Čo vás ako prvé napadne v spojitosti s Kanadou? Hokej, zima, javorový sirup, prehnane slušní ľudia či policajti v typických červených kabátoch. Taktiež medvede, soby, bobry, nekonečné lesy a polárna žiara. Kanada však toho ponúka oveľa viac!
Obrovská krajina
Krajina javorového listu je druhou najväčšou krajinou na svete. S rozlohou takmer 10 miliónov kilometrov štvorcových je len o málo menšia ako celý európsky svetadiel. Na tejto rozlohe však žije len 36 miliónov ľudí, takže ak máte práve asociálnu náladu, nie je problém nájsť si odľahlé miesto iba pre seba.
No úplne sami nikdy nebudete, nedotknuté lesy sú domovom divej zveri, ktorá nie vždy ocení vašu prítomnosť.
Len pre zaujímavosť, z najvýchodnejšieho mesta Kanady St. John’s to máte bližšie do Dublinu v Írsku ako do Victorie na západnom pobreží Kanady. O takmer dvetisíc kilometrov.
(zdroj: Ivan Belko)Domáci páni
Pred príchodom Európanov a nakrátko aj Vikingov bola Severná Amerika domovom Indiánov. S príchodom novousadlíkov však začali medzi oboma tábormi trenice. Od 18. storočia pristupovala miestna vláda k pôvodným obyvateľom opatrne a snažila sa s väčšinou kmeňov uzavrieť dohody, ktoré by rešpektovali územné nároky oboch strán. V súčasnosti Indiáni kontrolujú rozsiahle územia, predovšetkým na severe a v centrálnej časti Kanady, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny.
No aj v Kanade boli (a výnimočne ešte stále sú) spory medzi pôvodnými obyvateľmi a novousadlíkmi. V minulosti vláda v spolupráci s cirkvou zaviedla internátne školy pre deti Indiánov, ktoré ich mali asimilovať s väčšinovým obyvateľstvom, čo však prakticky viedlo k strate identity a spojenia s ich pôvodnými kmeňmi. Násilie a psychický teror neboli žiadnou výnimkou.
Posledná internátna škola bola zavretá až v roku 1996 a trvalo ďalších 12 rokov, kým sa vtedajší kanadský premiér Stephen Harper oficiálne ospravedlnil pôvodnému obyvateľstvu za systém, ktorý “bol zlý, spôsobil veľa bolesti a nemá miesto v našej krajine”.
(zdroj: Library and Archives Canada/John Woodruff)Dobrí susedia
Hranica medzi Kanadou a USA je najdlhšou nestráženou hranicou na svete. To však neznamená, že je povolený voľný pohyb, ako ho poznáme medzi krajinami Schengenu. Na legálny prechod medzi krajinami treba využiť oficiálny hraničný priechod, kde vás čaká pohraničník s prísnym pohľadom.
Vzťahy medzi oboma krajinami sa dajú pokladať bezpochyby za priateľské, no nie vždy tomu bolo tak. V rokoch 1812 až 1814 vypukla vojna medzi USA a Veľkou Britániou a vzhľadom na to, že Kanada bola ešte stále britským domíniom, bojovali proti sebe hlavne Kanaďania a Američania. V súčasnosti bojujú armády oboch krajín bok po boku.
Loading
...Vojna o ostrov
Kanada a Dánsko sú vo vojnovom stave. Takpovediac. Obe krajiny sa sporia o malý neobývaný ostrov Hans pri Grónsku, autonómnom území Dánska. Kus skaly leží presne uprostred hraničnej čiary, a tak majú obidve krajiny rovnaké právo privlastniť si ostrov.
Nikam nevedúce rokovania nahradili činy. V roku 1984 sa na ostrove vylodili kanadské jednotky, vztýčili vlajku a nechali na ňom fľašu kanadskej whisky. Rozhnevaní Dáni to nenechali len tak a zakrátko sa vylodili na ostrove a kanadskú vlajku nahradili svojou. Fľaša whisky taktiež zmizla a nahradila ju dánska pálenka.
Odvtedy sa na ostrove striedajú obidve armády a zakaždým vztýčia svoju vlajku, ukoristia fľašu protivníka a zanechajú fľašu domáceho alkoholu. Táto najmierumilovnejšia vojna “zúri” doteraz a jej koniec je stále v nedohľadne.
(zdroj: facebook.com/Reg Szikora)Multikultúrna Kanada
Kým Donald Trump uzatvára USA pred príchodom ďalších migrantov, Kanada sa im naopak otvára. Podľa minuloročného sčítania obyvateľov je každý piaty človek žijúci v Kanade narodený mimo územia krajiny.
Kanada má vo všeobecnosti benevolentnejšiu imigračnú politiku, no získať štatút rezidenta (trvalý pobyt) a neskôr občianstvo nie je vôbec jednoduché. Štát čoraz viac sprísňuje podmienky a vyberá si ľudí podľa profesií, ktoré sú práve nedostatkové v kanadskej ekonomike.
Za posledných päť rokov prišlo do krajiny približne 1,2 milióna ľudí (najviac z Filipín, Indie, Číny, ale aj USA, Veľkej Británie či Francúzska) a odhad hovorí, že do konca roka 2020 prijme Kanada ďalší milión ľudí.
Dobré miesta na život
Rebríčkov s najlepšími miestami na život je veľa, no v každom z nich nájdete kanadských zástupcov. V prvej desiatke sa tradične nachádza Vancouver, ktorý so svojou unikátnou polohou v delte rieky Fraser vtekajúcej do Tichého oceánu a rovno pod vysokými horami ponúka fotogenické výhľady na mesto a prírodu.
Najväčšie mesto krajiny Toronto sa taktiež nachádza na popredných miestach. “Najamerickejšie” kanadské mesto a “pupok sveta” sú prezývky, ktoré dali tomuto ekonomickému centru Kanady ostatní obyvatelia krajiny.
Montréal je štvrtým najväčším frankofónnym mestom na svete hneď po Paríži, Kinshasi (Konžská demokratická republika) a Abidjane (Pobrežie Slonoviny). Pri prechádzke historickým centrom zabudnete, že sa nachádzate na americkom kontinente. Druhé najväčšie mesto krajiny má aj najlepšiu verejnú dopravu a najfanatickejších hokejových fanúšikov v Kanade.
(zdroj: Ivan Belko)Vyľudnený sever
Až dve tretiny obyvateľov Kanady žijú v pásme do sto kilometrov od hranice s USA. Severnejšie položené veľké mestá sú skôr výnimkou a ich existencia je úzko spojená s ťažbou nerastných surovín v ich okolí. Ak si dáte tú námahu a prekročíte 60. rovnobežku, vstúpite do jedného z troch teritórií, ktoré svojou rozlohou tvoria takmer polovicu kanadského územia. Na ňom však žije len 120-tisíc ľudí, čiže 0,3 % kanadskej populácie.
Severom Kanady vedie len veľmi riedka sieť ciest, aj to vo väčšine prípadov ide o nespevnené komunikácie či dočasné ľadové cesty, ktoré sú vybudované na zamrznutých jazerách v zimnom období.
(zdroj: Ivan Belko)Všadeprítomná voda
Naša najväčšia vodná plocha Oravská priehrada (35 kilometrov štvorcových) by bola v Kanade len malou mláčkou nehodnou akejkoľvek pozornosti. V krajine javorového listu sa nachádza viac ako 500 jazier, ktoré majú rozlohu väčšiu ako 100 kilometrov štvorcových. Tri z piatich Veľkých jazier na hraniciach s USA majú rozlohu väčšiu ako Slovensko.
Presný počet vodných plôch v Kanade nie je známy, pretože sa ešte nikto tak veľmi nenudil, aby ich všetky spočítal. Odhad hovorí o približne dvoch miliónoch, teda viac ako všetkých jazier v ostatných krajinách sveta dokopy.
Jednou z najväčších vodných bizarností je úkaz v teritóriu Nunavut. Ide o ostrov uprostred jazera, ktoré sa nachádza na ostrove uprostred väčšieho jazera, ktoré sa nachádza na väčšom (Viktóriinom) ostrove v Arktickom oceáne.
(zdroj: flickr.com/James Wheeler)
Ľubka a Tomáš zanechali lekársku kariéru a vybrali sa so psíkmi na bicykloch naprieč Amerikami Čítajte
