Fičí logo Fičí
Streda, 24. apríl , 2019

Slovenskí študenti hrajú divadlo po anglicky. Najväčší problém im robí improvizácia

Režírovať je omnoho ťažšie ako hrať.

Sabina v úlohe panovačnej Joanny. (Zdroj: Actofkaa Student Theatre FB)

Študenti Katedry anglistiky a amerikanistiky Univerzity Komenského v Bratislave založili v roku 2011 divadlo ActofKAA, v ktorom hrajú výlučne v cudzom jazyku. Za sedem rokov sa v inscenáciách vystriedali už desiatky študentov a časom sa menili aj režiséri.

Tento rok zažíva svoj režisérsky debut tretiačka Sabina Smutná, ktorá spolu s Dianou Pavlíkovou pripravuje komediálny skeč How to Kiss a Girl.

Sabina mala rada divadlo už od malička, chodila na dramatický krúžok a neskôr na strednej škole účinkovala vo viacerých hrách. O divadle ActofKAA sa dozvedela ešte pred prijímačkami na univerzitu, a keď ju vzali, hneď sa zapísala do súboru.

Viac nám o svojich skúsenostiach s divadlom a nacvičovaní anglickej hry povedala v rozhovore.

Študenti ktorých odborov účinkujú v divadle?

Väčšinu z nás tvoria prekladatelia a tlmočníci. Každý rok sa ale prihlásia aj študenti z iných odborov, ktorí nás prekvapia svojou angličtinou a hereckým výkonom.

Princíp nacvičovania je rovnaký ako v slovenskom divadle. Memorujeme si texty a vžívame sa do postáv. Problémom je však improvizácia. Keď sa niečo počas predstavenia pokazí, prirodzene nám napádajú slová v materinskom jazyku. Stáva sa to nováčikom aj skúseným.

Aké problémy mávajú herci pri anglickej výslovnosti?

Najväčším problémom sú medzizubné hlásky, ktoré v slovenčine nemáme. Napríklad pokiaľ začiatok slova „thought" vyslovíte čisto ako t alebo f, zmeníte tým význam vety.

Okrem toho herci často používajú slovenskú intonáciu alebo zdôrazňujú hlásku r, ktorú treba hovoriť menej výrazne. Tí, čo v slovenčine mierne račkujú, to teda majú v angličtine do istej miery uľahčené, ale ani to nie je záruka dobrej výslovnosti.

Všetko sa však dá nacvičiť, je to len otázka času. Na víkendových sústredeniach sa výslovnosti detailne venujeme. Pomáhajú nám rôzne jazykolamy, opakovanie replík, a tiež počúvanie nahrávok so správnou výslovnosťou.

V ktorých predstaveniach si doteraz hrala a aké boli tvoje postavy?

V prvom ročníku som účinkovala naraz v dvoch predstaveniach. So španielskym divadelným súborom Teatro EsPánico sme nacvičili hru Teodoro y la luna, kde som hrala hlavnú postavu, malého chlapca.

Aby som Teodora stvárnila dôveryhodne, musela som prispôsobiť najmä gestikuláciu a spôsob vyjadrovania. Diváci potrebovali nadobudnúť pocit, že som naozaj dieťa. Hlas som nemenila.

S divadlom ActofKAA som si zahrala v krátkom skeči 50 Shades of Death a nakoniec som dostala aj rolu panovačnej, rozmaznanej a manipulatívnej Joanny v hlavnej hre Present Laughter.

Tento semester režíruješ prvýkrát. Je to pre teba ťažšie ako úloha herečky?

Režírovať je omnoho ťažšie ako hrať. Musím dohliadať na celý chod hry, dokonale chápať správanie a konanie postáv, rozumieť im a navyše vedieť hercom ukázať, čo od nich chcem.

Herci sa väčšinou starajú sami o seba a necítia zodpovednosť za ostatných ľudí na scéne ani mimo nej. Režisér má však v rukách celú hru, je zodpovedný za to, čo sa deje na javisku aj za oponou.

O čom je tohtoročná hra, ktorú s divadelníkmi nacvičuješ?

Hlavnou postavou je 17-ročný chalan Kenneth, ktorý pozve svoju kamarátku Steph na rande, a stiahne si mobilné aplikácie, aby vedel navodiť tú správnu atmosféru a naučil sa bozkávať.

Najviac sa mi páči scéna, keď aplikácie nadobudnú ľudskú podobu a vezú sa s Kennym v aute za Stephanie. V podstate celý skeč vyznieva komediálne a mal by divákov pozitívne naladiť pred hlavnou hrou God of Carnage, ktorú režíruje Bohdan Meteňkanyč.

Čo je pre teba najťažšie na režírovaní skeču?

Tento semester sa nám prihlásilo veľa nových ľudí, mnohí z nich nemajú žiadnu skúsenosť s herectvom alebo ak majú, tak nie s hraním v anglickom jazyku. Rozhodne im však nechýba odvaha a entuziazmus, takže verím, že máme pred sebou úspešné predstavenie.

Čo by si poradila začínajúcim hercom?

Aby sa nebáli prejaviť a ukázať, čo v nich je. Taktiež musia vziať do úvahy, že herectvo si vyžaduje trpezlivosť a čas. Preto by som ho rozhodne neodporúčala niekomu s nabitým diárom.

Je to ako keď sa učíte hrať na hudobný nástroj alebo začnete robiť nový šport. Začiatky sú ťažké a neustále sa treba zdokonaľovať. Na konci vás však väčšinou čaká potlesk a uznanie od divákov a pocit, že to všetko stálo za to.

Aké zručnosti ti dalo divadlo do života? Čo si si počas tejto skúsenosti uvedomila?

Myslím, že mi divadlo veľmi dobre poslúžilo pri odbúravaní trémy a vystupovaní pred publikom. Zároveň som si užila chvíle s novými ľuďmi a celkovú atmosféru. A tento semester som sa naučila, že dať dokopy 30-minútový skeč s 12 hercami nie je vôbec také ľahké, ako som si myslela.

Výsledok nacvičovania si môžete pozrieť už túto stredu.

Prečítajte si tiež:Indexy študentov otravujú, no zachraňujú im krk. Prečo ich univerzity stále používajú?

Hlavné správy zo Sme.sk

Café Európa: Ako sa zmení Ukrajina a čo čakať od Zelenského (video)

Diskusia o ukrajinských prezidentských voľbách.

Volodymyr Zelenskyj.

Fotografie boli detailné. Novinári hovoria o tom, ako ich sledovali

Možno skúšali odsledovať, kto by bol najľahšia obeť, hovorí Zuzana Petková.

Zuzana Petková
Peter Tóth
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Uvedomuje si štát, aká bola hlboká Kočnerova nora?

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.

Šéfredaktorka SME Beata Balogová.

Neprehliadnite tiež

Mémcyklopédia: Ako vznikli vtipy o Vysokej škole života

Čo takto štátnica z toho, ako sa vyhnúť očkovaniu?