Maťo a Veve: Po tvrdom privítaní sme sa do Bolívie zamilovali. Trochu nám pripomínala Slovensko

Maťo a Veve: Po tvrdom privítaní sme sa do Bolívie zamilovali. Trochu nám pripomínala Slovensko

V Bolívii sme plánovali zostať dva týždne, a zrazu ich bolo päť.

Od tejto malej juhoamerickej krajiny sme nemali žiadne očakávania. Navyše nás od nej všetci odhovárali. Samozrejme všetci, ktorí v Južnej Amerike nikdy neboli. Ale tak to väčšinou chodí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Maťo a Veve sa zbláznili. Vzdali sa kariéry a všetkých svojich vecí, aby sa vydali na veľkú cestu

Naše začiatky v krajine neboli ružové. Bolívia jednoznačne nebola láska na prvý pohľad.

Na ceste sme boli už tretí mesiac. Za sebou sme mali Ekvádor a Peru. Práve sme dokončili 9-dňový trek na Machu Picchu a boli trochu hotoví zo života. Nato sme prekročili hranice pri jazere Titikaka a dostali šok.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tetušky v miestnych krojoch (cholity) vôbec nestáli o náš biznis a za úsmev asi chceli priplatiť. S radosťou nás ignorovali pri každej možnej príležitosti, väčšinou na miestnom trhu, kde sme vyhladnutí so šialenstvom v očiach pobehovali a darmo sa snažili upútať ich pozornosť.

Na nádhernom ostrove uprostred jazera Titikaka Veronika schytala obávanú Cholitinu pomstu. Tá prepukla práve vtedy, keď prestala tiecť voda.

Boli Vianoce a my sme potrebovali lepšie ako bojové podmienky. Nemali sme na výber, radšej absolvovať 6-hodinový presun do La Paz teraz, ako umrieť na malebnom ostrove plnom slnka na upchanom záchode.

V neoficiálnom hlavnom meste bola taká upchatá premávka, že autobusár odmietol ísť ďalej.

Vysadil nás tri kilometre pred stanicou a Veronika sa s trasľavým žalúdkom a slzami na krajíčku hnala za Maťom, ktorý sa snažil zohnať taxík. Pád na šmykľavej ceste pred obecenstvom dobrej nálade nepridal.

Vianoce sme strávili zatvorení dva dni na izbe - pozeraním televízora a využívaním teplej sprchy štyrikrát denne. Už sme to naozaj potrebovali.

Po takomto začiatku to mohlo byť už len lepšie. Ľady sa prelomili v momente, keď sme sa vybrali do časti El Alto, ktorá je z 95 % obývaná pôvodným obyvateľstvom. Ulica, kde šamani a miestne čarodejnice veštia budúcnosť z požutých koka listov, kde sa za obety bohom dávajú vysušené embriá lám, a kde vám zaručia lásku vášho vyvoleného, nám vyrazila dych.

Následne nato sme zistili, že najlepšia kuchárka na svete má svoju reštauráciu práve v La Paz. U nás platí, že láska ide cez žalúdok. Mesto mieru nám spolu s jej kuchárskym umením pekne pobláznili hlavu.

Loading

...

Bolívia nám trochu pripomínala Slovensko.

Obrovský potenciál, prírodné bohatstvo, úžasní ľudia a kopa problémov. Či už je to prezident, meniaci ústavu vo svoj prospech, denno-denné protesty a barikády na cestách, alebo rozrastajúci sa obchod s drogami.

Bolívijčania sú národ veľmi vtipný a nechýba im sebareflexia. Sami seba s úsmevom nazývajú "zemiakové hlavy so zelenou papuľou".

Je to preto, lebo zemiaky sú tu súčasťou takmer každého jedla. Majú ich až 200 druhov a ročne v priemere skonzumujú vyše 90 kilogramov na hlavu. Naše obľúbené boli čierne zamrznuté a biele vypraté.

A zelená papuľa? No lebo žuvanie koky je každodennou záležitosťou. Tak ako my chodíme na pivo, Bolivíčania sa posadia okolo vreca s kokovými listami a žviachujú. Proste spoločenská udalosť.

Čo sa týka účinku, je to asi ako keby ste si šľahli 4 espressá po sebe. No a čo sa týka chute… Je to hnus.

Bolivíjčania milujú protesty.

Nestačí len protestovať, je potrebné sa postaviť za správnu vec.

Napríklad, keď presunuli najobľúbenejší výchovný program, ktorý sa vysiela o devätnástej večer, a namiesto neho dali hlavné správy. Celý národ sa vzbúril, vyšiel do ulíc a spoločnými silami dosiahli to, že Simpsonovci boli späť v hlavnom vysielacom čase.

Samozrejme, majú aj seriózne dôvody na protesty. Jedným z obľúbených je nekončiaci prezident Evo Morales, ktorého praktiky hraničia s diktátorstvom.

Nekončiaci hlavne preto, že ignoruje ústavu a namiesto povolených dvoch volebných období pretrváva pri moci už tretie a snaží sa o štvrté. Prvému prezidentovi v histórii z radov pôvodného obyvateľstva moc a sláva zachutili natoľko, že vydal zákon, ktorý nariaďuje, že 40 % všetkých bilboardov v krajine musia niesť jeho podobizeň.

Stal sa známy aj vďaka výrokom typu: “Chlapi musia jesť menej kuraciny. Tá obsahuje veľa hormónov, ktoré spôsobujú plešatosť a homosexualitu.“ Ženám chcel zakázať prístup ku antikoncepcii, lebo obyvateľov Bolívie je menej ako v okolitých krajinách. “Treba sa nám rozmnožovať,“ vyhlásil.

Že to bude dlhodobý vzťah, sme si potvrdili príchodom do národného parku Torotoro.

V Bolívii je len jedna vybetónovaná cesta, tá do tohto parku nevedie. Stotridsať kilometrov nám trvalo šesť hodín a Maťa bolo treba chvíľu presviedčať, že sa nám to určite oplatí.

Loading

...

Nasledujúce tri dni boli ako z akčného filmu. Tu neplatia pravidlá, zásady bezpečnosti, ale ani prísna ochrana prírody. Nikde inde na svete by ste nemohli kráčať po 65 miliónov rokov starých stopách dinosaurov.

V žiadnej inej krajine by sa vám nestalo, že sa vyberiete na prehliadku jaskyne a sprievodca vám zabudne spomenúť, že tam nie sú svetlá, chodníky, a že priestor nie je vhodný pre deti, starcov a klaustrofobikov. Maťo sa išiel zblázniť od nadšenia, poskakoval z jedného kvapľa na druhý, kým Veronika zatínala nechty do dlaní a modlila sa, aby sme odtiaľ vyšli bez zlomených končatín.

Keď sme si už mysleli, že nás táto krajina ničím neprekvapí, potvrdila náš celoživotný zväzok ďalšou lahôdkou, štvordňovým road tripom po púšti v nadmorskej výške 5000 metrov, zakončený jazdou po soľnom jazere Salar de Uyuni. Cítili sme sa ako na Mesiaci alebo na Marse, určite nie na Zemi.

Dokonca sme si našli kamarátov, ktorí nás prídu pozrieť na Slovensko, berieme ich na Pohodu. Nech vidia, ako sa vieme na Slovensku zabávať.

Svet je veľmi veľký a najväčší stres máme z toho, že nestihneme vidieť a zažiť všetko, čo by sme chceli. Preto máme pravidlo, že sa do krajiny mimo Európy nevraciame dvakrát, ak ju máme prejdenú dostatočne.

Pri Bolívii však budeme asi musieť urobiť výnimku. Táto šialene bláznivá krajina nám asi počarovala.

Našu cestu okolo sveta môžete sledovať na blogu, instagrame, FB stránke alebo youtubovom kanáli.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:8 šikovných aplikácií, ktoré vám uľahčia život na cestách

Čítajte ďalej

Ako chutí chlieb od Žida, moslima či gaya? Poľská pekáreň trefne bojuje proti stúpajúcej nenávisti

Poľsko sa čoraz viac radikalizuje, nie všetci ľudia sú však rovnakí.

Ako randia dnešní dvadsiatnici? Naši rodičia ani nesnívali o problémoch, ktoré riešime

Vďaka tomu, že vzťahy a sex nevyšli z módy ani na konci 20. storočia, sme tu my, dnešní (plus-mínus) dvadsiatnici.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop