Život diabetika je nekonečná matematika. Ako sa žije s cukrovkou?

Ani na párty sa nesmú príliš odviazať.

(Zdroj: Unsplash/Thomas Kelley)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hanka vyberie glukomer z puzdra a vloží doň biely prúžok ako nejaké USB-čko. Na odberovom pere nastaví hĺbku vpichu, ktorá závisí od hrúbky kože. Kým muži používajú stupeň sedem, ženy si zvyčajne nastavujú štvorku. Na prste pocítim miernu bolesť, kvapku krvi vytlačím na biely prúžok. Glukomer ukáže hodnotu 4,9 milimolov, čo je u zdravého človeka optimálna hodnota.

Keď si však cukor odmeria Hanka, vyskočí jej hodnota 7,6 milimolov na liter. Je s tým však spokojná, ako diabetička máva aj vyššie hodnoty. Skôr sa obáva, že v noci jej glykémia, teda hladina cukru v krvi, príliš klesne. "Občas sa prebudím zo spánku a cítim, že niečo nie je v poriadku. Zvyčajne ide o nízku hodnotu cukru, preto musím zjesť niečo sladké," objasňuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cukrovku jej diagnostikovali v dvanástich krátko po tom, ako sa u nej prejavili prvé symptómy.

"Príliš som schudla, veľmi často som bola smädná a z úst mi bolo cítiť acetón," spomína. Mama ju preto vzala k susede, ktorá mala cukrovku už roky. Jej glukomer vtedy ukazoval Hanke už nemerateľné hodnoty, čiže glykémiu vyššiu ako 36 milimolov na liter krvi.

Hanka preto išla okamžite na pohotovosť, odkiaľ ju previezli do bratislavskej nemocnice. V diabetickom centre dostala infúzie, ktoré jej pridávali inzulín do krvi. Ďalej nasledovala výučba, ako sa o seba starať do konca života. Najviac sa však Hanka naučila až po prepustení z nemocnice, keď sa každý jej deň premenil tak trochu na matematiku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cukor si meria tri- až päťkrát denne, závisí to od toho, ako sa cíti. Často máva problémy s hypoglykémiou, teda s nízkou hladinou cukru v krvi, preto vždy nosí v taške džús a nejakú sladkosť.

Snaží sa jesť pravidelne, dokonca si stanovila aj presné časy jedál. Prvú večeru máva vždy o pol siedmej a nemení to, ani keď sa vtedy nachádza napríklad v kine.

Pred každým jedlom si ale musí pripichnúť inzulín.

A to v takom počte jednotiek, v akom si to daná porcia a obsah taniera vyžadujú. Ešte na začiatku si zvykla jedlo vážiť, ale teraz, osem rokov po diagnostikovaní, to už vie odhadnúť pohľadom a nemá problém ani so stravou v školských jedálňach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nefajčí a alkoholu sa vyhýba. Napriek tomu má však prehľad, že napríklad jedno pivo by jej hladinu cukru neovplyvnilo vôbec, druhé by jej ju zvýšilo a tretie znížilo, pretože pri ňom by sa už alkohol dostal do krvi. Všeobecne platí, že čím viac alkoholu, tým nižší cukor.

Diabetici by si preto mali dávať na párty pozor, aby to s alkoholom neprehnali a neupadli do hypoglykemickej kómy. V takom prípade je hladina cukru v krvi na nule a nepomôže ani hroznový cukor, ani vpichnutie hormónu glukagón, ktorý tiež zvyšuje glykémiu. Diabetik sa z tejto kómy nemusí prebrať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hanka sa snaží žiť čo najzdravšie aj preto, aby si neprivolala ďalšie ochorenia, na ktoré sú diabetici náchylní. Nadmerné množstvo cukru v krvi totiž poškodzuje cievy. Keby sa teda každý deň v jej hlave neodohrávala "inzulínová matematika", hrozila by jej slepota, mozgová príhoda, infarkt či problémy s obličkami. A v prípade fajčenia aj problémy s pľúcami.

Navyše môže dôjsť k poškodeniu nervových zakončení v tele. Práve to zapríčiňuje vznik takzvanej diabetickej nohy a následnú amputáciu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Reči, že existuje ťažká a ľahká cukrovka, sú podľa Hanky nezmysel.

Toto ochorenie sa delí len na dva typy, a to prvého a druhého stupňa. "Ja mám prvý stupeň, čo znamená, že som ju získala dedične a spustil ju u mňa nejaký vírus," vysvetľuje.

Pacienti s týmto typom cukrovky, podobne ako Hanka, pred diagnostikovaním chudnú, pretože telo bez inzulínu odbúrava tuky a bielkoviny. To sa však napraví, keď si začnú pred jedlom podávať rýchlo pôsobiaci inzulín bolus a na noc takzvaný bazál, ktorý sa postupne uvoľňuje počas spánku.

SkryťVypnúť reklamu

Druhý typ cukrovky sa prezýva aj starecký a vyvoláva ho sedavý spôsob života a obezita.

Hanka nemá pocit, že by ju cukrovka v živote veľmi obmedzovala.

Akurát priznáva, že pre diabetikov nie sú vhodné nočné zmeny v práci a poisťovne by podľa nej mali preplácať všetky prúžky do glukomeru, ktoré pacient mesačne použije. Jedno balenie s päťdesiatimi prúžkami totiž stojí vyše desať eur a diabetik spotrebuje aspoň tri.

Problém nemá ani so životom na internáte. Býva so svojou najlepšou kamarátkou, ktorá je na jej hypoglykemické stavy už vycvičená. Stačí, aby začala vyzerať slabo alebo aby sa jej triasli ruky, a Miška po nej hneď hodí čokoládu a z chladničky vytiahne džús.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Merať si glykémiu a pichať inzulín na verejnosti už Hanke taktiež neprekáža. Doteraz sa smeje na tom, ako si na stužkovej spôsobila modrinu na pleci, a už teraz premýšľa, kam si ho vpichne na svadbe, nech sa to nezopakuje.

"S cukrovkou sa dá plnohodnotne žiť, len musíte počúvať svoje telo," uzatvára.

Prečítajte si tiež: Psoriázu môže spustiť aj stres z autoškoly. Ako žijú mladí ľudia s týmto ochorením? Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu