Kto má nárok na vodu afrického Nílu?

Níl preteká krajinami severovýchodnej Afriky a každá by z neho chcela vyťažiť čo najviac.

Africká rieka Níl je považovaná za najdlhšiu rieku na svete. Vinie sa v dĺžke približne 6850 kilometrov, aj keď jej presná dĺžka je diskutabilná.

Níl a jeho prítoky sú významnym zdrojom vody v severovýchodnej Afrike. Ovplyvňuje až 11 krajín, ktorými preteká alebo v nich pramení niektorý z jeho prítokov. Sú to Tanzánia, Uganda, Rwanda, Burundi, Konžská demokratická republika, Keňa, Etiópia, Eritrea, Južný Sudán, Sudán a Egypt, kde sa rieka vlieva do Stredozemného mora. Každá z nich si, samozrejme, nárokuje na jeho časť vody.

(zdroj: SITA/AP)

Najväčšie trenice vznikajú medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou.

Ešte v koloniálnej ére, keď oblasť ovplyvňovala Veľká Británia, táto mocnosť vyjednala v priebehu 20. storočia v oblasti zmluvy, ktoré prisúdili najväčší podiel vody Nílu Egyptu (66%) a Sudánu (22 %). Ďalších 12 % sa proste vyparilo, a to myslíme doslovne. Egypt dostal taktiež právo veta na priehrady, ktoré by mohli chcieť iné krajiny postaviť na toku rieky.

Etiópie sa na názor a podiel nikto nepýtal, pričom práve Modý Níl, ktorý v tejto krajine pramení, prináša do Nílu väčšinu vody - až 85 percent.

(zdroj: SITA/AP)

Modrý Níl sa neďaleko sudánskeho hlavného mesta Chartúm spája s Bielym Nílom, ktorého tok začína až v najväčšom africkom jazere - Viktóriinom jazere. Aj do toho priteká množstvo menších riek, preto nie je celkom jasná celková dĺžka toku Nílu.

V roku 2010 si chceli krajiny na vyššom toku rieky vyjednať nové zmluvy. Etiópia, Uganda a Keňa však narazili na odpor Egypta a Sudánu, ktoré nesúhlasili s tým, že by týmto krajinám malo pripadnúť viac vody (ako takmer žiadna) a Egypt by mal prísť o svoje právo veta na priehrady v iných krajinách. Egypt si pritom nárokuje až na dve tretiny vody z Nílu.

Etiópii však ich protesty nezabránili v tom, aby sa v roku 2011 pustila do stavby obrovskej priehrady s vodnou elektrárňou na Modrom Níle.

Po dokončení by mala byť najväčšou v Afrike. Bude to stáť 6,4 miliardy dolárov a vodný rezervoár by mal mať 70 miliárd kubických metrov. Kým by sa naplnil, Egypt by mohol prísť až o 25 % vody, ktorá prúdi do krajiny.

(zdroj: SITA/AP)

Táto stavba vyvolala v regióne veľké napätie, Egypt sa dokonca vyhrážal vojenským zásahom, ak s ňou Etiópia neskončí.

Egypt sa obáva, že priehrada by ho ukrátila o jeho podiel vody, na ktorom závisí poľnohospodárstvo krajiny a 93 miliónov obyvateľov, ktorí už teraz bojujú s nedostatkom vody v púštnej krajine. Níl pritom tvorí až 90 % egyptských zdrojov vody.

V roku 2015 Egypt pod vedením nového prezidenta Abdela Fattaha el-Sisího zjemnil svoj nekompromisný postoj a rokovania sa začali uberať smerom k dohode. Vzťahy v regióne sú však jemné ako hodvábny papier a politická situácia je nestála. Etiópia, Egypt a Sudán sa mali vo februári stretnúť na dvojdňovom summite o priehrade, no museli ho odložiť, keď etiópsky premiér Hailemariam Desalegn rezignoval.