Ako si na internátny život spomínajú slovenskí politici? Do spŕch si nosili kohútiky aj žiarovky

(Zdroj: m.smedata.sk)
Ako si na internátny život spomínajú slovenskí politici? Do spŕch si nosili kohútiky aj žiarovky

Koncom januára sa na pretras znova dostal žalostný stav našich internátov.

Ubehli totiž dva roky od predvolebného sľubu Roberta Fica - ten v rámci 3. sociálneho balíčka v decembri 2015 oznámil, že dá internátom 50 miliónovú dotáciu na ich rekonštrukciu.

Koncom januára preto koaliční lídri prisľúbili, že na rekonštrukciu vysokoškolských internátov okamžite uvoľnia desať miliónov eur s tým, že ak sa bude našej ekonomike dariť, v druhom polroku tohto roka by na tieto účely mohla ísť rovnaká suma.

To však študentom nestačilo. "Sme sklamaní, že v čase, kedy ministerstvo financií komunikuje vynikajúce výsledky slovenskej ekonomiky, je koalícia ochotná uvoľniť len 20 percent sumy z pôvodného sľubu," povedal predseda Študentskej rady vysokých škôl, Bálint Lovász.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tlak študentov nakoniec zabral - premiér najskôr oznámil, že rektorom zaplatí všetky faktúry za rekonštrukcie internátov v tomto roku, a o dva dni neskôr ustúpil úplne a oznámil, že dá vysokým školám 50 miliónov.

Prečítajte si tiež:Fico sa stretol s rektormi, na internáty prisľúbil 50 miliónov

O tom, že stav našich internátov je naozaj zlý, sme sa presvedčili už v ankete s vysokoškolskými študentmi.

Prečítajte si tiež:Fico nedodržal sľub o oprave internátov. Študenti mu pripomínajú, v akých podmienkach musia bývať

Smutné však je, že na rozbité izby si pamätajú aj naši politici, pričom niektorí sú od súčasných študentov o desiatky rokov starší.

Opýtali sme sa ich na najbizarnejšie zážitky a na to, v akom stave boli internáty pár rokov dozadu. Aj napriek zlému stavu izieb politici radi spomínajú na bezstarostné obdobie a vysokoškolský život. Celkovo sme oslovili 28 politikov. Niektorí na internáte nebývali, iní majú len zážitky, ktoré by sa nedali publikovať, a niektorí na naše otázky nereagovali.

Toto je to najlepšie, čo sa nám podarilo zistiť:

1. Ľubomír Galko a tabuľa Cirkusu Humberto, ktorú si s kamošmi zobral ako suvenír z párty v meste

Kde študoval: Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského
Na ktorom internáte býval: oficiálne na žiadnom, neoficiálne v Mlynskej doline

Podpredseda strany Sloboda a Solidarita a bývalý minister obrany oficiálne na internáte nikdy nebýval, keďže pochádza z Bratislavy. Na internátoch v Mlynskej doline však bol skoro stále, pretože tam mal kamarátov.

"Bol som tam tak často, že veľa ľudí si myslelo, že som tam aj ubytovaný. Boli to skvelé časy, nádherné. A priznám sa, že aj v noci som u nich x-krát prespal 'na čierno'. V tých časoch vrátnici preukazy veľmi nekontrolovali," povedal nám Ľubomír Galko.

Spolu s partiou trávil čas na intráku hraním futbalu, kariet, počítačových hier a popíjaním kofoly a piva. A pamätá si aj pár bizarností. "Keď sme raz okolo druhej ráno hrali v izbe karty, z chodby sa ozval strašný hluk, búchanie, skrátka značný 'bordel'. Nieže by sme na hluk neboli zvyknutí, ale toto bolo niečo špeciálne. Tak sme vyšli z izby pozrieť, čo sa deje. Vonku na chodbe hrali chalani hokej. Traja na troch a s pukom, prosím pekne. V ten moment sme si povedali, že veď my sme vlastne vzorní študenti," spomína.

A (ne)pamätá si aj zážitky z osláv: "Raz sme boli oslavovať niečo v meste. Popili sme toho trochu viac, a keď sme sa vrátili na intráka došli na izbu, zostali sme v šoku. Jeden z nás vonku niekde odmontoval veľkú reklamnú tabuľu Cirkus Humberto a prepašoval ju hore. Dodnes nikto z nás nechápe jednak to, ako ju od toho stĺpu pouličného osvetlenia ten borec odmontoval, ale hlavne to, ako takú opachu dokázal preniesť cez vrátnicu tak, že si to na vrátnici nevšimli. Tabuľa dostala potom hrdé miesto pred vstupom do izby."

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"Nábytok a aj všetko ostatné boli už vtedy v chatrnom stave. Nám to však nevadilo. Svet bol gombička a ak niekomu pri otváraní dverí alebo okna zostala v ruke kľučka alebo dvere v skrini otvoril tak, že vyleteli z pántov, tak sme sa na tom vždy zabávali a nie rozčuľovali."

2. Andrej Danko a spolubývajúci, ktorý o polnoci griloval kurča

Kde študoval: Právnická fakulta Univerzity Komenského
Na ktorom internáte býval: Družba v Bratislave

Predseda parlamentu a Slovenskej národnej strany býval na Družbe 6 rokov. "Vysoká škola bola obdobím, na ktoré sa nezabúda. Čo sa však stalo na internáte, ostáva na internáte," povedal nám, no spomenul aspoň bizarnú príhodu so spolubývajúcim: "Býval som tri roky s Kurdom a tých zážitkov bolo veľmi veľa. Môžem napríklad spomenúť, keď o polnoci začal grilovať kurča."

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"Izby boli celkom slušné, hoci už vtedy mali tiež 20 rokov."

3. Andrej Hrnčiar a nikdy nekončiace žúrky so spolužiakmi z VŠMU

Kde študoval: VŠMU - Činoherná a bábkarská fakulta, odbor herectvo
Na ktorom internáte býval: Mlynská dolina v Bratislave

Podpredseda NR SR si počas mladosti užíval prostredie átriových domčekov na Mlynoch. "Na toto obdobie sa nedá zabudnúť. Bola to štvorročná žúrka. Na Áčku bývali študenti VŠMU a podľa toho to tam aj tak vyzeralo. Zo spŕch sa ozývali operné árie, na chodbách sa skúšali etudy a herecké scénky a k tomu nikdy nekončiace akcie a chodbovice," spomína martinský primátor.

"Zážitkov je strašne veľa. Tým, že na VŠMU bolo vtedy v ročníku asi 10 študentov, tvorili sme komunitu, ktorá spolu fungovala vo dne v noci. V tom období na intrákoch neboli ani vrátnici. Cez víkendy sa v noci spať nedalo. Dospávalo sa cez deň," hovorí.

Hoci mal možnosť ísť bývať na privát, odmietol ju: "Nechcel som vypadnúť z internátneho života. Vedel som, že to obdobie sa už nikdy nebude dať zažiť. A teraz viem, že som urobil dobre, že som zostal na internáte - zoznámil som sa tam so svojou manželkou. Bolo to bezstarostné obdobie. Všetko sa prepočítavalo na pivá. Na jedlo sa míňalo naozaj len nevyhnutné malé množstvo peňazí."

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"Internát bol v katastrofálnom stave - keď chcel ísť človek do sprchy, tak si so sebou musel zobrať zobrať žiarovku, ktorú musel namontovať, aby sa zasvietilo. Nevyhnutný bol aj špagát, ktorý sa uviazal o radiátor a dvere, aby sa dali dvere zavrieť, pretože na nich nebola kľučka. Potom sa musela namontovať ružica na sprchu a kohútiky. Po osprchovaní sa muselo všetko zbaliť."

4. Martin Klus a párty s cudzincami

Kde študoval: Politológia na Trnavskej univerzite
Na ktorom internáte býval: stredoškolský internát v Piešťanoch

Poslanec SaS býval na piešťanskom internáte len počas prvého semestra na vysokej škole. Hoci išlo o stredoškolský internát, na jednom poschodí mal aj režim pre vysokoškolákov. "Mal som 18 rokov a pocit, že svet je gombička a my, študenti politológie, sme po čerstvej porážke mečiarizmu najdôležitejší študenti na svete," spomína na atmosféru. Okrem našich internátov zažil aj tie v Nórsku, kde býval počas svojho doktorandského štúdia.

Aj on tvrdí, že nie všetky zážitky sa dajú spomenúť verejne. "Maličkosti typu rozliate červené víno v posteli či polievka na koberci boli štandardom. Správca z nás bol, mierne povedané, nešťastný. V Nórsku to zase boli pravidelné 'multikulti' párty. S Číňanmi, Pakistancami, ale aj Poliakmi či Nórmi sme si užili zábavu. Ja som väčšinou doniesol nejaké vínko či tvrdé zo Slovenska a oni ma pozvali na večeru," hovorí poslanec.

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"V tom čase to bolo pomerne moderné bývanie. O sociálnych zariadeniach sa to však rozhodne povedať nedalo. Pamätám si, ako ťažko som si zvykal na sprchu a toaletu. S bývaním v Nórsku sa to nedalo ani porovnať. To bol doslova luxus."

5. Gábor Gál a dopravné značky uprostred chodby

Kde študoval: Právnická fakulta Univerzity Komenského
Na ktorom internáte býval: Družba v Bratislave

Poslanec MOSTu-Híd býval na internáte so študentmi prírodovedeckej fakulty. "Bolo to veľmi dobrodružné, krásne obdobie môjho života. Preto každému hovorím, že ozajstnú mladosť a slobodu zažije na vysokej škole s internátom," hovorí.

Zážitkov má veľmi veľa, nie všetky sú však podľa jeho slov publikovateľné. Bežné bolo, že na izbe s troma posteľami spalo 10 ľudí. "Dosť bizarné bolo, keď snežilo, a to vnútri na internáte. To znamená, že niekto sa hral večer s práškovým hasiacim zariadením," spomína.

Pamätá si aj príhodu zo susednej izby: "Z večera na ráno sa tam ocitlo jedno dopravné značenie aj s informačnou tabuľou so závažím, ako aj trojuholník značiaci stavebné práce. Dovliekli ho tam susedky cez vrátnicu s tým, že to vyhrali v Machnáči na tombole."

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"Nebolo to nič moc, boli tam akurát nutné veci, ktoré sme si rôznymi montérskymi prácami prispôsobovali našim potrebám. Malá chladnička robila najväčší problém. Pre mňa ale boli problémom aj drevené zárubne dverí, ktoré boli dávno po životnosti. Keďže v tých časoch som bol v životnej sile, nie raz sa mi stalo, že zabúchaním sa tieto dvere samé otvorili aj so zárubňou."

6. Martin Poliačik a mexické vlny na balkónoch

Kde študoval: Dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie na Trnavskej univerzite
Na ktorom internáte býval: Átriáky a Mladosť v Mlynskej doline

Člen hnutia Progresívne Slovensko sa od rodičov odsťahoval ešte pred prijatím na vysokú školu a býval v Bratislave. Keď začal študovať v Trnave, každý deň dochádzal vlakom. "O ten klasický internátny život som ostal ukrátený. V Bratislave som býval všelikde - na privátoch aj ubytovniach, a asi rok a pol aj na internátoch v Mlynskej doline," hovorí.

Súčasťou študentského života bola podľa neho konštantná veselosť, v rámci ktorej bolo len máločo bizarné. "Samozrejme, zážitkov mám mnoho, od zmiznutých dverí na izbe až po organizované mexické vlny na balkóne Átriákov," spomína Poliačik. Narozdiel od ostatných však toto obdobie nepovažuje za najkrajšie v živote: "Najlepšie obdobie v mojom živote začalo, až keď som stretol moju dnešnú manželku."

A ako si spomína na zariadenie izieb a ich technický stav?

"V tom čase boli internáty ešte pred rekonštrukciou. Do spoločných spŕch sme si nosili vlastné kohútiky, lebo pôvodné vždy chýbali."

Prečítajte si tiež:Keď sa študenti zmenia na umelcov: Toto je 30 najkrajších internátnych dverí z Mlynskej doliny

Čítajte ďalej

Kvíz: Ako sa píšu zvieracie zvuky v iných jazykoch?

Ako kotkodákajú sliepky v taliančine?

Majo zachytáva krásy nočnej oblohy. Jeho očarujúce zábery vám vyrazia dych

Po týchto fotkách už nikdy nepoviete ''škaredý ako noc''.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop