Sviňa nie je jediná. Pozrite si aj tieto filmy o slovenskej politike

Slováci dokazujú, že vedia točiť dokumenty.

V posledných rokoch to vyzerá, akoby slovenská kinematografia vstala z popola. Slovenské filmy plnia kinosály a darí sa im aj rozvíriť verejnú diskusiu o dôležitých témach - aj tých politických.

Jedným z najnovších filmov s politickou témou dnešného Slovenska je Sviňa, ktorá láme rekordy v návštevnosti. Mariana Čengel Solčanská a Rudolf Biermann ho nakrútili podľa rovnomennej knihy novinára Arpáda Soltésza.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autori filmu uvádzajú, že podobnosť so skutočnými postavami je náhodná. Celkom jasne však vychádzajú zo skutočných udalostí a predobrazom ich hrdinov sú skutoční ľudia. V kombinácii s umeleckou fikciou vznikol diskutabilný príbeh, ktorý sugestívne hovorí o tom, že slovenská politická realita je ešte horšia, ako si myslíme.

Načítavam video...

Aj keď ide o "fikciu", dokumenty o politike vznikali aj v minulosti.

Venovali sa najmä obdobiu mečiarizmu, adorácii prezidenta fašistického Slovenského štátu, Jozefa Tisa, ale vznikli aj dokumenty, ktoré zmapovali kroky zatiaľ predposledného premiéra, Roberta Fica.

Tieto slovenské dokumenty by ste mali vidieť a pustiť ich aj svojim deťom. Zoradili sme ich od najnovších po staršie.

Tieto filmy o slovenskej politike by mal vidieť každý Slovák:

Expremiéri (2018)

Dokumentárny cyklus o bývalých predsedoch vlády Slovenska natočili študenti Ateliéru dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Každá 26-minútová časť sa venuje jednému premiérovi.

V siedmich častiach uvidíte napríklad Jána Čarnogurského s vlajkou proti NATO (s gramatickou chybou, na ktorej sa sám baví), Vladimíra Mečiara na záhrade, Mikuláša Dzurindu na bicykli aj maratóne, Ivetu Radičovú u veštice či Roberta Fica na Topoľčianskom hrade a pri školskej tabuli.

Viac sa dozviete aj o premiéroch, o ktorých ste zrejme ešte ani len nepočuli - Milanovi Čičovi a Jozefovi Moravčíkovi.

Prečítajte si tiež:Na Súmračnú chodila ako na klavír, kým sa dostala k Ficovi Čítajte 
Načítavam video...

Základná umelecká škola Petra Breinera (2018)

Edo Cicha sa rozhodol natočiť svoj absolventský film o meste Humenné - presnejšie o jeho primátorke Jane Vaľovej (Smer). Hodinový dokument ocenili Cenou divákov a Špeciálnym uznaním na študentskom festivale Áčko.

Film hovorí o afére, ktorú verejnosť spoznala prvýkrát na jar 2018, keď na protestoch Za slušné Slovensko vystúpila odvolaná riaditeľka ZUŠ v Humennom Daniela Polovková. Jej odvolaniu predchádzal spor s vedením mesta, ktoré odmietlo nazvať školu podľa skladateľa a humenského rodáka Petra Breinera.

O tom, že kauza školy je len jedna z mnohých kúskov mozaiky, svedčia aj ďalšie investigatívne reportáže. "Strach je tam až hmatateľný. Vždy, keď ľudia hovoria o primátorke, stíšia hlas," povedal režisér filmu v rozhovore pre Denník N.

Prečítajte si tiež:Podcast Cez čiaru: V Humennom vládne strach, vládne Vaľová Čítajte 
Načítavam video...

Až přijde válka (2018)

Hoci na prvý pohľad nemá film režiséra Jana Geberta nič spoločné s politikou, opak je pravdou. Zobrazuje totiž nebezpečné úskalie demokracie a rozpráva príbeh o tom, ako sa mladí dokážu (aj vďaka politickej situácii v krajine) radikalizovať a pridať na stranu amatérskych ozbrojených skupín.

Režisér sledoval na prvý pohľad obyčajného tínedžera Petra. Ten sa dostal na výšku, žije s rodičmi a má peknú frajerku, no jeho skutočný život je niekde inde. Stojí na čele Slovenských Brancov - polovojenskej organizácie, ktorá má oddiely po celej krajine.

Prečítajte si tiež:Režisér filmu o Slovenských brancoch: Tí chlapci sú iní, ako si myslíme Čítajte 

V dokumente sledujeme, ako chlapci v uniformách cvičia a strieľajú v lese a nechávajú Petra, nech si s nimi robí, čo chce. Príkazy a zákazy pripomínajú diktatúru viac ako vojenský výcvik.

Hodnotenie ČSFD: 71 %

Načítavam video...

Mečiar (2017)

Vladimír Mečiar sa dlhé roky stránil novinárov aj kamier. Práve preto je dokument Terezy Nvotovej jedinečným počinom - vďaka tomu, že mladú filmárku pustil k sebe do domu, sledujeme bývalého premiéra, ako opeká špekáčiky a hovorí o tom, čo všetko dal Slovensku.

Svojimi komentármi film dopĺňajú novinári a komentátori aj ľudia, ktorí s Mečiarom prišli do styku. Film je vo veľkej miere subjektívny a autorka v ňom neopisuje len postavu bývalého premiéra, ale aj to, ako ho vnímala ona a jej okolie v najtemnejších časoch mečiarizmu.

Hodnotenie ČSFD: 67 %

Prečítajte si tiež:V učebniciach to nenájdete: Tieto veci by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Mečiar Čítajte 

Krehká identita (2012)

Režisérka Zuzana Piussi sa v dokumente zamerala na to, ako Slováci vnímajú svoju národnú identitu. Alebo skôr, ako vnímajú národnú identitu slovenskí fanatici.

Mozaiku tvoria rozhovory s bizarnými postavičkami pri náboženských monumentoch a chýbať nebude ani šéf Matice Slovenskej.

Ak si neviete predstaviť, čo bizarné môžu ľudia naozaj myslieť vážne, tu je malá ochutnávka: Hlaholiku našim predkom podľa jednej priniesol sám Boh, druhý si dal spraviť testy DNA ako dôkaz, že je doma na Slovensku tridsaťtisíc rokov, iný čudák prebudoval rodinný dom na hradisko zapratané súsošiami Cyrila a Metoda.

Prečítajte si tiež:Je to len extrémizmus, či štátna doktrína? Čítajte 

Atmosféru dotvára aj nostalgické pálenie vatry, tri Svätoplukove prúty, spomienky na dejiny Slovákov, ktoré sa však odohrali úplne inak, adorácia Jozefa Tisa, zábery osláv triumfu hokejistov i neonacistické pochody.

Nacionalistický pátos vyznieva chvíľami naozaj groteskne, až kým si neuvedomíte, že je v Slovákoch stále prítomný. Za všetko hovorí komentár z ČSFD:

Film je plný momentov, keď sa od smiechu váľate po zemi a zároveň sa vám chce grcať z úbohosti protagonistov. Títo ľudia robia veľmi veľkú medvediu službu celému Slovensku a môžu sa potom diviť, že mladí nemajú záujem hlásiť sa k národným hodnotám.

Hodnotenie ČSFD: 67 %

Načítavam video...

Od Fica do Fica (2012)

Aj v tomto dokumente Zuzana Piussi zachytila spoločensky významné obdobie. V 82-minútovom dokumente obdobie od konca Ficovej vlády v roku 2010 až po jeho absolútne víťazstvo vo voľbách v roku 2012.

Hoci sa vo filme objavujú zábery z predvolebných mítingov slovenských politických strán, najväčší prínos majú zábery zo zákulisia protestov Gorila. Hádky, nemohúcnosť a nekompetentnosť organizátorov zhrnul jeden z diskutujúcich na ČSFD trefne:

Výpovedná hodnota tohto "goriláckeho dokumentu" tkvie v prvom rade v zobrazení hysterického davu, ktorý nevie čo chce, ale aspoň vie, čo nechce, rovnako ako jeho "vodcovia".

Hodnotenie ČSFD: 60 %

Načítavam video...

Nemoc tretej moci (2011)

Hoci pri tomto dokumente vyčítajú diváci Zuzane Piussi najmä amatérske spracovanie, informačná hodnota ho prevažuje. Dokument o súdnictve pohol slovenskou verejnosťou - autorka aj Slovenskej televízia zaň mali čeliť trestnému stíhaniu.

Dôvodom bol rozhovor s bývalou členkou Súdnej rady a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, sudkyňou Helenou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej.

Trestné oznámenie za poškodenie dobrej povesti podala Helena Kožíková, za autorku dokumentu sa v roku 2012 postavilo viac ako 60 umelcov. V januári 2013 bolo trestné stíhanie zastavené.

Film je temnou výpoveďou o tom, ako (ne)funguje naše súdnictvo a ako v ňom mocní zneužívajú svoje postavenie a zastrašujú, vyhrážajú sa a ženú sa za mocou. Chýbať nebude ani Štefan Harabin.

Hodnotenie ČSFD: 74 %

Načítavam video...

Muži revolúcie (2011)

Na úplný začiatok vzniku Slovenska vás znova zavedie Zuzana Piussi. Jej film Muži revolúcie je akousi mozaikou subjektívnych pohľadov bývalých revolucionárov – priamych účastníkov a protagonistov Nežnej revolúcie.

V snímke uvidíte Fedora Gála, Jána Budaja, Františka Mikloška, Milana Kňažka, Jána Čarnogurského, Vladimíra Mečiara či Ľubomíra Feldeka.

"Každý z revolucionárov vidí v chaose udalostí celkom iný príbeh. Keď mám povedať, prečo som sa rozhodla urobiť takýto film, tak je to moja fascinácia pamäťou. Všetci zažili jedno a každý si pamätá niečo iné," hovorí o filme režisérka. Odporúčame ho najmä mladším ročníkom, ktorí toho o Nežnej revolúcii veľa nevedia.

Hodnotenie ČSFD: 67 %

Načítavam video...

Taká malá propaganda (2001)

V dokumente Mareka Kuboša sa dostávame do hlavy bývalého spravodajského redaktora STV, ktorý v časoch mečiarizmu vytváral „pozitívny obraz Slovenska“.

Jozef Brezovský ako prvý a zatiaľ jediný z vtedajších zamestnancov STV verejne prehovoril o tom, ako ohýbal pravdu v prospech HZDS a manipuloval spravodajstvo. Silná je najmä scéna, v ktorej hovorí, ako pridal emotívnu hudbu k záberom odchádzajúceho Vladimíra Mečiara a dokázal tým ľudí rozplakať.

Prečítajte si tiež:Bývalý redaktor STV: Bol som súčasťou propagandy. Keby som bol riaditeľ, tiež sa vyhodím Čítajte 

V dokumente Jozef povie, že ľudia sú teľce, aj to, že jeho inteligencia hraničí s genialitou a pokorný človek si nemôže sám seba vážiť.

Hoci by už dnes nič z toho nepovedal, jeho 27-minútová spoveď by sa mala povinne púšťať na školách, a to nielen mediálnych.

Hodnotenie ČSFD: 73 %

HLAS 98 (1999)

Len 15-minútová snímka režiséra Mareka Kuboša vám o mečiarizme povie viac, než by ste čakali. Ocitnete sa pred voľbami v roku 1998, ktoré znamenali Mečiarov pád. To však ešte nevedeli spolužiaci a kamaráti režiséra.

Marek Kuboš nahráva telefonáty, v ktorých sa predstaví ako človek z HZDS a ľuďom sľubuje kariérny postup či osobný prospech, ak budú voliť Mečiara. Niektorí falošným pokusom o ovplyvnenie odolávajú, väčšina však na dohodu pristúpi.

Film nebol nikdy oficiálne distribuovaný, lebo viacerí aktéri odmietli dať súhlas s použitím pasáží, kde vystupujú. Premietať ho je možné len na akademickej pôde alebo na menších súkromných projekciách.

A o čom podľa samotného autora film je? "O strachu. O strachu z Mečiara, o strachu povedať cudziemu človeku do telefónu, že nebudem voliť podľa neho," konštatoval Marek Kuboš na jednej z diskusií pri príležitosti 27. výročia Nežnej revolúcie.

Hodnotenie ČSFD: 84 %

Rodáci (1997)

Nekritickým obdivom k národu a jeho vodcom sa zaoberá aj dokument Mária Homolku z roku 1997. Uvidíte v ňom sfanatizovaných ľudí, ktorí obdivujú prezidenta fašistického štátu Jozefa Tisa. Modlia sa zaňho a oduševnene spievajú hymnické piesne z obdobia Slovenského štátu.

O pár minút neskôr sa rovnaké hymnické piesne spievajú pred parlamentom na podporu Mečiarovho HZDS. Zrejme žiadny iný dokument tak verne nezobrazuje Mečiarove "babky demokratky". Najlepšie ich vystihuje veta „Za nášho prezidenta, za našu slovenčinu, za nášho Vlada“.

"Desivé. Šialené, xenofóbne davy velebiace Tisa a Mečiara zobrazené v plnej kráse spolu s manipulujúcim Mečiarom, ktorému doteraz nezaschla krv na rukách," okomentoval film divák na ČSFD a vy budete mať zrejme rovnaké pocity.

O viac než 20 rokov neskôr pôsobí odkaz na konci filmu (Téma sa mení na cyklus, len kamerka sa začína kaziť) ešte desivejšie.

V oficiálnom texte k filmu už v roku 1997 Mario Homolka poznamenal: "Niektorí sa za tie roky pýtali na slová zo záverečných titulkov. Nerozumeli premene témy na cyklus. Dnes už je to asi zrejmé, stačí pozrieť von z okna."

Hodnotenie ČSFD: 62 %

Načítavam video...

Najšťastnejší deň Anny Mečiarovej (1992)

Ak chcete vedieť, ako sa na Vladimíra Mečiara pozerá jeho matka, pozrite si toto 20-minútové dielo. Anna Mečiarová hovorí pri oslavách prijatia Deklarácie zvrchovanosti o svojich štyroch synoch, najmä však o najstaršom Vladimírovi.

Mečiara spoznáte tak, ako ste ho doteraz nepoznali - vraj bol dobrý syn, pionier, zväzák a boxer, ktorý sa obetoval pre Slovensko. Okrem toho je aj mesiáš, ktorému ľudia ubližujú, ale on doviedol Slovensko k víťazstvu - prijatiu Deklarácie. Pre matku je to najkrajší okamih - vychovala a dala Slovákom syna.

Hodnotenie ČSFD: 56 %

Okrem dokumentov však v posledných rokoch vznikajú o našej politike aj hrané filmy.

Únos (2017)

Diskusiu o Mečiarových amnestiách rozprúdil film Mariany Čengel Solčanskej, vďaka ktorému môžete lepšie pochopiť, o čom bol mečiarizmus a 90. roky. Dej sa točí okolo mladej novinárky, postupne sa však hlavným motívom stávajú zločiny, ktoré súvisia s mafiou, tajnou službou a siahajú až medzi vládne špičky.

Film umelecky spracúva únos prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho a vraždu Róberta Remiáša.

Hodnotenie ČSFD: 65 %

Prečítajte si tiež:Toto vás na dejepise neučili: 8 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Únos Čítajte 
Načítavam video...

Kandidát (2013)

Pokus o prvý politický thriller prišiel na Slovensku v roku 2013. Na motívy rovnomennej knihy Michala Havrana a Maroša Hečka natočil film Kandidát režisér Jonáš Karásek.

Dej sa točí okolo prezidentských volieb na Slovensku a zákulisných hier kandidátov. Dva mesiace pred voľbami prijíme majiteľ reklamnej agentúry Adam Lambert ponuku - má zorganizovať kampaň pre nevýrazného malomestského podnikateľa. Cieľom kampane je rozvíriť politickú diskusiu v krajine a vziať pár hlasov protikandidátom.

Medzitým však zaúraduje aj jeho ego - keď sa v bare poháda so svojím rivalom, ktorý pracuje pre najväčšieho favorita volieb. Stavia sa o sedem miliónov eur, že Lambert nedokáže z neznámeho človeka spraviť prezidenta už v prvom kole.

V hlavnej úlohe sa predstavil Marek Majeský, okrem neho uvidíte aj Moniku Hilmerovú, Michala Kubovčíka, Romana Luknára či Mariána Mitaša.

Hodnotenie ČSFD: 67 %

Načítavam video...
Prečítajte si tiež:Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu