Darya Hvizdalova: Naše mozgy majú obmedzenú rýchlosť, umelá inteligencia je spoľahlivejšia

(Zdroj: cdn.pixabay.com)
Darya Hvizdalova: Naše mozgy majú obmedzenú rýchlosť, umelá inteligencia je spoľahlivejšia

Keď na poslednom TEDxTrenčín predstúpila pred publikum mladá Ruska, nemala som od jej prednášky veľké očakávania.

Umelá inteligencia mi niečo hovorila len okrajovo a ako netechnický typ som sa o túto tému hlbšie nikdy nezaujímala. Len necelých pätnásť minút, počas ktorých Darya o nej rozprávala, ma prinútilo to zmeniť.

Darya ž druhý rok pracuje v tíme GoodAI na vývoji umelej inteligencie a prezentuje spoločnosť na medzinárodných podujatiach. Nemá ešte ani tridsať rokov a snaží sa zmeniť svet - alebo mu aspoň pomôcť, ako sama hovorí.

Máš za sebou prácu v rôznych spoločnostiach, no momentálne si zakotvila u GoodAI. Prečo toto rozhodnutie?

Vždy som hľadala spôsoby, ako optimalizovať procesy za pomoci technológie. Umelá inteligencia prichádza, či sa nám to páči alebo nie. Pre mňa bolo iba logické byť radšej pri tejto premene, ako na ňu čakať, kým sama príde.

U GoodAI som už rok a náš konečný cieľ je vybudovať univerzálnu umelú inteligenciu – softvérový program, ktorý dokáže vykonávať úlohy na úrovni človeka a učiť sa. Popri tom hľadáme spôsoby využitia nášho “know-how” na zefektívnenie podnikania.

GoodAI prezentuješ aj pred širokým publikom na rôznych podujatiach. Ako ľudia vnímajú vývoj umelej inteligencie?

Umelá inteligencia je momentálne veľmi aktuálna téma a mnoho ľudí chce pochopiť, ako funguje. No väčšina vecí, ktoré sú označované ako umelá inteligencia, sú algoritmy určené na vykonanie konkrétnej úlohy - hranie hry či zisťovanie anomálii v údajoch.

Zároveň sa ale v základnom výskume deje veľa vzrušujúcich vecí a myslím si, že je dôležité, aby sa o tom dozvedelo viac ľudí. Najmä kvôli obávanému strachu o supersilnej budúcej AI (artificial intelligence = umelá inteligencia, pozn.red.) je dôležité pochopiť, že ide len o vedecky vysvetliteľnú technológiu, ktorá môže byť použitá na rozšírenie našich schopností, nie o čiernu mágiu.

Pochádzaš z Ruska, no pracuješ v Česku. Je tam vhodné prostredie na vykonávanie takéhoto výskumu?

Verím, že globalizácia prirodzene tvorí podobné výskumné prostredie vo všetkých krajinách. Je to len otázka toho, kde sa vám žije komfortne, a ja som šťastná, že GoodAI sídli v Prahe. Financovaná je súkromne zakladateľom Marekom Rosom, a preto máme šťastie, že nie sme závislí od vonkajšieho prispievania.

Dokáže byť obyčajný človek súčasťou vývoja umelej inteligencie?

V mnohých smeroch! Koncept civilnej vedy, ktorý začal s crowdsourcingom a zdieľaním vedomostí v projektoch, ako napríklad Wikipedia, otvára vedu a jej procesy verejnosti. Minulý rok sme odštartovali zaujímavý projekt nazvaný “The General AI Challenge,” čo je vlastne viacstupňová súťaž zameraná na riešenie kľúčových výskumných problémov v rozvoji umelej inteligencie.

Prvé kolo sa venovalo problému postupného učenia a programátori a milovníci AI z celého sveta sa zamerali na budovanie agentov AI schopných postupného učenia sa. V ďalšom kole, ktoré sa začne vo februári, sa bude riešiť riziko, že rozvoj AI sa stane pretekami, v ktorom môže zvíťaziť len jeden.

Účastníci budú vyzvaní, aby navrhli riešenia alebo postupy na zmiernenie takýchto rizík. Bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú technické skúsenosti, všetci dostanú šancu byť aktívni pri vývoji bezpečnej a prospešnej univerzálnej umelej inteligencie.

Niekto si možno povie, že je to všetko len technika. Ako teda napredovanie a vývoj umelej inteligencie pomáha ľudstvu?

Používanie univerzálnej umelej inteligencie dokáže minimalizovať chyby a zastrešovať procesy. Ako príklad uvediem astronautov – nedokážeme ich poslať do vesmíru na dobu dlhšiu, ako ľudský život, ale zároveň len ľudia dokážu robiť rozhodnutia v neznámych situáciách.

Robiť to štýlom “pokus – omyl” sa nedá, pretože cena takéhoto výskumu sa rovná životom, a my potrebujeme umelú inteligenciu, aby sme tieto životy zachránili. Okrem toho pomôže zlepšiť vedu, medicínu, priemysel.

Čo ale opačná stránka umelej inteligencie? Mali by sme sa jej báť?

So zdravou mierou realizmu - nemusíme sa báť, stačí byť praktický a opatrný. Zatiaľ verím, že ľudia predstavujú pre ľudstvo väčšie zlo, ako umelá inteligencia.

Jednou z pochybností o budúcnosti robotov je tiež ich možná ľudská podoba a schopnosť reagovať ako ľudia. Ako to vnímaš?

Roboty sú v podstate “kontajnery” pre softvér, umelú inteligenciu nevynímajúc. Občas dokážu napodobniť človeka, no občas nie. Umelá inteligencia ako taká je len program vnútri robota, dokonca ani nemusí mať nejakú schránku.

Napríklad taká Siri, virtuálny asistent Apple, je len softvér. Nikde žiadny robot, nikde žiadna napodobenina človeka.

A treba dodať, že ľudská forma nie je najoptimálnejšia – stáť na dvoch nohách nie je veľmi stabilné, a preto roboty budúcnosti nebudú nevyhnutne vyzerať ako my. Čo sa týka emócií, tak ak bude potrebné, aby na ne reagovali, urobia tak. Nepotrebujú totiž zážitok alebo nemajú potrebu vyjadariť hnev, strach a podobne, ale budú potrebovať pochopiť tieto emócie u ľudí.

Z tvojho talku na Tedx Trenčín vo mne zarezonovala táto veta: “Ak naučíme umelú inteligenciu rozhodovať v nepredvídateľných situáciách, začneme vedecky napredovať.” Aj napriek tomu, že umelá inteligencia má nesmierny potenciál, nezvláda ešte ani len identifikáciu prekážok počas simulovaného behu. Dokáže sa to v blízkej dobe zmeniť?

Toto je presne to, na čo sa GoodAI zameriava, a je veľmi ťažké predpovedať, kedy sa tak stane. Robíme, čo je v našich silách, aby sme dosiahli vylepšenie, čo by znamenalo posunutie prirodzených limitov ľudských mozgov.

Veľký problém výskumu univerzálnej umelej inteligencie je priviesť ju na vyriešenie malých, pre človeka bežných úloh. Ako som už spomínala, väčšina AI v tomto momente je “úzka AI,” ktorá je efektívna na plnenie špecifických úloh. Ak by ste ju vycvičili rozoznávať rozdiel medzi psom a mačkou, som si istá, že by to dokázala, ak by ste mali dostatok dát, z ktorých by sa učila. No ak by sme ju požiadali rozoznať rozdiely medzi plemenami, nebolo by to možné, pretože na to nebola pôvodné trénovaná.

Ako sa niečo takéto dá zmeniť?

Plánujeme to zmeniť lekciami umelej inteligencie na našej “School for AI,” podobne, ako by sme učili dieťa. Je to skupina učebných úloh v simulovaných prostrediach, a jej cieľom je postupne učiť AI programy veľké súbory zručností.

Umelá inteligencia potom bude schopná používať toto učenie na naučenie nových zručností a bude riešiť problémy, ktorým ešte nečelila. Cieľom vytvorenia univerzálnej AI je vyriešiť všetky úlohy, na ktoré nemôžeme ešte ani pomyslieť.

V Saudskej Arábii udelili pred niekoľkými mesiacmi občianstvo humanoidovi Sofia. Samozrejme to vyvolalo debatu a otázky, či toto je smer, akým bude umelá inteligencia napredovať. Čo si o tom myslíš ty?

Toto občianstvo bolo skôr symbolické gesto. Náš zakladateľ pozná tvorcov Sofie osobne, a vie, že majú dlhodobý plán používania AI robotiky, zatiaľ čo Sofia sama určite nepoužíva univerzálnu umelú inteligenciu.

Jej verejné vystúpenia sa dopredu pripravujú, a aj to je dôkaz, že sme ešte veľmi ďaleko od dosiahnutia humanoidov pracujúcich na úrovni človeka.

Ako sa pasujete s problémom “kopírovania mysle programátora do robota”? Myslím tým podvedomé vkladanie vlastných názorov a predsudkov, ktoré je hrozbou budúcnosti umelej inteligencie.

Je pravda, že umelá inteligencia má podobné názory či hodnoty ako ten, kto ju vytvoril. Je to tiež problém, ktorý vyžaduje obrovské zváženie – hľadáme ľudské hodnoty tam, kde sú si ľudia rovní, a cieľom je vycvičiť AI agenta podľa nich. Momentálne sú tieto hodnoty prenesené do práva, etiky, našej kultúry.

Ale komplexnosť tohto problému je dôvodom, prečo my, GoodAI, veríme, že spolupráca je kľúčom k vývoju umelej inteligencie. Chceme spolupracovať s jednotlivcami, vedeckými skupinami, vládami a firmami po celom svete, aby sme pomohli vytvoriť prostredie, v ktorom sa umelá inteligencia môže skutočne učiť univerzálne ľudské hodnoty.

Moja posledná otázka sa dotýka citlivej témy, ktoré sa už pomerne dosť dostala aj do povedomia ľudí – je ním spojenie sexuálneho priemyslu a umelej inteligencie. Ako táto kombinácia ovplyvní spoločnosť a jej vnímanie umelej inteligencie?

Minulý rok som na festivale Academia Film Olomouc viedla dlhú debatu na túto tému s Hiroshim Ishigurom, riaditeľom Intelligent Robotics Laboratory na Univerzite Osaka, ktorý je tiež tvorcom mnohých robotov. Prinútil ma pozerať na tento problém z iného uhla – mali by sme rešpektovať fakt, že každý hľadá v druhých iné veci, a priťahujú ho rôzne aspekty a vlastnosti.

Môžeme teda povedať, že perfektne vytvorený robotický partner je horší, ako napríklad násilný ľudský partner? A je zlé vymeniť niekoľko neuspokojivých stretnutí za komfortnú konverzáciu s chatbotom? Ale znova hovorím, roboty a androidi stále nie sú na ľudskej úrovni. Vzhľad môže byť klamlivý a ľudsky vyzerajúci robot je stále ďaleko od toho, aby bol náhradou za človeka vo vzťahu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Vesmírom lieta Muskova Tesla. Jej najväčší prínos sú skvelé vtipy, ktoré kolujú internetom