Albánsky denník: O začiatku našej nevšednej cesty po Albánsku s bábätkom

Ešteže svokra nevedela, do čoho ide.

(Zdroj: Family Vano)

Tak sme sa rozhodli ísť do Albánska. Na dovolenku. Nikdy totiž nechodíme dvakrát na to isté miesto a Albánsko bolo a našom bucket liste už dlho.

Prečo to neskúsiť? Cestovky to tu predsa opisujú ako neobjavenú perlu Jadranu. Takže je rozhodnuté, ideme.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zbalíme dieťa, pribalíme svokrovcov a ja naplánujem trip. Samozrejme, bez cestovky, veď sme priemerní hipsteri, čo hejtujú fakultatívne výlety loďou a do susedneho mesta.

Vyrážame z Budapešti, letecky do Tirany, odtiaľ berieme auto a smerujeme na Ksamil so zastávkami cestou. Diaľnica, smer Budapešť. Stojíme už 60 kilometrov pred Pešťou, spolu s Čechmi naloženým po vrch paštikami smerujúcich do Chorvátska. Nie je šanca čakať, lietadlo nás nepočká. Razom sa nám zjavil tretí pruh, zvaný krajnica. A tak sa šialenou šesťdesiatkou rútime popri trúbiacich kamiónoch a nasratých sandálo-ponožkároch, až sa odtiaľ dostaneme. Keby to videl Semir, Peťko svoj vodičák už neuvidí.

SkryťVypnúť reklamu

Letisko! Hurá, sme zachránení!

... a máme 3 hodiny meškanie. To sme pokojne v tej kolóne mohli ostať. Nevadí. Dieťa, šialene unavené po hodinovom plači, konečne zaspí v kočiari. Má teplotu a kašeľ. Ideálne podmienky na presun a výlety. Všetci to ale berieme tak, ze morská voda a vzduch to vyriešia.

Tirana.

Let prebehol bez komplikácií, Vlad mal kamoša, s ktorým si požičiavali hračky. Na letisku nás vítajú ako celebrity, s ceduľkou s mojím menom. Celebritný pocit opadne, keď nás dovedú k najškaredsiemu autu na svete - Fiatu Multipla. Všetci by sa aj smiali, ale každý je "vyfľusnutý" z cesty.

Zatiaľ čo so Zenim riešime papiere, ospevuje mi našu Multiplu. Aké to je kvalitné auto, len so 134 tisíc kilometrami. Pri pohľade naň je jasné, že je to skôr 134 miliónov, ale neriešime. Chceme naše auto s panoramatickými oknami (tak to nazval Zeni), aby každý lepšie videl, čo za blbca si toto kúpi, a vyrážame na juh.

SkryťVypnúť reklamu

Cesta sa zdá byť nekonečná.

Dvakrát sa stratíme, hoci “to je tak jednoduché, že nemáte kde zablúdiť,” ako povedal Zeni. Prekvapivo, cestu najlepšie zvláda najmladší člen, ktorého panoramatické okná evidentne zaujali.

Keď pred polnocou konečne dorazíme do našej dedinky, svokra je už zo zúfalstva v slzách. Nuž, nie je to pre každého, sedieť štyri hodiny v aute a jazdiť cez priesmyky a diaľnice s oslami.

Po príchode na ubytovanie mi ešte povie, že keby toto vedela, v živote nejde. Super začiatok rodinnej dovolenky, čo vám budem hovoriť. Ubytko aj domáci však vyzerajú skvele. Filip nás ale musel prísť vyzdvihnúť do dediny, lebo pri hľadaní jeho domu sa stratila aj navigácia.

Už sme v posteliach. Deň jedna je za nami. My s Petrom sa smejeme, lebo presne pre túto divočinu milujeme cestovanie. Je to náročné, nie je to pre každého, zažijete neuveriteľné veci. Ako motorku na diaľnici v protismere. Alebo policajtov, ktorí vas nasmerujú na cestu, ktorú práve valcom dokončujú. A vy si len tak idete za valcom a cítite, ako sa asfalt lepí na gumy.

SkryťVypnúť reklamu

Nemenila by som. Toto je ten pravý all inclusive, lebo zažiješ aj to, čo by Boris Filan nevymyslel.

P. S.: Svokra nám odpustila, keď uvidela more. Je tu super.

P. S. 2: Toto je prvá aj posledná foto funkčnej Multiply.

Zostaňte naladení na ďalšie storky alebo si ich prečítajte na blogu Family Vano, kde vznikol tento text.

Prečítajte si tiež: Cestovanie s deťmi sa dá zvládnuť: Pripravte sa naň s týmito tipmi Čítajte 

Autor: Family Vano

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu