Masaryk strieľal robotníkov, Tisa dal popraviť Beneš? 6 mýtov našej histórie, ktoré nie sú pravdivé

Bol Edvard Beneš vinný za Tisovu popravu?

(Zdroj: m.smedata.sk)

Ľudská pamäť je nedokonalá. Spomienky časom vyblednú a môže sa stať, že si určité veci po čase pamätáme dosť skreslene. Približne takým spôsobom vznikajú aj rôzne historické mýty.

Pomáha tomu aj dnešná internetová doba, keď mnoho ľudí často sleduje informácie, ktoré sa objavujú skôr v diskusiách k článkom. Pozrime sa na niektoré z nich:

1. mýtus: Prezident Václav Havel bol vinný za pád zbrojárskej výroby na Slovensku, čím sa rapídne zvýšila nezamestnanosť

Ako to bolo: Československo počas socializmu vyrábalo množstvo zbraní - na Slovensku hlavne ťažké, v Čechách tie ľahšie. Prvý ponovembrový prezident Václav Havel bol známy svojím humanizmom a za jeho éry sa začalo hovoriť o konverzii priemyslu - preorientovaní na civilnú výrobu. Mnohí mu tak pripisujú vinu za jeho koniec, čoho dôsledok bol nárast nezamestnanosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že je to trochu inak. V prvých rokoch naše zbrojárstvo malo istú perspektívu, no postupne sa v tejto oblasti začalo kopiť množstvo problémov. Zanedbávala sa modernizácia jednotlivých výrobkov, vo svete postupne klesal dopyt po nich. Aj keď sa vyvážalo do viacerých štátov, mnohé zo zbraní boli predávané na úvery, a tie neboli splácané. Preto už v roku 1988 vláda ČSSR rozhodla o útlme a postupnom zastavení zbrojnej výroby.

Pomyselným klincom do rakvy pre ňu bola zmena spoločenských pomerov po roku 1989 a rozpad trhu RVHP. Podobná situácia bola aj v ostatných štátoch – na konci studenej vojny sa mnohé kajiny zbavovali svojich zbraní za nízke ceny. Mečiarova vláda po vzniku samostatnosti sľubovala pomoc zbrojnému priemyslu, no do stavu spred roka 1989 sa jej ho dostať nepodarilo.

Mnoho ľudí namieta, že v Českej republike zostala spomínaná výroba viac menej zachovaná. Keďže sa tam vyrábali hlavne ľahké zbrane, prispôsobiť sa novej situácii a nájsť nové trhy bolo o niečo ľahšie.

2. mýtus: Československá socialistická republika bola štátom s veľkou ekonomickou silou a Západ ho potreboval zničiť

Ako to bolo: Niektoré výrobky síce mohli mať úspech vo svete a prvé roky socializmu boli minimálne pre Slovensko určitým prínosom (kvalita života mnohých ľudí sa zvýšila, postavili sa nové továrne umožňujúce pracovné príležitosti), neskôr sa ale začalo prejavovať zaostávanie za vyspelým svetom. V plánovanej ekonomike neexistovala konkurencia, tlak na efektivitu a podobne.

Keďže každý musel mať prácu, častým javom v podnikoch bola prezamestnanosť. Mnoho výrobkov bolo vo svete nepredajných a mnohé z nich sme vyrábali len vďaka licenciám od kapitalistických krajín (resp."prehnitého západu“, ako zvykla tvrdiť dobová propaganda).

Týkalo sa to hlavne náročnejších výrobkov, ako napríklad videoprehrávače Avex (licencia Philips), neskoršie verzie osobných počítačov Didaktik (licencia ZX Spectrum), ale aj pánskych džínsov. Pravé kvalitné džínsy sa začali v ČSSR vyrábať až po kúpe licencie od britskej firmy Lee Cooper.

3. mýtus: Za popravu prezidenta vojnového Slovenského štátu Josefa Tisa môže Edvard Beneš

Ako to bolo: Tomuto mýtu veria hlavne prívrženci ĽSNS, no nielen oni. Edvarda Beneša považujú niektorí ľudia za jedného z najväčších nepriateľov slovenského národa a Tisa za hrdinu. Veria, že Beneš sa ho po vojne potreboval zbaviť.

Aj keď Beneš nemal k Tisovi pozitívny vzťah, jeho údajná veta „Tiso musí viset“ nie je ničím historicky podložená. Podľa vtedy platnej ústavy prezident o udelení milosti rozhodoval s prihliadnutím na stanovisko vlády a na odporúčanie retribučného súdu. Netajil sa tým, že za istých podmienok je pripravený Tisovi udeliť milosť.

Známe je jeho vyjadrenie v rozhovore s Klementom Gotwaldom, predsedom vlády: ,,Především je to otázka ryze lidská. Jde tu přece o lidský život! A tu zcela jasně říkám, že proti udělení milosti odsouzenému Tisovi nejsem. Jsem ochoten mu milost udělit. Za druhé je to otázka politická a v jistém směru i otázka ústavní... Považuji v zájmu státu a klidného vývoje republiky za nutné, aby i v této otázce byla mezi námi zachována plná jednota.“

Nakoniec vláda rozhodla, že milosť pre Tisa neodporúča. Proti hlasovali hlavne komunistickí ministri, ale aj členovia Národných socialistov. Ján Masaryk, nestranník, sa hlasovania zdržal.

4. mýtus: Prezident Tomáš Garrigue Masaryk dával strieľať do robotníkov počas protestov

Ako to bolo: Jedným z problémov prvej Československej republiky bola sociálna situácia robotníkov, čoho dôsledkom boli mohutné demonštrácie. Proti ním často zasahovali vtedajšie bezpečnostné zložky streľbou. Počas socializmu sa rozšíril mýtus o tom, ako prezident Masaryk dával strieľať chudákov robotníkov.

Aká je však pravda? Aj keď samotné demonštrácie boli často búrlivé (hádzanie dlažobných kociek), Masaryk proti streľbe do protestujúcich ostro protestoval. Často si volával vtedajšieho ministra vnútra k sebe a dožadoval sa vysvetlenia.

Navyše, na niečo také, ako nariadenie streľby do protestujúcich, ani nemal právomoc. Bezpečnostné jednotky podliehali ministerstvu vnútra – podobne ako polícia v dnešných časoch.

5. mýtus: Tisícročná poroba Slovákov v Uhorsku

Ako to bolo: V povedomí mnohých ľudí sa doteraz Veľká Morava považuje za zlatý vek našich dejín, následné Uhorsko sa spája hlavne s útlakom. Od 19. storočia sa zakorenila predstava o tisícročnej porobe Slovákov v Uhorsku.

Pri bližšom pohľade však ani toto tvrdenie neobstojí. Útlak v Uhorsku charakterizovaný hlavne maďarizáciou, keď boli zatvárané národnostne školy a hlásala sa idea o jednotnom maďarskom národe, síce existoval, dialo sa to však koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

V stredoveku sa o nejakom národnostnom útlaku veľmi nedá hovoriť. Jednak neexistovali ešte národy v modernom slova zmysle, úradným jazykom bola latinčina a ako tvrdia viacerí odborníci, šľachtic slovenského pôvodu si skôr rozumel s maďarským šľachticom, ako s obyčajným človekom z územia dnešného Slovenska. Taktiež prvý uhorský kráľ Štefan napomínal svojho syna, aby chránil rečovú rozmanitosť krajiny, a nedovolil nadvládu jedného jazyka.

6. mýtus: Alexander Dubček a jeho ľudia sa snažili obnoviť kapitalizmus v Československu

Ako to bolo: To tvrdili po roku 1968 mnohí komunisti, no aj teraz nájdu sa ľudia, ktorí tomu veria. Rozhodne sa to nezakladá na pravde.

Alexander Dubček a ľudia Pražskej jari sa snažili síce "poľudštiť socialistický systém“ – pripravovali sa mnohé reformy, ako napríklad čiastočné obnovenie súkromného podnikania, zrušenie cenzúry a podobne. Stále však to boli presvedčení komunisti, ktorí počítali s vedúcou úlohou strany.

Samotný Dubček si až do okupácie ZSSR idealizoval. Pri kritike na jeho adresu stále zdôrazňoval, že strana má spoločnosť pevne pod kontrolou. Oficiálne stanoviská taktiež hlásali iba demokratizáciu systému, nie jeho odstránenie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pepsi na zopár dní vlastnilo námornú flotilu. Sovietsky zväz vymenil americký nápoj za 17 ponoriek

Najčítanejšie na Fičí.sk


Inzercia - Tlačové správy


  1. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  2. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  3. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete?
  8. Za mliečnou revolúciou bude stáť aj krava Blažena Bzovícka
  9. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  10. Na bicykli po Burgenlande
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 48 397
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 15 231
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 14 792
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 9 869
  5. Ako si znížiť náklady na bývanie a vyhnúť sa nedoplatkom? 9 105
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 8 403
  7. Volkswagen je vďaka bonusom dostupnejší 7 431
  8. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 7 196
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 190
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 782

Neprehliadnite tiež

Ako vyzerala Štiavnica v minulom storočí? Pozrite si fotografie

Aj v minulosti to bolo pekné miesto na výlet.

Fotograf zachytáva krásu opustených budov v Európe

Chátrajúce budovy majú svoj pôvab. Niektorých je naozaj škoda.

7 receptov, ktoré vám počas týždňa pomôžu jesť viac zeleniny

Konečne ju máme čerstvú, tak si jej doprajme viac.

Desať knižných tipov na začiatok leta

Ak hľadáte knihu na výlet či dovolenku, skúste jednu z týchto.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poukázali na spornú Foraiovu poľovačku, úrady im nechcú vrátiť revír

Okrem bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej do revíru chodí strieľať aj Róbert Veselka, konateľ jednej z firiem zo zdravotníckej skupiny Medirex.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Hybridy klamali, majú oveľa vyššiu spotrebu

Ako hybridy nešetria palivo tak, ako sľubovali.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Prípad poľovníkov ilustruje, aké ťažké je byť smelým zajkom

Byť odvážnym kritikom je ako kráčať po povrchu Mesiaca.