Chcú byť ešte novinármi? 22 študentov žurnalistiky vyjadrilo svoje pocity po vražde Jána Kuciaka

Chcú byť ešte novinármi? 22 študentov žurnalistiky vyjadrilo svoje pocity po vražde Jána Kuciaka

Na tento pondelok nikdy nezabudneme.

Očakávali sme, že to bude bežný školský deň na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Namiesto toho sme začínali vyučovanie minútou ticha. Na predmetoch sme diskutovali o tom, čo sa stalo. Zavraždili novinára aj so snúbenicou. Obaja boli len o pár rokov starší než my.

Zmenil sa náš pohľad na žurnalistiku? Chceme sa jej naďalej venovať? A ako vnímame celú situáciu?

Svoj pohľad nám poskytli aj študentky žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre, kde Ján Kuciak pôsobil ako doktorand.

Barbora (UKF): Myslela som si, že je to hoax

Práve som bola na praxi v rádiu a hľadala som najdôležitejšie udalosti víkendu, keď som narazila na článok, že zavraždili nejakého novinára. Po zistení, kto to bol a čo sa stalo, som úplne skamenela. Ako prvé mi napadlo, že to je určite nejaký hoax, veď ide o nášho učiteľa, to sa nemohlo stať... Všetci vlastne ešte aj teraz v hĺbke duše veríme, že je to jedna veľká nočná mora.

Článok pokračuje pod video reklamou

Janka Kuciaka som osobne poznala. Minulý semester sme s ním mávali prednášky. Najviac viditeľné boli na ňom skromnosť a húževnatosť. To, čo chcel zistiť, vždy dotiahol do konca. Mohli sme si z neho brať príklad, pretože bol naozaj jeden z najlepších v tom, čomu sa venoval. Za Janka hovorila jeho práca.

Vždy nám okamžite dával spätnú väzbu. Tento semester nás mal učiť investigatívnu žurnalistiku, ale už mu to nebolo dopriate. Vnímam to ako chybu systému. Ako chybu nášho štátu. Ako chybu celej spoločnosti.

Môj postoj sa zmenil v tom zmysle, že som ešte viac presvedčená, že žurnalistika má aj napriek všetkému obrovskú moc. Aj napriek tomu, ako sa určité skupiny a ľudia snažia očierňovať túto prácu, novinári sú podstatní pre túto spoločnosť. Tejto profesii sa chcem venovať ešte viac ako predtým. Verím, že táto udalosť spojí novinárov a budú robiť viac investigatívnej žurnalistiky a pokračovať v odkaze Janka Kuciaka.

Alexandra (UKF): Kuciakove hodiny boli pre mňa obrovským prínosom

Bola som v obrovskom šoku a zhnusená z toho, čo sa deje v našej krajine. Cítila som aj smútok, keďže som Kuciaka poznala osobne a jeho hodiny boli pre mňa v mojom štúdiu obrovským prínosom.

Vnímam to ako obrovskú tragédiu, ktorá ovplyvnila množstvo ľudí a zmenila pohľad na slobodu médií a prejavu. Napriek tomu, že zomreli dvaja nevinní ľudia, cítim, že novinárska práca má u nás nesmierne veľký zmysel, lebo vedie k odhaľovaniu dôležitých vecí a k tomu, aby sa nám žilo lepšie.

Nikdy som nemala žalúdok na písanie investigatívnych článkov. K tomu treba mať vzťah a nebáť sa. Verím však, že sa nájdu ďalší ľudia ako Kuciak, ktorí budú bojovať za pravdu a robiť svet lepším.

Andrea: V práci Jána Kuciaka treba pokračovať

Moja prvá reakcia bol šok. Nevedela som, ako na správu zareagovať a čo si o tom myslieť. Bola som prekvapená, zhrozená, rozhorčená, všetko naraz.

Novinári sú tí, ktorí sa snažia odhaľovať pravdu a sú za to urážaní a odsudzovaní. Toto je však niečo úplne iné, tu ide o vraždu dvoch nevinných ľudí. Dokonca aj takúto udalosť dokážu slovenskí politici využiť na vlastnú propagandu a prezentáciu. Určite však Jána Kuciaka obdivujem pre jeho prácu a myslím, že v nej treba pokračovať.

Byť novinárom je náročné povolanie, nemala som však pocit, že by bolo na Slovensku nebezpečné. Zneistilo ma to. O niečo viac som si uvedomila, že ľudí ako bol Ján Kuciak na Slovensku potrebujeme. Začala som sa viac zaujímať o investigatívnu žurnalistiku. Zároveň si však nie som istá, či by som bola ochotná podstúpiť také riziko.

Bibiana: Žurnalistika má svoj význam

Keď som sa o tom dozvedela, prišlo mi to ľúto, pretože zomreli dvaja mladí ľudia. Potom som sa nad tým celým zamyslela. Nemalo by sa diať to, že ak chce niekto verejne povedať, čo odhalil, tak sa musí báť, niekedy dokonca aj o život. K takýmto situáciám by vôbec nemalo dochádzať. No svedčí to aj o tom, že žurnalistika má svoj význam, že je ešte veľa vecí, o ktorých nevieme, ale mali by sme vedieť.

Nina: Bol mojím vzorom

Nepoznali sme sa, no Jankove články som čítala jedným dychom a nesmierne som ho obdivovala. My študenti si hľadáme novinárske vzory – mojimi boli Zuzana Petková a Ján Kuciak.

Nemusel ani dostávať anonymné tipy, on témy otváral sám. Dokázal len z dát a čísel, ktoré by mnohým novinárom veľa nehovorili, poskladať pútavé a spoločensky nesmierne dôležité texty.

Táto udalosť veľmi zmenila môj pohľad na žurnalistiku. Ukázalo sa, že v tomto štáte nie sú novinári v bezpečí. Zašlo to tak príšerne ďaleko, že odporným mafiánskym spôsobom zavraždili reportéra v jeho vlastnom dome a neušetrili ani jeho snúbenicu.

Od začiatku vo svojich plánoch lavírujem medzi investigatívou a reportážnou žurnalistikou. No často som prehodnocovala, či by som ako investigatívna novinárka neohrozovala svojich blízkych. Pri týchto pochybnostiach som sa zvykla sarkasticky utešovať. Hovorila som si – predsa nie sme v 80. rokoch na Sicílii, kde ak viete priveľa, zalejú vás aj s rodinou do betónu. Dnes sa už nedokážem utešiť. Ale vzdávať sa ako novinári nesmieme. Tým by sme podľa mňa zradili Jána Kuciaka.

Helena: Táto udalosť by nemala zostať premlčaná

Prvé, čo som cítila, bolo prekvapenie. Vnímam to ako smutnú a znepokojivú udalosť, ktorá by nemala zostať premlčaná. Nikdy som o investigatíve neuvažovala ako o svojej budúcej práci, takže v tomto smere ma to neovplyvnilo. Nezmenil sa ani môj pohľad na žurnalistiku, skôr sa zmenilo to, ako sa teraz pozerám na štát.

Miroslav: Príde mi to absurdné

Ako prvý prišiel šok. Nechcel som tomu veriť, toto sa zvyčajne predsa deje východne od Slovenska. Celé to vnímam veľmi tragikomicky – skutok vyšetruje polícia, ktorá spadá pod ministra vnútra, o ktorom Kuciak písal a spomínal aj jeho prepojenia. Príde mi to až absurdné. Vláda sa hrá teraz na spravodlivých, no sú to umelé slzy nad hrobom, ktorý vlastne sami vykopali.

Môj pohľad na žurnalistiku sa nezmenil. Aj vďaka tomuto viem, že tá práca ma zmysel, pretože tí, čo šíria neprávosť a obohacujú sa na úkor občanov, majú strach, a preto konajú takto zúfalo.

Marianna: Chcú umlčať novinárov

Cítila som hnev, zlosť a bezmocnosť. Je to hnusný čin. Dúfam, že sa to celé objasní a konečne sa odhalí pravda.

Chcú umlčať novinárov. Verím, že sa všetci žurnalisti spoja a nezačnú sa báť, ale práve naopak. Nikdy som nechcela robiť investigatívnu žurnalistiku, no obdivujem ľudí, čo sa jej venujú.

Tamara: Zapochybovala som, či je žurnalistika naozaj to, čo chcem robiť

Bol to v prvom rade strašný šok. Cítila som sklamanie, prekvapenie, smútok, zdesenie...

Niekde v úzadí môjho mozgu som vždy vedela, že také veci sa dejú a žurnalistika nie je najbezpečnejšia a najistejšia práca. V zahraničí, v málo rozvinutých krajinách, sa to deje, ale nikdy by som neverila, že sa to niekedy stane u nás.

Na chvíľu som zapochybovala, či je žurnalistika naozaj to, čo chcem robiť, a či mi stojí za to, že možno niekedy budem musieť riskovať svoj život alebo nebodaj život svojich blízkych. Štúdium na našej katedre je plné pochybností a udalosti, ako je táto, ich ešte prehlbujú.

Dominika: Na Slovensku sa udialo to isté, čo v Malte

Táto tragická správa ma neskutočne zasiahla. Netýka sa len novinárov, týka sa celej republiky, pretože cieľom vraždy nie je umlčať jedného novinára, ale zastrašiť všetkých občanov. Ešte pred pár mesiacmi sme nechápavo krútili hlavami, keď sa k nám dostala správa o vražde maltskej reportérky. V týchto dňoch, bohužiaľ, sa to isté udialo na Slovensku.

Nikto z nás sa nechce dožiť toho, aby sme sa v demokratickej krajine báli prehovoriť. Zbytočná smrť dvoch mladých ľudí je pre nás obrovským mementom. Ak človek svoju prácu miluje, tak dáva celé srdce do toho, čo robí. Pravdepodobne tak to robil aj Janko. Bohužiaľ, nikomu by ani v zlom sne nenapadlo, že mu jeho povolanie môže vziať jedného dňa život.

Soňa: Bol to útok na slobodu slova

Bola som smutná a naštvaná zároveň. Stále nemám slov. Nedokážem uveriť, že sa takéto niečo stalo práve u nás. Že zomrel človek, ktorý si len robil svoju prácu a snažil sa spraviť tento štát o čosi lepším a povedať verejnosti pravdu.

Je demokracia a ako už bolo povedané, toto bol útok na slobodu slova. Nebojím sa prezentovať svoj názor, no cieľom môjho záujmu nikdy nebude písať o politike. To prenechám zručnejším jedincom v tejto oblasti.

Anton: Vnímam to celé ako druhý mečiarizmus

Bol som prekvapený, nezmohol som sa na nič iné, len som si spomenul na Róberta Remiáša. Vnímam to celé ako druhý mečiarizmus. Obdobie vrážd za písanie ešte zjavne nemáme za sebou, myslel som si, že máme. Na moje plány do budúcnosti to však nemalo žiadny vplyv, ak sa budem venovať žurnalistike, tak pôjde o šport.

Katarína: Ako sa môže niečo také stať v 21. storočí?

Pocity začínajúceho študenta žurnalistiky boli veľmi chaotické hneď z viacerých dôvodov. Ako je vôbec možné, že sa niečo také môže stať v 21. storočí, kedy by si človek myslel, že žije v demokraticky fungujúcej spoločnosti?

Prebehli mi zimomriavky po chrbte. Neviem, či by som nazvala svoje pocity pocitmi strachu, pretože v tejto oblasti by človek jednoducho strach pociťovať nemal. Respektíve, mal by sa naučiť dobre ho skryť a nedať ho na sebe poznať.

Udalosť môj výber povolania neovplyvnila.

Sára: Čudovala som sa, že sa to stalo na Slovensku

Ako prvé prišlo začudovanie, že sa to stalo na Slovensku a že to hneď spájajú s jeho novinárskou prácou. Neviem, či sú to len konšpirácie, ale po tom, aké veci vyplávali na povrch, sa nad tými súvislosťami zamýšľam.

Môj pohľad na žurnalistiku sa veľmi nezmenil. Na investigatívu sa pozerám ako na tú časť, ktorá nesie so sebou risk. Pokiaľ si budem myslieť, že na to mám, tak ju budem robiť, ale radšej by som sa venovala neškodným témam.

Blanka: Uvedomila som si, že toto povolanie je naozaj nebezpečné

Cítila som hnev, nespravodlivosť, no možno aj značný strach, kam toto všetko speje. Celé to vnímam ako negatívnu udalosť, ohrozenie slobody slova, porušenie zákonov, vec, ktorej nikdy nemali dovoliť, aby sa stala.

Uvedomila som si, že povolanie takéhoto druhu je naozaj nebezpečné, ale zároveň ma to motivovalo ísť si za kariérou žurnalistky ešte viac.

Eliška: Nedokážem pochopiť, ako je niekto schopný takého ohavného činu

Bola som nepríjemne prekvapená až šokovaná, ako je možné, že sa na Slovensku dejú podobné udalosti. Cítila som hnev a smútok zároveň. Je mi to celé veľmi ľúto a nedokážem pochopiť, ako je niekto schopný takého ohavného činu. Začínam mať voči žurnalistike omnoho väčší rešpekt a som si vedomá toho, že je to náročné povolanie.

Laura: Zamýšľam sa nad tým, ako sa na Slovensko teraz pozerajú v zahraničí

Bola som v šoku. Je vo všeobecnosti strašné, ak musí zomrieť mladý človek, a v tomto prípade boli dokonca dvaja. Je smutné, že sa niečo také deje v 21. storočí. Tiež ma to mrzí pre našu krajinu. Zamýšľam sa nad tým, ako sa teraz na ňu pozerajú v zahraničí.

Nemyslím si, že táto udalosť nejako zmenila môj pohľad na žurnalistiku. Stále ju považujem za krásne poslanie.

Adam: Kuciak zaplatil privysokú “daň“ za slobodu prejavu

Vražda novinára sa na Slovensku nikdy nestala a dúfal som, že obdobie, kedy pravdepodobne hrozila, je už nenávratne preč. Mýlil som sa. Bol som touto správou veľmi prekvapený a znechutený. Vyzerá to tak, že hovoriť pravdu a poukazovať na klamstvo je aj v 21. storočí nebezpečné. Kuciak zaplatil v tomto prípade privysokú “daň“ za slobodu prejavu.

Táto udalosť určite nezmenila môj pohľad na žurnalistiku, ani neovplyvnila môj výber budúceho zamestnania. Myslím si, že akýkoľvek strach je v tejto chvíli absolútne zbytočný.

Nechcem sa v tom nijako vŕtať, platí prezumpcia neviny, nevieme, kto to bol, ani aký bol zámer.

Michala: Novinára možno zavraždiť, ale fakty zostávajú

Bola som zhrozená. Ide o prípad ako z nejakej kriminálky, ktorý sa stal živnou pôdou – politici sa pretekajú vo vyhláseniach, facebookoví aktivisti majú čo zdieľať, sloboda prejavu nie je len slovným spojením. Je smutné, že len tragédia nás dokáže prebudiť.

Investigatíva vždy existovala a aj bude existovať, novinára možno zavraždiť, ale fakty zostávajú. Táto udalosť nezmenila môj postoj, chcem sa stať novinárkou. Vždy je tu nejaké riziko, aj keby nemalo byť.

Alexandra: Ak sa majú novinári báť o svoj život, tak niečo nie je v poriadku

Prekvapilo ma to a zároveň zarmútilo, pretože v našej krajine takéto veci nie sú zvyčajné.

Jednoznačne je to niečo, čomu je potrebné venovať pozornosť, pretože novinári sú tu, aby informovali ľudí a boli takzvaným hlasom ľudu. Ak sa preto, že chcú odhaliť pravdu, majú báť o svoj život, tak niečo nie je v poriadku.

Ako študentku žurnalistiky má táto udalosť utvrdila v tom, že toto je správny smer a netreba sa nechať zastrašiť.

Radka: Zbytočná strata dvoch mladých životov

Bola som neskutočne šokovaná, že v dnešnom demokratickom štáte, ktorý sa oháňa slobodou prejavu, sa niečo také stalo. Rozmýšľala som nad zbytočnou stratou dvoch mladých životov, pričom Ján Kuciak nechcel nič iné, len priniesť pravdu, ako všetci iní novinári. Potom som pocítila zlosť, keď som si uvedomila, že v podstate umrel preto, lebo ju chcel získať. A neumrel náhodou.

Začala som dokonca pochybovať o základných právach človeka – táto vražda je útokom na slobodu tlače.

Svoj názor na výber povolania som zatiaľ nezmenila – stále chcem byť novinárkou, len sa nechcem venovať investigatívnej žurnalistike.

Michal: Je to útok na nás všetkých

Dozvedel som sa to v škole, mali sme práve hodinu. Správu som hneď ukazoval spolužiakom a nemal som slov, nevedel som, čo si myslieť. Ťažko som veril tomu, že sa to stalo.

Je veľmi cítiť, že sa atmosféra v týchto dňoch naozaj zmenila. Ja osobne mám v sebe akýsi pocit beznádeje, smútku, hnevu. Dvaja mladí ľudia prišli o život. Vo svete denne umierajú ľudia rôznymi spôsobmi, za rôznych okolností. No tento prípad sa nás všetkých priamo dotýka, je to útok na naše hodnoty, na demokraciu, na mladý život, na slobodu. Je to útok na nás všetkých.

Na žurnalistiku ako takú sa môj pohľad nezmenil. Doteraz som si však nikdy neuvedomil, ako veľmi dokáže byť toto povolanie nebezpečné. Táto skutočnosť ma v tieto dni dobehla.

Zatiaľ neviem, s akými témami budem raz pracovať, no táto udalosť ma utvrdila v tom, že sa nesmieme báť a ako budúci novinári musíme bojovať za pravdu. Viac publikovať a riešiť témy, ktoré sa týkajú (ne)spravodlivosti. Veď čo iné robiť v krajine, v ktorej pomaly všetko zlyháva?

Prečítajte si tiež:Slováci vyjdú v piatok do ulíc. Kde všade si môžete uctiť pamiatku zavraždeného novinára?

Čítajte ďalej

Náhodný požiarca. Horiaci vlak rozohnil cestujúcich aj vtipkárov

Jeden prešľap ešte neodznel, už je tu ďalší.

Mémcyklopédia #23: Sulík a Excel

Advent? To je nejaká funkcia v Exceli?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop