Konečne to potvrdili aj psychológovia: Nadávanie síce nie je pekné, ale pomáha zmierňovať bolesť

Konečne to potvrdili aj psychológovia: Nadávanie síce nie je pekné, ale pomáha zmierňovať bolesť

Vydané 26.1.2018 o 14:30

Chceli overiť, či nadávanie zhoršuje bolesť, dokázali však opak.

Pred deťmi sa nadávať nepatrí, to vie každý. Mnohí dospelí si tiež dávajú pozor, aby nenadávali, aj keď im to pomáha v ťažkých situáciách. Nadávky tu však s nami boli odjakživa, podľa niektorých dokonca ľudia vedeli nadávať skôr, ako začali rozprávať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Vulgárny folklór, o ktorom veľa nevieme: Kultúra našich starých rodičov bola plná sexu

Niektorí vedci ale verili, že nadávanie dokáže zhoršiť bolesť.

Má to byť vďaka kognitívnemu skresleniu, ktoré sa nazýva katastrofizácia. To spôsobuje, že keď sa nám stane niečo zlé, hneď z toho začneme robiť tú najhoršiu vec na svete. Títo vedci tvrdili, že presne to robia nadávky - posilňujú pocit bezmocnosti.

Psychológovia Richard Stephens, John Atkins a Andrew Kingston sa rozhodli túto hypotézu overiť. Z ich štúdie v roku 2009 ale prekvapivo vyplynulo, že používanie vulgárnych slov nám pomáha zmierňovať bolesť. Za toto zistenie dokonca dostali v roku 2010 Ig Nobelovu cenu (nazývanú aj "Antinobelovka"), ktorá oceňuje neobvyklé alebo triviálne vedecké objavy.

Prečo to tak je?

Vedci uskutočnili experiment, v ktorom dobrovoľníci strkali ruky do ľadovej vody. Predtým si všetci určili zoznam nadávok, ktoré by použili, keby im napríklad spadlo kladivo na nohu a obyčajných slov, ktorými by opísali stôl (drevený, pevný a podobne).

Keď prvýkrát strčili ruku do ľadovej vody, mohli pritom použiť nadávku z prvého zoznamu, druhýkrát len slovo opisujúce stôl. Na prsty dobrovoľníkov tiež pripevnili malé elektródy, ktoré sledovali ich tep a to, či sa im napríklad potia ruky.

Výsledok bol jasný - keď mohli dobrovoľníci nadávať, vydržali mať ruku v ľadovej vode až o polovicu dlhšie. "Okrem toho, že bola ľadová voda menej bolestivá, dokázali sme aj to, že nadávanie vplýva na rôzne časti tela. Zvyšuje tep a spôsobuje emočné vzrušenie," hovorí Stephens.

Tieto príznaky zodpovedajú prirodzenej odpovedi tela na stres, ktorá sa po slovensky nazýva aj "bojuj alebo uteč."

V stresových situáciách náš mozog vyhodnotí všetky vonkajšie podnety, aby mohlo telo na ne správne zareagovať. Uvoľnia sa hormóny adrenalín a kortizol. Zvýši sa nám tep, rozšíria zreničky, vyschne nám v ústach, prípadne sa začneme triasť a mať problémy so sluchom či zrakom.

Podľa výskumníkov to môže znamenať, že efekt "zmenšenia" bolesti nastáva preto, že nadávanie vyvoláva prirodzenú odpoveď tela na stres, a to narušuje väzbu medzi strachom z bolesti a jej vnímaním.

Do úvahy sa však bralo aj to, či majú jednotliví dobrovoľníci tendenciu katastrofizovať (ľudovo povedané robiť z komára somára). Zaujímavé je, že väčší pokles vo vnímaní bolesti pri nadávaní nastal u žien, ktorým tiež viac stúpol tep, pričom to, či mali tendenciu zhoršovať situáciu, nezavážilo. Zavážilo to však u mužov - čím viac katastrofizovali, tým menší bol u nich pokles bolesti.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Pre niektorých otravné, pre väčšinu upokojujúce. Prečo nás tak baví pukať bublinkovú fóliu?

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?