Dominik Jursa si s dokumentom o Mečiarovi poradil aj bez neho. Ukazuje stret dvoch svetov

Rozhovor nemalo význam použiť.

Erika Vincoureková drží roky starý balíček kávy z Mečiarovej kampane. (Zdroj: MPhilms)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vladimír Mečiar je jednou z najkontroverznejších, ale i najdiskutovanejších postáv novodobej slovenskej histórie. Ako o ňom nakrútiť niečo, čo ešte nebolo povedané?

Pred touto výzvou stál dokumentarista Dominik Jursa.

Ten si predsedu vlády z 90. rokov minulého storočia vybral v rámci dokumentárneho cyklu Expremiéri. Tieto polhodinové filmy zachytávajú siedmich slovenských expremiérov očami mladých ľudí, študentov Ateliéru dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Prečítajte si tiež: Na Súmračnú chodila ako na klavír, kým sa dostala k Ficovi Čítajte 

Dokumenty vysiela RTVS na Dvojke v pondelok o 21:30 a 12. novembra bude na rade práve ten o Vladimírovi Mečiarovi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dominikovi sa k bývalému premiérovi dlho nedarilo dostať, musel teda vymyslieť, ako film uchopiť aj bez jeho spolupráce. Nakoniec sa pustil do roadmovie po Mečiarových stopách - zavítal do jeho rodnej obce či do hotela v Detve. Spoločnosť a zároveň názorovú opozíciu mu robila Erika Vincoureková, Dominikova bývalá kolegyňa z TV Živa, kde Dominik pracoval po strednej škole a nakrúcal aj Erikine rozhovory s Mečiarom. Dodnes Vladimíra Mečiara obdivuje a obhajuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dominik sa síce s Mečiarom na konci filmu vďaka Erike stretol, ale dokument je nakoniec stretom dvoch svetov s protipolnými názormi na osobu a pôsobenie Vladimíra Mečiara, kde sa samotný expremiér objavuje skôr len ako pozadie.

Prečo ste si z expremiérov vybrali práve Vladimíra Mečiara?

Mečiar ma fascinoval už na vysokej škole, a to hlavne z toho dôvodu, že to bolo v období, keď hasla jeho hviezda. Zaujímalo ma, čím ten človek môže žiť, čo môže robiť. Potom som zistil, že o Mečiarovi už vzniká celovečerný film, ktorý sa zaoberá aj týmto, čiže som to nechal tak. Neskôr sa to ku mne vrátilo v podobe Expremiérov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na začiatku bola tá motivácia možno rovnaká, ale potom sa to už menilo. Dlho som sa trápil tým, že som hľadal, čo o Mečiarovi povedať, čo možno povedať o človeku, o ktorom toho bolo povedaného a napísaného mnoho. Ten koncept som nakoniec našiel v osobnom prístupe.

Ovplyvnil film Terezy Nvotovej vašu prácu?

Asi iba do takej miery, že takýto film už vznikol, tak robiť podobný film nemalo veľmi zmysel.

S Mečiarom ste sa už vlastne prvýkrát osobne stretli pred rokmi. Koľko ste vtedy mali rokov?

Bolo to niečo po dvadsiatke. Skončil som strednú školu, kde som študoval obrazovú a zvukovú techniku, takže som veľmi chcel robiť kameramana, aby som sa nejako uplatnil v tom, čo som robil. Na VŠMU ma nezobrali hneď po strednej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dostal som príležitosť v televízii, ktorá bola určitým spôsobom strašne pochybná inštitúcia, ale bol som rád, že tam môžem niečo robiť. Zrazu sa tam začal objavovať Mečiar, a ja som až potom začal zisťovať, že kto je Erika Vincoureková a čo sa to okolo mňa deje.

Boli ste v kontakte aj medzi tým, ako ste tam pracovali, a kým ste začali pracovať na tomto dokumente?

Občas, tak raz do roka, sme sa zvykli nejako stretnúť, väčšinou neplánovane. S Erikou sa vo všetkom názorovo rozchádzame, ale máme taký prazvláštny vzťah, ktorý nejakým spôsobom funguje. Ľudsky si k sebe vieme nájsť cestu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ona sa venuje ezoterike a šamanstvu, čo je úplne mimo mňa, ale mám zopár kamarátov, ktorí sa tomu tiež venujú, čiže aj cez nich sa ten vzťah nejako udržiava.

Občas ma, naozaj možno raz za rok, poprosí, či by som jej nešiel pomôcť niečo natočiť, na čo ma párkrát zlákala, takže som občas natáčal nejakého šamana na Devínskom hrade. Boli to pre mňa veľmi bizarné zážitky, ale určitým spôsobom obohacujúce. (úsmev)

SkryťVypnúť reklamu

Čo bola pre vás najväčšia výzva pri celom koncepte vášho filmu?

Úprimne povedané, veľmi som sa bál toho, aby nevznikol servilný film. Aby som dokázal Erike oponovať, pretože Erika je výrečný človek, úplný opak toho, čo som ja. Chcel som, aby ten film mal názor, ale na druhej strane, aby ho nevnucoval. Aby som nekrivdil Erike ani Mečiarovi, ale aby tam bol môj postoj jasný.

Nebolo až také jednoduché toto docieliť, pretože som vedel, že len čo si do filmu pozvem Eriku Vincourekovú, ona ten film prevalcuje. Už len tým, ako veľa rozpráva, a že to sú veci, o ktorých rozprávala miliónkrát. Určité veci si svojím spôsobom dokáže obhájiť . Stáť proti nej nebolo ľahké.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď sa vám konečne podarilo dostať vďaka Erike k samotnému Mečiarovi, nakrútili ste s nimi päť hodín rozhovoru. Prečo sa to do filmu nedostalo?

Mečiar nechcel spolupracovať, nemal na to dôvod. Jeden film už o ňom vznikol, on má toho dosť. Ten film mu mohol niečo iba vziať, nemohol mu nič dať. Logicky to odmietol.

On na konci toho filmu neprijal mňa - to je dôležité si uvedomiť. On prijal Eriku Vincourekovú, a nerozprával sa päť hodín so mnou, rozprával sa s Erikou Vincourekovou, s tým, že ja som do toho občas vstupoval a snažil sa od neho niečo zistiť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ale v podstate sme sa nedostali k ničomu, čo už niekedy nezaznelo a čo už nevieme. Nepovažoval som vôbec za dôležité dávať to do filmu, ten film je o niečom inom.

Ako dlho film vznikal?

Začal som tým, že som natáčal Kováčov pohreb. Natáčal som rôzne situácie, ktoré sa diali v spoločnosti a súviseli s Mečiarom, aj keď som vtedy ešte nevedel, či sa mi to na niečo zíde. Ak však vynechám tieto veci - a bolo ich veľa - ktoré sa nakoniec nepoužili, tak sme toto roadmovie, ktoré nakoniec vzniklo, začali nakrúcať v januári tohto roku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bolo to päť natáčacích dní. Ono to takto znie veľmi jednoducho, ale všetko zorganizovať nebolo také ľahké. Je to päť dní, ale je za tým veľa roboty.

Nezvažovali ste cestu, ako niektorí z ostatných režisérov Expremiérov, že využili názory politológov či archívy?

Zvažoval som to, pôvodný scenár bol napísaný tak, že tam vystupujú aj politológovia. Ale po rozhovoroch s dramaturgom Petrom Kerekesom sme sa rozhodli, že ten film absolútne vyčistíme iba do roviny ja, Erika a niekde v pozadí Mečiar.

Myslím si, že takto je to čistejšie a veci, ktoré by do toho politológovia priniesli, tam určitým spôsobom sú. Aj tie archívy tam sú, ono sa to všetko tak nejako viaže. Ale keď ten Mečiar je tak veľmi známa osoba a všetko o ňom vieme, nemám potrebu ho predstavovať z hľadiska, že aké presne boli jeho kauzy a čo sa kedy dialo. Túto reflexiu prenechávam novinárom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Slovenské dokumenty o politike, ktoré by ste mali vidieť Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu