Choreograf filmu Backstage Miňo Kereš: Nadšenie je oveľa dôležitejšie ako talent

Choreograf filmu Backstage Miňo Kereš: Nadšenie je oveľa dôležitejšie ako talent

Do kín prichádza prvý česko-slovenský tanečný film Backstage.

V ňom okrem Tonyho Poruchu, Márie Havranovej a Ondreja Hrašku hrá hlavnú úlohu tanec. V snímke ho mal na starosti choreograf Miňo Kereš so svojou skupinou The Pastels, pričom tanečníci si vo filme rovno aj zahrali.

Miňo a jeho kolegovia z The Pastels tiež dostal za úlohu pripraviť hercov Máriu Havranovú a Ondreja Hrašku na to, aby presvedčivo zahrali úlohy tanečníkov.

Prečítajte si tiež:Andrea Sedláčková: Tancovať neviem, ale to nie je moja práca

Možno o tom ani neviete, že prácu Miňa Kereša ste už niekde videli. Patrí medzi najúspešnejších slovenských choreografov, aspoň čo sa komerčného tanca týka, a pracoval na množstve televíznych projektov ako Chart Show, Česko-Slovensko má talent či Superstar.

Článok pokračuje pod video reklamou

Skúsenosti z televízie zúročil aj vo filme Backstage režisérky Andrey Sedláčkovej, v ktorom museli za tri dni vytvoriť a nakrútiť fiktívnu show Superdance tak, aby vyzerala ako reálna televízna súťaž. Na ňu sa totiž v príbehu dostane skupina West Coast Crew z malého slovenského mesta, ktorá si tam na vlastnej koži zažije, že takéto súťaže nie sú len o talente.

Prečo ste sa pustili do takéhoto projektu a čo vás presvedčilo zapojiť sa do tvorby prvého slovenského tanečného filmu?

Nie je úplne bežné, aby sa filmy na Slovensku vôbec točili, hoci minulý rok ukázal, že sa to dá, že to ide a že divák to ocení, ak sa to robí naozaj dobre a s láskou. Je to film pre mladých, aj keď myslím si, že spĺňa aj atribúty rodinného filmu.

A pre mňa, ako pre choreografa, to samozrejme bola veľká výzva, motivácia a posunutie sa v rámci kariéry zas niekde úplne inde. Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že natočíme tanečný film, možno by som mu ani neuveril. Som vo fáze, keď nemusím za každú cenu robiť všetko, ale nakoniec som rád, že sme do toho išli, aj v rámci skupiny The Pastels, a že sme to dotiahli do úspešného konca.

V čom je choreografia pre film špecifická oproti iným projektom, na ktorých zvyčajne pracujete?

Je to niečo úplne iné. Jedna vec je vytvoriť choreografiu, druhá vec, ako ju nasnímať, ďalšia vec je, ako ju postrihať. Boli sme vlastne aj hudobnými dramaturgmi, pretože najskôr sme nejakú choreografiu vymysleli, potom sme s hudobným producentom Viktorom Hazardom rozprávali, ako ten nápad hudobne podporiť. Boli to hodiny a hodiny kreovania.

Snažili sme sa nerobiť do filmu dlhé choreografie, aby nemali tendenciu diváka uspať, ale skôr akoby až skečovým spôsobom ponúknuť veľa pohybu a ukázať širokú škálu tanečných štýlov.

Aká bola spolupráca s režisérkou? Zasahovala vám nejako do tvorby choreografií?

Bavili sme sa o tom veľmi konštruktívne. Plne sme si dôverovali. Ona sa na to pozerala, samozrejme, inými očami ako tanečník. No bolo to pre mňa veľmi obohacujúce, pretože sme nechceli natočiť film, ktorý bude len pre tanečníkov, ale chceli by sme do kina pozvať diváka, ktorý chodí aj na iné filmy a tancu sa profesionálne nevenuje, nie je v tom doma.

Bolo veľmi fajn pozerať sa na celú výrobu, proces a točenie nielen tanečnými očami.

Ako sa spolupracovalo na jednej strane s tanečníkmi, ale na druhej strane aj s hercami, ktorí nie sú profesionálnymi tanečníkmi?

Výborne. Bolo vidno, že sú nadšení, že to môžu robiť. Veľmi sa na tie tréningy tešili. Skupina sa ako partia celá zžila. Oni sú tiež v konečnom dôsledku mladí ľudia, ktorí majú radi pohyb. Nadšenie je niekedy oveľa dôležitejšie ako samotný talent. Tá chuť niečo urobiť, niekam sa posunúť, pracovať na sebe, a ešte k tomu s radosťou. Pre nás bola práca s hercami o to jednoduchšia a myslím si, že sme si to celkom užili.

Ako dlho trénovali?

Samotná príprava hercov-netanečníkov bola asi rok predtým, než sme spustili prvú klapku, takže šli nejakým spôsobom pripravení. O to jednoduchšie potom bolo pre nich zareagovať na zmeny, ktoré sa udiali priamo na „pľaci“, a na nové nápady či inšpirácie.

Inšpirovali ste sa aj zahraničnými tanečnými filmami?

Mám ich, samozrejme, všetky napozerané. Keď nie priamo, určite nejakým spôsobom podvedome. Ale nikdy sme si nepovedali 'aha, tam urobili toto, poďme aj my‘. To sa nestalo. Snažili sme sa ponúknuť niečo nové a zároveň ukázať vlastnú tvár skupiny The Pastels.

Nakoľko je tanečný svet vyobrazený vo filme reálny?

Neviem to takto povedať. Každý si tam nájde niečo. Ja som tanečník, pochádzam z malého mesta a prechádzal som si všetkými fázami. Nemám tanečnú školu, ale nejakým spôsobom sa mi podarilo v tanečnom svete preraziť.

Každý tanečník má iné ciele, iné motivácie v rámci hodnotového rebríčka a „chcenia“, kam by to chcel dotiahnuť. Ale je veľmi dôležité, a myslím si, že aj ten film to ukazuje, aby to umenie bolo v rámci hodnôt čo najvyššie, aby chuť sa zlepšovať bola tiež veľmi vysoko, ako aj schopnosť rešpektovať iných tanečníkov a fungovať v nejakej komunite, a pritom nestratiť svoju vlastnú tvár.

Pozrite si trailer filmu Backstage, ktorý do kín prichádza 15. marca:

Prečítajte si tiež:Nevyriešená vražda, sci-fi aj tanec: Aj v roku 2018 sa môžeme tešiť na zaujímavé slovenské filmy

Čítajte ďalej

Egypt je najrýchlejšie rastúcou svetovou destináciou

Najviac ľudí v roku 2017 navštívilo Francúzsko

Tri spoločenské hry, ktoré si užijú najmä nároční hráči

Spríjemnia večer lepšie ako pozeranie seriálu.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop