaštieli je umiestnená stála muzeálna expozícia a konajú sa v ňom rôzne výstavy či koncerty.

SkryťVypnúť reklamu
(zdroj: © Jiří Komárek, JiriKomarek.net, CC BY-SA 4.0.)

3. Múzeá

Najznámejšie múzea na Zemplíne sídlia v spomínaných kaštieľoch. Existujú však aj samostatné múzea, ktoré tiež stoja za návštevu.

Ako názov napovedá, venované je slávnemu maliarovi Andymu Warholovi. Jeho rodičia mali korene na východe – ich rodná obec Miková sa leží 15 kilometrov od Medzilaboriec. Založené bolo v roku 1991 z iniciatívy jeho brata Johna. Vlastní asi 4000 jeho diel.

Zriadené bolo začiatkom roka 2015 a venuje sa hlavne histórii tamojšej železiarskej a tak trochu aj drevárskej výroby. Je súčasťou Hámorského náučného chodníka. Pozostáva z troch častí:

Kamennej murovanice - najstaršej budove obce, kde sídlilo vedenie železiarní. V nej sa nachádza samotné múzeum s exponátmi.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou je replika hámru na vodný pohon a vyhne.

Treťou je replika štôlne, v ktorej sa ťažila ruda a časť úzkokoľajky s parnou lokomotívou.

Jedným z najznámejších exponátov je liatinová pec Merkúr odliata v tamojších železiarňach. Ide o sochu v tvare rímskeho boha Merkúra. Tá sa naplnila žeravým uhlím a využívala sa ako akýsi radiátor v záhradách. Dlhý čas ležala nepovšimnutá v krajskom múzeu v Prešove, no obci sa ju podarilo získať späť.

Čo ďalšie sa v regióne oplatí vidieť?

V obciach sninského okresu Jalová, Topoľa, Ruský potok, Kalná Roztoka, Uličské Krivé, Šmigovec či Hrabová roztoka nájdeme drevené kostolíky – cerkvy z prelomu 17. až 19. storočia.

Jeden sa nachádzal aj v Novej Sedlici, neskôr bol prenesený do Skanzenu v Humennom. Niektoré z nich sú zapísané aj do svetového dedičstva UNESCO. V topoľskom kostolíku sa okrem iného nachádza aj expozícia o známom rusínskom buditeľovi Alexandrovi Duchnovičovi.

SkryťVypnúť reklamu

Pravoslávny chrám v Osadnom (okres Snina) je relatívne nový, zaslúži si však špeciálnu zmienku. Ukrýva totiž jednu špecialitu - kryptu s pozostatkami vojakov z prvej svetovej vojny.

Postavili ho v roku 1929. S výstavbou pomohla i Nadežda Kramářová, manželka československého premiéra. Finančnou čiastkou prispel tiež prezident T. G. Masaryk.

Krypta s pozostatkami vojakov bola dlho v zlom stave. V roku 2003 sa za pomoci Veľvyslanectva Ruskej federácie začala jej oprava a v roku 2005 bola krypta posvätená.

Odvtedy je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií tejto obce a chodia ju obdivovať turisti zo Slovenska, Česka, blízkeho Poľska či Nemecka. Okrem nej sa oplatí vidieť aj vnútornú výzdobu chrámu.

V regióne Zemplín sa nachádza iba jeden skanzen – ten v Humennom. Spolu s kaštieľom je súčasťou Vihorlatského múzea a nájdete v ňom niekoľko domov z okolitých obcí (roľnícky dom z Klenovej, dom zo Zemplínskych hámrov, hospodársky dom z Nechválovej polianky), ale aj mlyn z Vyšnej Jablonky, kováčsku dielňu z Nechvalovej Polianky a taktiež aj drevený kostolík z Novej Sedlice.

SkryťVypnúť reklamu

Loading

...

Prečítajte si tiež: Za tri roky navštívil 140 slovenských miest. Čo sa oplatí vidieť? Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu