Masaryk strieľal robotníkov, Tisa dal popraviť Beneš? 6 mýtov našej histórie, ktoré nie sú pravdivé

Bol Edvard Beneš vinný za Tisovu popravu?

(Zdroj: m.smedata.sk)

Ľudská pamäť je nedokonalá. Spomienky časom vyblednú a môže sa stať, že si určité veci po čase pamätáme dosť skreslene. Približne takým spôsobom vznikajú aj rôzne historické mýty.

Pomáha tomu aj dnešná internetová doba, keď mnoho ľudí často sleduje informácie, ktoré sa objavujú skôr v diskusiách k článkom. Pozrime sa na niektoré z nich:

1. mýtus: Prezident Václav Havel bol vinný za pád zbrojárskej výroby na Slovensku, čím sa rapídne zvýšila nezamestnanosť

Ako to bolo: Československo počas socializmu vyrábalo množstvo zbraní - na Slovensku hlavne ťažké, v Čechách tie ľahšie. Prvý ponovembrový prezident Václav Havel bol známy svojím humanizmom a za jeho éry sa začalo hovoriť o konverzii priemyslu - preorientovaní na civilnú výrobu. Mnohí mu tak pripisujú vinu za jeho koniec, čoho dôsledok bol nárast nezamestnanosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že je to trochu inak. V prvých rokoch naše zbrojárstvo malo istú perspektívu, no postupne sa v tejto oblasti začalo kopiť množstvo problémov. Zanedbávala sa modernizácia jednotlivých výrobkov, vo svete postupne klesal dopyt po nich. Aj keď sa vyvážalo do viacerých štátov, mnohé zo zbraní boli predávané na úvery, a tie neboli splácané. Preto už v roku 1988 vláda ČSSR rozhodla o útlme a postupnom zastavení zbrojnej výroby.

Pomyselným klincom do rakvy pre ňu bola zmena spoločenských pomerov po roku 1989 a rozpad trhu RVHP. Podobná situácia bola aj v ostatných štátoch – na konci studenej vojny sa mnohé kajiny zbavovali svojich zbraní za nízke ceny. Mečiarova vláda po vzniku samostatnosti sľubovala pomoc zbrojnému priemyslu, no do stavu spred roka 1989 sa jej ho dostať nepodarilo.

Mnoho ľudí namieta, že v Českej republike zostala spomínaná výroba viac menej zachovaná. Keďže sa tam vyrábali hlavne ľahké zbrane, prispôsobiť sa novej situácii a nájsť nové trhy bolo o niečo ľahšie.

2. mýtus: Československá socialistická republika bola štátom s veľkou ekonomickou silou a Západ ho potreboval zničiť

Ako to bolo: Niektoré výrobky síce mohli mať úspech vo svete a prvé roky socializmu boli minimálne pre Slovensko určitým prínosom (kvalita života mnohých ľudí sa zvýšila, postavili sa nové továrne umožňujúce pracovné príležitosti), neskôr sa ale začalo prejavovať zaostávanie za vyspelým svetom. V plánovanej ekonomike neexistovala konkurencia, tlak na efektivitu a podobne.

Keďže každý musel mať prácu, častým javom v podnikoch bola prezamestnanosť. Mnoho výrobkov bolo vo svete nepredajných a mnohé z nich sme vyrábali len vďaka licenciám od kapitalistických krajín (resp."prehnitého západu“, ako zvykla tvrdiť dobová propaganda).

Týkalo sa to hlavne náročnejších výrobkov, ako napríklad videoprehrávače Avex (licencia Philips), neskoršie verzie osobných počítačov Didaktik (licencia ZX Spectrum), ale aj pánskych džínsov. Pravé kvalitné džínsy sa začali v ČSSR vyrábať až po kúpe licencie od britskej firmy Lee Cooper.

3. mýtus: Za popravu prezidenta vojnového Slovenského štátu Josefa Tisa môže Edvard Beneš

Ako to bolo: Tomuto mýtu veria hlavne prívrženci ĽSNS, no nielen oni. Edvarda Beneša považujú niektorí ľudia za jedného z najväčších nepriateľov slovenského národa a Tisa za hrdinu. Veria, že Beneš sa ho po vojne potreboval zbaviť.

Aj keď Beneš nemal k Tisovi pozitívny vzťah, jeho údajná veta „Tiso musí viset“ nie je ničím historicky podložená. Podľa vtedy platnej ústavy prezident o udelení milosti rozhodoval s prihliadnutím na stanovisko vlády a na odporúčanie retribučného súdu. Netajil sa tým, že za istých podmienok je pripravený Tisovi udeliť milosť.

Známe je jeho vyjadrenie v rozhovore s Klementom Gotwaldom, predsedom vlády: ,,Především je to otázka ryze lidská. Jde tu přece o lidský život! A tu zcela jasně říkám, že proti udělení milosti odsouzenému Tisovi nejsem. Jsem ochoten mu milost udělit. Za druhé je to otázka politická a v jistém směru i otázka ústavní... Považuji v zájmu státu a klidného vývoje republiky za nutné, aby i v této otázce byla mezi námi zachována plná jednota.“

Nakoniec vláda rozhodla, že milosť pre Tisa neodporúča. Proti hlasovali hlavne komunistickí ministri, ale aj členovia Národných socialistov. Ján Masaryk, nestranník, sa hlasovania zdržal.

4. mýtus: Prezident Tomáš Garrigue Masaryk dával strieľať do robotníkov počas protestov

Ako to bolo: Jedným z problémov prvej Československej republiky bola sociálna situácia robotníkov, čoho dôsledkom boli mohutné demonštrácie. Proti ním často zasahovali vtedajšie bezpečnostné zložky streľbou. Počas socializmu sa rozšíril mýtus o tom, ako prezident Masaryk dával strieľať chudákov robotníkov.

Aká je však pravda? Aj keď samotné demonštrácie boli často búrlivé (hádzanie dlažobných kociek), Masaryk proti streľbe do protestujúcich ostro protestoval. Často si volával vtedajšieho ministra vnútra k sebe a dožadoval sa vysvetlenia.

Navyše, na niečo také, ako nariadenie streľby do protestujúcich, ani nemal právomoc. Bezpečnostné jednotky podliehali ministerstvu vnútra – podobne ako polícia v dnešných časoch.

5. mýtus: Tisícročná poroba Slovákov v Uhorsku

Ako to bolo: V povedomí mnohých ľudí sa doteraz Veľká Morava považuje za zlatý vek našich dejín, následné Uhorsko sa spája hlavne s útlakom. Od 19. storočia sa zakorenila predstava o tisícročnej porobe Slovákov v Uhorsku.

Pri bližšom pohľade však ani toto tvrdenie neobstojí. Útlak v Uhorsku charakterizovaný hlavne maďarizáciou, keď boli zatvárané národnostne školy a hlásala sa idea o jednotnom maďarskom národe, síce existoval, dialo sa to však koncom 18. a začiatkom 19. storočia.

V stredoveku sa o nejakom národnostnom útlaku veľmi nedá hovoriť. Jednak neexistovali ešte národy v modernom slova zmysle, úradným jazykom bola latinčina a ako tvrdia viacerí odborníci, šľachtic slovenského pôvodu si skôr rozumel s maďarským šľachticom, ako s obyčajným človekom z územia dnešného Slovenska. Taktiež prvý uhorský kráľ Štefan napomínal svojho syna, aby chránil rečovú rozmanitosť krajiny, a nedovolil nadvládu jedného jazyka.

6. mýtus: Alexander Dubček a jeho ľudia sa snažili obnoviť kapitalizmus v Československu

Ako to bolo: To tvrdili po roku 1968 mnohí komunisti, no aj teraz nájdu sa ľudia, ktorí tomu veria. Rozhodne sa to nezakladá na pravde.

Alexander Dubček a ľudia Pražskej jari sa snažili síce "poľudštiť socialistický systém“ – pripravovali sa mnohé reformy, ako napríklad čiastočné obnovenie súkromného podnikania, zrušenie cenzúry a podobne. Stále však to boli presvedčení komunisti, ktorí počítali s vedúcou úlohou strany.

Samotný Dubček si až do okupácie ZSSR idealizoval. Pri kritike na jeho adresu stále zdôrazňoval, že strana má spoločnosť pevne pod kontrolou. Oficiálne stanoviská taktiež hlásali iba demokratizáciu systému, nie jeho odstránenie.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pepsi na zopár dní vlastnilo námornú flotilu. Sovietsky zväz vymenil americký nápoj za 17 ponoriek

Najčítanejšie na Fičí.sk


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  2. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  3. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  4. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  5. Všetko, čo rodiny milujú
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 442
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 22 471
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 11 895
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 4 451
  5. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 3 748
  6. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 3 382
  7. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 3 361
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 3 109
  9. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 021
  10. Máte už program pre deti na túto sobotu? 2 168

Neprehliadnite tiež

Poznáte bratislavské mosty? Otestujte sa v kvíze o ich histórii

Nie vždy mali také názvy ako dnes a jeden dokonca inšpiroval zahraničie.

Mémcyklopédia #6: Bonviván Peter Stašák

Pijem, fajčím, na svet nenadávam.

Citáty, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom a Antonom Hrnkom

Necíti sa ako dvojbodka a SNS je čistý potok.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.

EKONOMIKA

Pondelok bola veľká katastrofa. Problémy s STK pokračujú

Ministerstvo dopravy zmenilo pravidlá pre stanice technickej kontroly.