Ľubka a Tomáš zanechali lekársku kariéru a vybrali sa so psíkmi na bicykloch naprieč Amerikami

Zanechať svoju prácu a vybrať sa na dlhú cestu nie je jednoduché rozhodnutie.

Čoraz viac ľudí však naberie tú odvahu, a medzi nich patria aj Ľubka a Tomáš, dvaja slovenskí lekári, ktorí pracovali v Londýne. Namiesto náročných služieb od konca mája 2017 bicyklujú cez americký kontinent. Začali v Kanade a zatiaľ majú za sebou asi 12-tisíc kilometrov. V Mexiku si dali krátku pauzu, aby sa učili španielčinu, ktorú budú potrebovať v Južnej Amerike.

Ich príbeh však má ešte jednu zaujímavosť - dvojica cestuje s ďalšími dvoma pasažiermi, ktorými sú ich psíci Phoebe a Lolo. Znie to náročne, ale bez chlpatých kamošov by ich to vraj ani nebavilo. Popri cestovaní píšu aj blog, pomocou ktorého chcú ľuďom ukázať, že psíky pri cestovaní nemusia byť prekážka, ale výhoda. V rozhovore sa podelili o užitočné tipy pre cestovanie so psom, ale aj na bicykli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo ste sa rozhodli skončiť s kariérou lekárov a vybrali sa na cesty?

Necelé tri roky pred touto cestou sme žili v Londýne a pracovali tam ako pediatrička a chirurg. Pracuje sa tam na smeny, takže sa príliš často stávalo, že sme sa nevideli aj tri víkendy za sebou, alebo zas niekoľko dní sme si asi ani len nepodali kľučky, keďže jeden bol na nočných a druhý na denných. Vybaviť si dovolenku spolu zahŕňalo náročné prosíkanie kolegov na výmenu, keďže tam dostanete rozvrh práce na pol roka dopredu, vrátane dovolenky, a dá sa s tým hýbať jedine výmenami.

Navyše na prelome rokov 2015 a 2016 sa začala riešiť zmena vzdelávacieho systému mladých lekárov, ktorá mala jednoznačne viesť k zhoršeniu našich životných podmienok. Lekári sa búrili, lebo jednou zo zmien malo byť rozloženie pracovného týždňa do siedmich rovnocenných dní, takže na bežnú, nie urgentnú operáciu, by ste mohli prísť pokojne v nedeľu. Myšlienka pekná, ale my všetci sme vedeli, že na to NHS (National Health Service, pozn. red.) nemá dostatok personálu - nielen doktorov, ale ani sestier, rádiológov a ďalšieho pomocného personálu.

SkryťVypnúť reklamu

Tak sme sa zamysleli, ako by sme mohli z tohto šialeného kolotoča na chvíľu vypadnúť. Obaja sme milovali cestovanie, všetky voľné dni sme venovali objavovaniu rôznych destinácií a s cykloturistikou sme mali predchádzajúce skúsenosti z kontinentálnej Európy, ale aj zo Škótska a Walesu. Takže rozhodnutie bolo jasné. Prišla s tým Ľubka, lebo Tomáš sa bál čosi podobné navrhnúť. (smiech)

Väčšina ľudí totiž náš nápad považovala za čisté šialenstvo, a keď sme do toho zahrnuli psy, klopkali si na čelo. Na druhej strane nám kolegovia vraveli: "Kiežby som aj ja mohol niečo také urobiť." My si myslíme, že každý môže. Možno nie až takúto veľkú cestu, ale oslobodiť sa od zaužívaného modelu kariéra, svadba, hypotéka, dieťa (v tomto alebo inom poradí) je veľmi osviežujúce. Kedy ste sa naposledy vybrali na hrebeňovku, spali pod hviezdami, len tak vyrazili v piatok spontánne niekam na víkend alebo išli cestovať bez presne naplánovaného itineráru?

SkryťVypnúť reklamu

Prečo ste si ako hlavný dopravný prostriedok vybrali bicykle?

Náš vzťah s bicyklami siaha do roku 2010, keď sme rozmýšľali, čo s prázdninami počas vysokej školy. Tak sme vymysleli cestu z Prahy do Bratislavy cez Rakúsko popri Dunaji. Lenže mali sme psa - v tej dobe 10-ročného pudlíka Happyho. A tak sme vymysleli košík na Ľubkin zadný nosič a Happy šiel s nami. Fungovalo to super, mal na sebe popruhy, ktoré sme horolezeckými lankami pripútali o košík. Keď pršalo, natiahli sme naňho čierne vrece s otvorom pre hlavu. Bol to výnimočný pes, vydržal všetko, len aby mohol ísť s nami.

A tak sme potom každý rok robili 2-3 týždňové cesty na bicykli po Európe. Keď k nám pribudla Phoebe, kúpili sme Croozer vozík pre psy. Takže rozhodnutie, akým spôsobom sa budeme na našej ceste prepravovať, bolo celkom jasné. Bicykel vám umožní ísť dostatočne pomaly na to, aby ste si krajinu vychutnali, a súčasne dostatočne rýchlo, aby ste sa presúvali o podstatnú diaľku. Nemusíte niesť veci na chrbte, ale na bicykli. Odmakajú to síce nohy, ale lepšie, než boľavý chrbát z batoha.

SkryťVypnúť reklamu

Previezli ste si ich cez oceán alebo ich kúpili až na mieste?

Bicykle sme prepravovali lietadlom s nami. Sú síce staršie, ale zaslúžia si ísť na túto cestu s nami, keď nám už dlhé roky dobre slúžia.

Ako zvládajú bicykle dlhú cestu?

Ale zvládajú. Občas navštívime bicyklový obchod, keď niečo nefunguje, ako má, alebo keď počujeme čudné zvuky. Okrem Tomovho prasknutého rámu na zadnom kolese sme nemuseli riešiť žiadnu závažnejšiu poruchu.

V rámci drobných opráv sú naši najväčší priatelia SK pásky a hrubá lepiaca páska alebo leukoplast.

Čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí sa vyberú cestovať na bicykloch?

Určite si to najprv vyskúšajte na kratšej trase, týždeň až dva. Niekde, odkiaľ sa ľahko vrátite verejnou dopravou, ak vás to nebude baviť. Na cykloturistiku nemusíte nejako špeciálne trénovať, pokiaľ sa zmierite s tým, že to začiatku to bude bolieť a spravíte menej kilometrov. Nepotrebujete ani super špeciálnu výbavu, len nejaký zadný nosič a tašky, no poznáme cyklistov, ktorí si ich vyrobili sami. My sme začínali s premokavými taškami (veci si zabalíte do plastových vriec), na klasických penových karimatkách, a keď pršalo, na nohy sme si natiahli vrecúška. Ak si netrúfate stanovať v divočine, naplánujte si trasu tak, aby ste mali po ceste kempy či penzióny.

SkryťVypnúť reklamu

Pre začiatočníkov je podľa nás v Európe najlepšie Rakúsko, ktoré ma výborne zvládnutú sieť cyklotrás, ktoré väčšinou sledujú nejakú rieku, a buď sú to samostatné cyklochodníky, alebo veľmi pokojné cesty bez dopravy.

Ak sa jeden deň nedarí, prejdete málo, prší, nelámte si s tým hlavu, zajtra je nový deň. Je to hlavne o tom cestovaní, až potom o bicykli, nesúťažíte s Peťom Saganom.

Aké je to cestovať so psíkmi na bicykloch?

Je to super, inak by sme to nerobili. Samozrejme, musíte mať toho psa radi nadovšetko, musíte vedieť, že to bude zábava aj preňho a nebude trpieť. Asi by sme na takúto cestu nebrali staršieho alebo chorého psíka.

Čo je na tom najťažšie?

Najťažšia na tom je asi ich hmotnosť. Celý vozík so psami, ich jedlom a vecami váži približne 40 kilogramov a je to teda naviac asi polovica váhy, ktorú Tomáš ťahá. Inak nemáme pocit nejakého obmedzenia, vedeli sme, do čoho ideme.

SkryťVypnúť reklamu

Akurát nás prekvapilo (ale to sme si tiež zistili vopred), aké sú národné parky v USA nepriateľské voči psom. Psy sa môžu zdržiavať iba na asfaltových chodníkoch, v kempoch, nemôžete ich vziať na turistický chodník. Namiesto toho, aby radšej poučili návštevníkov, ako sa v národnom parku majú správať, či už majú psa, alebo nie. V Kanade to je našťastie inak.

Aké praktické odporúčania máte pre ľudí, ktorí by chceli cestovať so zvieratami, hlavne so psíkmi?

Pokiaľ sa rozhodnete cestovať so zvieratkom, v tomto prípade so psom (i keď poznáme prípady cyklistov, ktorí cestujú s mačkou), a ten psík na to nie je zvyknutý, začnite postupne. Privykajte ho na nový spôsob cestovania pomocou odmien. Ak po ňom chcete, aby niekam naskočil (do vozíka či košíka), nechajte ho položený voľne v byte a dajte mu dovnútra odmenu, vytvorte cestičku z odmien, ale nechajte psa, aby to urobil sám. Nikdy ho do toho nenúťte.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšia fáza je dopravný prostriedok rozpohybovať, pričom postupujte podobne. Naozaj záleží, akú má psík povahu, niektorí to pochopia hneď, iní budú ustráchanejší. Vždy ale majte, prosím, na pamäti, že pes je na prvom mieste. On si túto možnosť nevybral, vy ste rozhodli zaňho, a preto musíte byť vnímaví k jeho pocitom.

Naše psíky sú obaja "útulkáči". Lolo je úplný bezstarostňák, Phoebe ustráchanejšia. Ale vidíme po tých ôsmich mesiacoch neuveriteľný rozdiel, ako toleruje cudzích, už na nich nešteká od strachu, oťukala sa.

Načítavam video...

Zistite si informácie dopredu, ako veľmi sú dog-friendly atrakcie či ubytovanie, aby ste neboli sklamaní. Zoberte si so sebou jedlo, na ktoré je psík zvyknutý, aby ste nemuseli riešiť zbytočné zažívacie problémy. Ak musíte dokupovať, snažte sa zohnať rovnakú značku alebo ho nechajte zvyknúť postupne. Zastávky plánujte tak, aby sa psík mohol prejsť, prípadne vybehať a vyvenčiť. Myslite na dostatok vody. Ak vás čaká prechod hraníc, veľmi dobrá stránka na tieto informácie je petttravel.com.

SkryťVypnúť reklamu

Ak je váš psík aktívny a radi by ste ho nechali behať popri bicykli, môžeme odporučiť systém popruhov a elastickej vôdzky pripevnenej na opasok, keď máte psa bezpečne pod kontrolou. Ak bude behať veľa, tak sa zíde krém na packy alebo topánky (ale väčšina psov ich neznáša), aj mini lekárnička po porade s veterinárom. Vždy majte na pamäti, kde ste a či v okolí nie sú divé zvieratá, ktoré by mohol chcieť loviť - alebo oni jeho. Majte ho pod kontrolou. Buďte pripravení, že budete pútať pozornosť.

Ktoré krajiny ste už precestovali? Viete vybrať miesta, ktoré vás doteraz najviac očarili?

Máme za sebou Kanadu (Britská Kolumbia a Alberta), USA (Montana, Idaho, Washington, Oregon, Kalifornia, Nevada, Utah, Arizona) a časť Mexika. V Kanade nás najviac očarila Icefields Parkway - cesta, ktorá spája národné parky Jasper a Banff. Ste obklopení ľadovcami, medveďmi, jeleňmi, riekami... a keď idete na bicykli, máte celú tú krásu pre seba 4 - 5 dní.

SkryťVypnúť reklamu

V USA to bola najosamelejšia cesta Ameriky, cesta č. 50, ktorá prechádza celou Nevadou. Brali sme to ako prechod do Utahu, nič viac, navyše domáci nám hovorili, že sa budeme nudiť, že je to iba púšť. Ako veľmi sa mýlili. Je to viac ako 1000 kilometrov prekrásnymi údoliami, horskými priechodmi, dookola sú divoké kone a antilopy a navyše si cesta stojí za svojím názvom - je tam minimálne množstvo áut.

No a v Mexiku to bol Espinazo del Diablo - Diablov chrbát. Cesta, ktorá ide z Mazatlanu do Duranga, z úrovne mora do nadmorskej výšky 2800 metrov, prináša neuveriteľné výhľady, málo dopravy, ale aj najťažšiu "makačku", akú sme zatiaľ absolvovali.

Cesty tejto štvorice môžete sledovať na blogu Step Out and Explore, na ich facebookovej fanpage alebo instagramovom profile.

Prečítajte si tiež: Slovák Pavol sa sám vybral do Bangkoku, aby priniesol skvelé fotky metropoly a jej obyvateľov Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu