Veľké finále: Do Albánska už radšej len vlastným autom

Svokrovci s nami už radšej nikam nepôjdu.

(Zdroj: Family Vano)

Každá dobrá story si zaslúži aj svoj poriadny koniec. A toho sa nám veru dostalo, to vám poviem... Ale poďme pekne po poriadku, respektíve pokračujme, kde sme skončili.

Prečítajte si tiež: Albánsky denník: Ako sa pokazilo všetko, čo sa mohlo Čítajte 

Ksamil. Hurá! Dorazili sme!

Nik tomu neveril, ale nejak sme to dali. Miestami so slzami na krajíčku, lebo pri veľkosti auta a počte osôb na palube funguje priama úmera absolútne dokonale. Čím menšie auto, tým menej miesta. No ktovie, v Albánsku to majú možno naopak, inak si Zeniho výber auta skrátka nedokážem vysvetliť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po tejto skúsenosti Ibizu odparkujeme a nasledujúcich sedem dní okolo nej chodíme s krucifixom. Všetci sa bojíme ďalšieho prekliatia, čo by nám albánske auto mohlo spôsobiť. Pláže sú blízko a zdravotná prechádza pri 34 stupňoch vždy padne vhod. Pri tom, ako sa zo mňa lial pot, som musela nejaké to kilečko schudnúť, takže win win.

SkryťVypnúť reklamu

O týchto dňoch veľmi nie je čo písať. Niesli sa v znamení čľapkania, obžerstva, chľastania a naháňania premotivovaného potomka, ktorý má o pohodovej dovolenke evidentne inú predstavu.

Keď vidím, akú má radosť z piesku a detí (z vody, samozrejme, najviac), je mi jasné, že do budúcna sa baby friendly plážam nevyhnem. Na odľahlej pláži s ťažkým prístupom, kde sme len my a ryby, by nás skrátka zožral od nudy. Lebo aj nosenie piesku na lopatke má svoje hranice a nedá sa čakať, že ho to bude baviť donekonečna. Škoda. V mysli si predstavujem, ako skončíme niekde v Bibione a už ma skrúca. Bleh.

Pre cestovateľov môžem doplniť, že pláže Ksamilu rozhodne stoja za to, ale odporučila by som ich skôr mimo sezóny. Uprostred júla vyzerajú ako kanadské potoky, keď tam dorazia lososy. Nie je nezvyčajné, že vás vo vode niekto pristúpi.

SkryťVypnúť reklamu

Nadchádza dlho očakávaný deň odchodu.

Dlhoočakávaný je preto, lebo všetci sme ho niekde v podvedomí nosili počas celej dovolenky v hlave. Že raz to príde, že dvere Ibizy sa otvoria, vcucnú nás, ale nie je celkom isté, či nás potom aj pustia nazad - má totiž dogabaný centrál a elektroniku tak celkovo.

Keď sa horkoťažko naskladáme, vyrážame smer Golem (kúsok od Durresu, pozn. pre geografov). Je to približne štvorhodinová cesta, počas ktorej sa mením na živý džubox. Nehrám za mince, ale za vresk. Čím viac decibelov z detskej sedačky, tým rýchlejší výber nasledujúcej piesne. Ak ešte raz počas tohto mesiaca budem spievať Tichú noc, cez Vianoce zaručene rozkopem nejaký Betlehem. Len tak z pomsty. Akýkoľvek pokus o uspatie malého je márny.

Počas cesty vidíme krásne miesta, sme prekvapení, že vnútrozemie vyzerá oveľa vzhľadnejšie ako prímorské oblasti. Nádherné hory a ešte krajšie rieky azúrovej farby.

SkryťVypnúť reklamu

Niekde v diaľke dokonca zahliadneme týpka, ktorý nie je od vrchu po spodok oblečený vo fejk veciach. Hmm, asi sa tu ľudia majú o niečo lepšie.

Golem. Kilometer od nášho ubytovania. Auto zastane, len tak, samo od seba.

Ja sa už ani nerozčuľujem, a hneď z prvej sa začnem smiať. Proste, ono to prísť muselo! Veď čo by to bolo za grande finále bez posledného trapasu?

Vtedy si spomeniem na slová Zeniho, že s nádržou nemáme ísť pod polovicu, lebo sa bude zanášať motor či čo. Keď som to vtedy pred týždňom povedala Petrovi, vysmial ma, že on mu tam nenatankuje ani centiliter a že na letisko dôjde na výpary.

Na výpary sme došli, to je fakt, lebo Ibize sa nezanášal motor, ale mala pokazený plavák. Čo znamená, že polovica nádrže bola vlastne nádrž prázdna. Keďže aj samotný Perún musel uznať, že toho bolo na nás už dosť, bol taký láskavý a nechal nás bez nafty aspoň v obývanej štvrti.

SkryťVypnúť reklamu

Len čo som vystúpila z auta, odchytila som si týpka na skútri, ktorý Petra odviezol aj s prázdnou bandaskou od vody na pumpu. Ako posledné socky sme kúpili päť litrov, aby sme došli aspoň k ubytovaniu.

Kým sme na nich čakali, malý si krátil čas pozorovaní sliepok, ktoré tam behajú hlava-nehlava, cesta-necesta, auto-neauto. Mama nášho záchrancu si jeho záujem o operencov vysvetlila tak, že je hladný, a darovala nám jedno vajce. A keď stále neodchádzal, pribalila aj dve uhorky. Viem, že to nie je žiadny valibuk, ale zas o hlade ho nedržíme. No milé od nej.

Celkovo sme sa stretávali len so samými príjemnými a ochotnými ľuďmi (teda až na gréckeho úchyla), ktorí nám vždy pomohli, poradili alebo aspoň dali vajco. Na mňa spravili dojem.

Na letisku sme o deň nato odovzdali auto, zaplatili 250 eur za rozbitú vaňu na Multiple, dali si fotku s brčkavým Lindim, ktorý auto prišiel prebrať, a v búrke sme odleteli.

SkryťVypnúť reklamu

Summa sumárum, sme doma. Svokrovci za sebou expresnou rýchlosťou zapleskli dvere a zdúchli do Prešova s dodatkom, že pre istotu už s nikým na dovolenku nepôjdu.

A naše dojmy?

Ja by som sa vrátiť chcela, určite na jar alebo v zime, keď sú tie kopce pod snehom, a rada by som si tam dala aj nejaký trek. Peťove dojmy sú zmiešané a musí si to nechať uležať v hlave. Spýtajte sa ho o mesiac.

A Vladkovi je to šuma fuk, kam pôjde nabudúce, má len jednu podmienku - musí sa tam dať behať (ja neviem, po kom to má, ale on fakt chodiť nevie, len behať. A to nonstop).

Na záver vám dám pár odporúčaní:

  • Ak na výlet do Albánska, tak vlastným autom s vyšším podvozkom.
  • Ak auto z požičovne, tak auto s vyšším podvozkom.
  • Podvozok podvozok podvozok, inak na prvej ceste mimo hlavného ťahu zakapete ako my.
  • Ľudia sú milí, nebojte sa ich.
  • Je to krajina neobmedzených možností, proste "no problemo". Až kým problém nenastane.
  • Albánsko je krásne. Špatí ho len výsledok ľudskej činnosti, teda nedostavané budovy a odpadky kade-tade, ale samotná príroda je top a stojí za návštevu.
  • Ak vás na cestách stretne čokoľvek, nebojte sa. Lebo ako hovorí moja mama, kým nejde o život, ide o ho*no. (Ak vás na ceste stretne napríklad medveď, tento bod považujte za irelevatný).
  • Nebojte sa cestovať aj s deťmi. Tie zvládnu čokoľvek a stále sa budú usmievať (ak ich práve nezapínate do autosedačky).

Ďakujeme, že ste to s nami celé prežívali. My s cestovaním nekončíme. Skôr naopak, takže nás môžete sledovať na blogu Family Vano alebo na instagramovom profile.

Prečítajte si tiež: Albánsky denník: O začiatku našej nevšednej cesty po Albánsku s bábätkom Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Family Vano

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu