Ázijské historky, časť dvadsiataôsma: Na konci cesty po Vietname sme padli do pasce na turistov

(Zdroj: travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť dvadsiataôsma: Na konci cesty po Vietname sme padli do pasce na turistov

Vraví sa, že do tretice všetko dobré, ale v prípade Južného Vietnamu to tak úplne nie je.

Niekoľko dní strávených na exotickom ostrove Phu Quoc je viacmenej idylických, v najväčšom vietnamskom meste Ho Chi Minh a na plavbe po delte rieky Mekong sa to všetko tak trochu „zepsuje“.

Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť dvadsiatasiedma: Kde vo Vietname najlepšie varia?

Tak sa po mierne traumatickom lete z mesta Danang s prestupom v Hočiminovom Meste ocitneme na ostrove Phu Quoc.

Najlacnejšie ubytovanie, ktoré sa nám na poslednú chvíľu podarí zohnať, sú polorozpadnuté bungalovy na pláži, kde sa však nedá veľmi kúpať, keďže voda je plná miniatúrnych medúziek. Tie síce nie sú nebezpečné, ale určite nie je príjemné, keď vás zo všetkých strán niečo štipká.

Článok pokračuje pod video reklamou

Rezort je spravovaný vietnamskou rodinou, z ktorej sa aktívne angažuje akurát tak otec. Zatiaľ čo on behá, zháňa, vybavuje a opravuje, jeho manželka a dcéry ležia na terase v hojdacích sieťach a hrajú sa na tablete. Preberú sa len v momente, keď sa objaví starší americký pár, ktorý dá všetkým zakaždým slušné sprepitné.

Niekoľko dní si tak nažívame v našej chalúpke, v ktorej sa hneď prvý deň rozbije umývadlo, cez nespočetné škáry pod strechou vnikajú dnu rôzne druhy hmyzov či jašteríc a dvere sa dajú zamknúť len tak naoko.

Toto nám ale ani najmenej nebráni vychutnať si každý večer skvelý západ slnka, preháňať sa na skútri po poloprázdnych cestách a večerať čerstvé ryby, ktoré vám pripraví rybár, čo ich vylovil.

Po usilovnom pátraní sa nám podarí naraziť na skutočne skvostnú pláž s bielym pieskom a čistučkou vodou...bez medúz.

Príchodom do Hočiminovho Mesta sa pekné časy v podstate skončia.

Je príšerne horúco a my sme spálení, lebo veď keď jazdíte na skútri, opálenie vám nehrozí a netreba sa natrieť (nie, nie je to tak). Mesto je to veľké a šialené, oproti Bangkoku či Kuala Lumpur je tu oveľa väčší chaos a cesty sú doslova zamorené motorkami a skútrami.

S Hanojom sa nedá ani porovnať, toto je moderné mesto plné mrakodrapov, ktoré si z minulosti pamätá len máločo. Ulice sú plné ľudí a centrum tak trochu pripomína Khao San Road v Bangkoku. Je tu kopec barov, ktoré sa snažia lákať na rôzne akcie a nízke ceny, reštaurácií či masážnych salónov, z ktorých sa môže vykľuť hocičo.

Aj transgender komunita je tu skutočne početná a všimnete si ju hlavne večer, keďže je veľmi žiadaná a vyhľadávaná najmä turistami mužského pohlavia. Je teda jasné, že nielen Bangkok si fičí na sexturizme. Kde je dopyt, tam je ponuka.

Na meste nás ale najviac fascinujú káble. Jeden by neveril, že tá obrovská guča zmotaných káblov reálne funguje. A evidentne nie sme prví turisti, čo sa nad tým pozastavujú, lebo v obchodoch so suvenírmi predávajú tričká s motívom vietnamských pomotaných káblov (áno, jedno mám aj ja).

Na jedlo asi po prvýkrát počas nášho pobytu nemáme šťastie. Vyberieme sa do vychýrenej reštaurácie s miestnymi špecialitami. Takmer polhodinu čakáme na voľný stôl, a potom sa začne otravný scenár ignorujúcich čašníkov a zbytočného mávania a dožadovania sa ich pozornosti.

Najväčším sklamaním je ale jednoznačne jedlo, ktoré sa nedá ani len porovnať s neskutočnými kulinárskymi výtvormi, ktoré boli až do tej chvíle na bežnom poriadku. Tu dostaneme povrchne pripravené, studené a bylinami zahádzané jedlo. Smola sa na nás lepí aj v ostatných reštauráciách. Znechutení prejdeme na indickú kuchyňu.

Všetko zaklincuje návšteva legendárnej delty Mekong.

V tej neskutočnej horúčave dostaneme tip, že počas plavby po rieke Mekong sa príjemne ochladíme. Slovo dá slovo a my už na druhý deň v dodávke spolu so skupinkou ďalších turistov mierime k slávnej delte.

Naša loď toho už evidentne zažila dosť a počas cesty celý čas tŕpnem, že skončíme v žltohnedých vodách rieky Mekong. Vylodíme sa na riečnom ostrovčeku, a tam sa začne tá pravá turistická šaráda.

Začne sa to pitím čaju, ktorý je ochutený tamojším medom, ktorý sa nám vzápätí nato pokúsia predať. Potom nám odprezentujú kokosové cukríky, ktoré sú tiež na predaj. Takýmto štýlom sa presúvame po ostrovčeku a sme zo všetkého totálne frustrovaní. Máme pocit, že ostatní účastníci zájazdu majú podobné pocity.

Zaklincuje to jazda na koči so somárikom, ktorý má byť akože vrcholovým číslom programu. Cestu absolvujeme pešky. Zase raz sa ukáže, že človek sa zo svojich chýb nepoučí nikdy, respektíve musí urobiť tú istú aspoň osem alebo deväťkrát, aby si bol istý.

Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť sedemnásta: Len nedávno v Kambodži vyčíňala genocída

Čítajte ďalej

Tri spoločenské hry, ktoré si užijú najmä nároční hráči

Spríjemnia večer lepšie ako pozeranie seriálu.

Kvíz: Poznáte spevákov známych slovenských kapiel?

Čo viete o známych tvárach našich skupín?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop