Husák, Moravec aj Schindler. Tieto historické osobnosti menili názory ako ponožky

A malo to aj zhásadný vplyv na dejiny.

Nie je žiadnou novinkou, že ľudia pod vplyvom rôznych okolností menia svoje postoje a názory. Niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Ak sa tak stane u predstaviteľov štátov alebo vojenských veliteľov, často to ma zásadný vplyv na dejiny. Tu je zopár príkladov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maršál Philippe Pétain (1856-1951)

Philippe Pétain je jednou z najkontroverznejších postáv francúzskej histórie. Prvýkrát sa preslávil už v 1. svetovej vojne, keď v roku 1915 Nemci prišli s plánom mohutne zaútočiť na oblasť pri meste Verdun, a tak prelomiť francúzsku obranu.

SkryťVypnúť reklamu

Za veliteľa obrany bol vymenovaný práve Philippe Pétain. Obe strany utrpeli veľké straty, daná bitka je prezývaná aj „krvavý mlynček na mäso“. Nakoniec sa Francúzom podarilo zvíťaziť a Pétain sa stal hrdinom, ktorému sa podarilo prekaziť útok Nemcov.

Iný postoj k Nemcom však mal počas 2. svetovej vojny. Počas dramatických chvíľ, keď nemecké vojská drvili francúzsku armádu, sa dostal na čelo vojenskej rady a vyjednal s Nemcami mier. Krajina tak bola rozdelená na dve časti: severnú - priamo okupovanú Wehermachtom, a južnú - formálne nezávislú s hlavným mestom Vichy.

Aj keď sa Pétain snažil o istú mieru nezávislosti, vo Francúzsku zaviedol tuhý totalitný režim. Mnoho politických strán bolo zakázaných, bola zavedená ostrá cenzúra. Pre ľudí, ktorí boli pri moci, bolo kľúčové stanovisko Nemcov.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1940 vydal Pétain pomerne ostrý protižidovský dokument a asi 76-tisíc francúzskych Židov bolo deportovaných do nemeckých táborov. Po vojne bol odsúdený na smrť, generál de Gaulle (prvý prezident Francúzska po oslobodení) mu trest zmenil na doživotné väzenie.

Plukovník Emanuel Moravec (1893-1945)

Ľudí s radikálnou zmenou postoja nájdeme aj v česko-slovenskej histórii. Počas bojov na východnom fronte sa v československých légiách preslávil Emanuel Moravec. Patril medzi najväčších stúpencov prvej republiky, obdivoval T. G. Masaryka a E. Beneša. Počas mníchovskej krízy ostro presadzoval vojenský zásah proti Nemecku. Okrem toho písal články s protinemeckou tematikou.

Prekvapením bolo, že po obsadení Čiech nemeckou armádou mali Nemci voči nemu mierny postoj, navyše ho pozvali na návštevu Nemecka. Od tej chvíle začal verejne hlásať pronemecké stanoviská. V roku 1942 sa stal ministrom školstva v protektorátnej vláde a vedúci Úradu ľudovej osvety.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem toho vydal niekoľko kníh - napríklad v diele Ve službách nove Evropy napísal: „Čím viac nás pôjde s pravdou novej Európy, tým silnejší bude náš národ a tým významnejšiu úlohu zohrá v prestavbe sveta. Iné východisko ako dobrý Čech nevidím. Preto idem za Adolfom Hitlerom, cestou necestou."

Ako člen vlády presadzoval pronemecké zákony. Jan B. Uhlíř z českého vojenského historického ústavu povedal, že keby komunisti nevymazali E. Moravca z dejín a neznemožnili historikom kontakt so západom, nestal by sa symbolom kolaborácie s nacistami Nór Quisling, ale práve E. Moravec. "Bol to apoštol národnej zrady, ktorý úspešne masíroval Čechov stovkami rozhlasových prejavov, novinových statí a kníh," povedal Uhlíř.

Na konci vojny, keď si uvedomil, aký osud ho čaká, spáchal Moravec samovraždu. O jeho obľúbenosti medzi vtedajšími ľuďmi svedčí aj dobový vtip:

SkryťVypnúť reklamu

"Proč má Moravec holou hlavu?"
- Aby to Němce nešimralo, když jim leze do zadnice.

Gustáv Husák (1913-1991)

Aj bývaly československý prezident Gustáv Husák spravil pomerne veľký názorový kotrmelec. Ešte pred druhou svetovou vojnou patril k presvedčeným komunistom. Pred rokom 1948 sa podieľal na nastolení komunistickej moci na Slovensku a dostal funkciu predseda Zboru povereníkov (prakticky slovenskej vlády).

V roku 1950 bol spolu s ďalšími komunistami (Vladimír Clementis, Laco Novomeský a ďalší) zatknutý a obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Buržoázny nacionalizmus v tej dobe znamenal presadzovanie práv svojho národa – z neho boli obviňovaní najčastejšie komunisti, ktorí žiadali popri budovaní socializmu brať ohľad aj na určité národné osobitosti.

SkryťVypnúť reklamu

Rehabilitovaný bol začiatkom roku 1968. V období Pražskej jari sa stal podpredsedom vlády. V tej dobe aktívne podporoval snahu o reformu systému - hlásal potrebu federatívneho usporiadania ČSSR a požadoval aj odstránenie drôtov z hraníc (povedal, že hrad Devín je "obtočený drôtom ako nejaký koncentračný tábor").

Po invázii vojsk štátov Varšavskej zmluvy sa postupne dostal na čelo strany a stal sa prezidentom republiky. Svoje postoje z čias Pražskej jari zmenil na nepoznanie - kým vtedy hovoril o odstránení drôtov z hraníc, po 1968 už hovoril, že "hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakdo prechádzal.“

Postupne začal Sovietom vychádzať čoraz viac v ústrety a snahy o reformu systému boli zadusené. Federatívne usporiadanie ČSSR síce bolo prijaté, neskoršími zákonmi však bolo silno narušené – stále sa takmer všetko riadilo z Prahy, o vzájomnej rovnoprávnosti republík sa hovoriť nedalo.

SkryťVypnúť reklamu

Claus Schenk von Stauffenberg (1907-1944)

Claus Schenk von Stauffenberg bol zozačiatku vzorný vojak a dosiahol niekoľko vojenských úspechov, ktoré mu priniesli miesto v nemeckom generálnom štábe. Nový nemecký vodca Adolf Hitler sa mu zo začiatku pozdával.

V roku 1941 bojoval v ZSSR. Tam si postupne začal uvedomovať, o čom je v skutočnosti ideológia národného socializmu. Neskôr bol prevelený do severnej Afriky, kde sa zranil.

Keďže si uvedomoval, ako skončí vojna pre Nemecko, odhodlal sa spáchať atentát na Hitlera. Na porade v jeho hlavnom stane – Wolfsschanze (Vlčí brloh v Rastenburgu vo Východnom Prusku, dnes Kętrzyn – Poľsko) umiestnil kufrík s bombou. Aj keď to spočiatku vypadalo nádejne, Hitler nakoniec prežil a Claus Schenk von Stauffenberg bol popravený.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho príbeh bol aj sfilmovaný - v roku 2008 natočil režisér Bryan Singer úspešný film Valkýra.

Oskar Schindler (1908-1974)

Oskar Schindler pochádzal z českého mestečka Svitavy, kde okrem Čechov žilo aj veľa Nemcov a Židov. Pred vojnou vstúpil aj do Sudetonemeckej strany K. Henleina, neskôr aj do samotnej NSDAP. Bol aj zatknutý československými orgánmi, po Mníchove ho však prepustili. Po vypuknutí vojny v poľskom Krakove arizoval židovský podnik na výrobu smaltovaného riadu.

V podniku vo veľkom zamestnával Židov, ale správal sa k nim ľudsky. Mal veľa známosti v nacistickej strane, čo využíval vo svoj prospech. Aby chránil svojich robotníkov, vytvoril pre nich vlastný tábor.

Pred koncom vojny sa presunul do československého mesta Brněnec. Snažil sa presadiť, aby čo najviac robotníkov mohol zobrať so sebou aj s ich rodinami, inak by im hrozil transport do koncentračných táborov.

SkryťVypnúť reklamu

Po vojne dostal viacero ocenení – napríklad rád pápeža Pavla VI. a v Izraeli aj titul Spravodlivý medzi národmi. Pochovaný je v Izraeli na hore Sion, na jeho hrobe je napísané "Ďakujeme Bohu, že bol náš“.

Aj jeho príbeh sa dočkal filmového spracovania a to v podobe diela Schindlerov zoznam z roku 1993. Jeho autorom je známy režisér Steven Spielberg.

Prečítajte si tiež: 10 českých a slovenských piesní z čias socíku, ktorými speváci vykradli západné originály Čítajte 

Viac článkov o okupácii nájdete tu:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu