Aj Bratislava má svoje krásne hory. Tieto fotky vám dokážu, že Malé Karpaty stoja za návštevu

Ak ste ešte nenašli dôvod, prečo sa tam vybrať na túru, tieto fotky vás nakopnú.

(Zdroj: m.smedata.sk)

Hoci patria Malé Karpaty medzi nízke vysočiny a ich najvyšší bod - Záruby - má nadmorskú výšku len 768 metrov, oplatí sa ich navštíviť.

Svoje o tom vie aj fotograf Majo Chudý, ktorý kvôli foteniu Malých Karpát precestoval tisíce kilometrov. A to aj napriek tomu, že býva len kúsok od nich - v obci Vinohrady nad Váhom v okrese Galanta.

"Nechcel som cestovať niekoľko sto kilometrov pre jeden alebo dva zábery. Našťastie mám trochu prírody aj kúsok od domu. Teda, aspoň som si to myslel," hovorí 33-ročný fotograf. Nakoniec však kvôli časozbernému videu cestoval do Karpát viac ako 50-krát.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo začiatku nevedel, čo v Karpatoch hľadať a spoliehal sa na výhľady z kopcov. Poznal totiž len Smolenický zámok a jaskyňu Driny.

Dostať sa do jaskyne mu trvalo tri mesiace. "Nešlo totiž o obyčajne fotografovanie, ale snímanie časozberného videa. Počas pravidelných vstupov sa môže fotografovať iba bez použitia statívu, takže som potreboval mimoriadny vstup aspoň na dve hodiny a na uverejnenie záberov bolo treba písomný súhlas od Správy slovenských jaskýň. Jedna vec bola dohodnúť vstup so správcom jaskyne a druhá súhlas od vedenia jaskýň," spomína.

Aj keď majú Malé Karpaty na prvý pohľad malú výšku, netreba ich podceňovať.

"Prevýšenie na niektorých turistických trasách dosahuje viac ako 500 metrov. Len pre porovnanie - turistický chodník z Fačkovského sedla na Kľak má prevýšenie približne 550 metrov a chodník zo Srdiečka na Chopok má prevýšenie približne 800 metrov," hovorí Majo.

SkryťVypnúť reklamu

Jedným z vrcholov, na ktorý treba prekonať 500-metrové prevýšenie, je aj vrch Vysoká. Stojí to však za to - z hlavného vrcholu je výhľad na južný koniec malokarpatského pásu až po Bratislavu a západným smerom na Záhorie a Rakúsko. Asi 10 minút chôdze je východný vrchol. Z neho vidieť pohorie po Záruby, časť Záhoria a Podunajskú nížinu od Bratislavy až po Nitru.

Zaujímavosťou Vysokej je mobilný signál. "Je tam silnejší práve signál rakúskych operátorov, napriek tomu, že sme stále dosť ďaleko od hraníc. Treba preto myslieť na dátové prenosy cez roaming," hovorí Majo.

Na Vysokú podnikol niekoľko výstupov, strávil tam noc od západu po východ slnka, keď mu spoločnosť robili muflóny. "Niekoľko nočných výstupov so zámerom fotografovať východ slnka stroskotalo na hmlistom počasí. Ale v Malých Karpatoch aj hmla má svoje čaro," dodáva.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi dvoma vrcholmi je malé sedlo pokryté medvedím cesnakom. Zrejme sa čudujete, prečo sú na tejto fotografii sedla stromy bez koruny.

"Fotografia vznikla asi 3 roky po ľadovej kalamite, keď kondenzácia a tuhnutie vzdušných pár spôsobili námrazu takých rozmerov, že pod váhou ľadu sa odlamovali konáre aj celé koruny stromov," vysvetľuje fotograf.

Hmlisté počasie mu zmenilo plány aj na vrchole Vápenná - treťom najvyššom vrchu Malých Karpát, ktorý je známy aj pod názvom Roštún.

"Nočný výstup mal priniesť fotografie nočnej oblohy a následne východu slnka. Miesto toho nás na vrchole čakala hmla. A tak sme si čakanie na východ slnka krátili fotografovaním lúčov protisvetla v hmle. Tá neustúpila ani po východe slnka. Cestou dole nám však karpatské lesy ponúkli zaujímavé scenérie aj v hmle," spomína.

SkryťVypnúť reklamu

A umelecky sa odviazal aj pri fotení medvedieho cesnaku.

"Hľadal som ho pod Vysokou, Vápennou, v okolí Bukovej, na Bielej hore a aj pod Zárubami. Síce som ho našiel skoro na každom mieste, ale bolo ho málo a nebol som spokojný so scenériou na daných miestach. V poslednej chvíli som ho objavil cestou na Havraniu skalu. Kvitnúci medvedí cesnak všade, kam som len dovidel. Zrazu som ani nevedel, čo skôr fotiť, a tak som na jednom mieste strávil skoro celý deň," hovorí.

Nevynechal ani Plavecký hrad...

... a Bobriu hrádzu.

"Bobria hrádza je náučný chodník, ktorý vedie v priľahlých lesoch vodnej nádrže Kuchyňa. Chodník vedie priamo cez bydlisko zvieratiek, po ktorých je pomenovaný. Súčasťou náučného chodníka bol aj drevený most vedúci ponad časť hladiny nádrže v celkovej dĺžke 300 metrov. Kvôli 10 sekundovému časozbernému videu som ho navštívil trikrát," spomína Majo.

SkryťVypnúť reklamu

Prvýkrát ho zradilo počasie, druhýkrát jeho vlastná nepozornosť a na tretíkrát to vyšlo. "V jednom prípade ma počas fotografovania v noci ošpliechali vodou ryby, ktoré sa vyhadzovali nad hladinu. Tento most spomínam v minulom čase preto, lebo asi pol roka po mojej návšteve prebiehali na moste rekonštrukčné práce. No ich dokončenia sa tento karpatský unikát nedočkal," hovorí.

"O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Nie sú veľmi vysoké, ale napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú. Sú zeleným ostrovom v širokom okolí. Vysoké skalnaté štíty v nich netreba hľadať, no v hlbokých lesoch sa skrývajú krásy, ktorými sa toto malé pohorie môže popýšiť," uzatvára Majo.

SkryťVypnúť reklamu

Toto je výsledné video z jeho potuliek Malými Karpatami.

Viac fotiek nájdete na Majovom webe, Instagrame a Facebooku.

Prečítajte si tiež: Všade sa chválime Tatrami, no aj Malá Fatra má čo ponúknuť. Dokazujú to aj fotky tohto Slováka Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu