Ázijské historky, časť dvadsiataprvá: V indonézskom národnom parku Komodo nájdete aj draky

Výstup na indonézsku sopku Bromo bol jednej z našich najsilnejších zážitkov nielen v Indonézii, ale aj v Ázii vôbec.

(Zdroj: m.smedata.sk)

Do tejto kategórie spadá aj východ slnka nad nepálskymi Himalájami či objavovanie opustených chrámov v Mjanmarsku.

Prečítajte si tiež: Ázijské historky, časť dvadsiata: Aké to je pozrieť sa do krátera aktívnej indonézskej sopky Čítajte 

Z Jávy pokračujeme na ostrov Flores, ktorý je zaujímavý po mnohých stránkach. Ešte predtým však podstúpim tradičnú, aj keď mierne sadistickú masáž.

Po dlhých mesiacoch v ázijskom teple moje telo na ten náhly chlad v dedinke Cemoro Lawang nezareagovalo práve najlepšie.

Už na druhý deň ráno cítim, že na mňa niečo lezie, a na plné pecky pustená klíma vo vlaku cestou späť do Jogjakarty mi vôbec nepomôže. Do večera je zo mňa sopľavé a kýchacie údolie. Keď ma uvidí recepčná v našom hoteli, vyhlási, že to musím z tela vyhnať vietor a ona vie ako.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O hodinu nato príde na našu izbičku drobná babička, aby zo mňa masážou vyhnala toho zlého ducha. Do pokožky najskôr vtrie masážny olej, a potom mi nástrojom podobným veľkej minci prechádza po tele. Nie je to úplne príjemné, ale tiež nemôžem povedať, že by som cítila bolesť. Je mi len divné, prečo sa ma stále pýta, či som ok.

Keď odíde, v zrkadle sa mi naskytne hororový pohľad na moje telo pokryté červenofialovými pruhmi, ktoré vyzerajú, akoby ma práve zbičovali. Prikladám ukážku z internetu:

Možno som si to celé len vsugerovala, ale na druhý deň po tejto "krutej" masáži mi takmer nič nie je.

Indonézia je prevažne moslimská krajina, ale sú tu zastúpené aj iné svetové náboženstvá ako hinduizmus či kresťanstvo.

Každá časť je jedinečná a ťažko by ste hľadali dva ostrovy, ktoré sú kultúrne a nábožensky rovnaké. Na ostrove Flores je zaujímavé to, že je takmer celý katolícky. Nájdete tu množstvo kostolov a misií. Nie je príliš navštevovaný turistami, čo nám veľmi vyhovuje.

SkryťVypnúť reklamu

Cestu do neznáma začneme v meste Labuan Bajo, ktoré sprievodca Lonely Planet opisuje ako nádherné a romantické mesto. Realita je však trochu iná. Až na prístav je v meste pramálo pekného.

Hlavná ulica je plná agentúr, ktoré sa vám dosť agresívnym spôsobom pokúšajú predať plavbu loďou do národného parku Komodo či potápačský kurz. O to prvé máme záujem, ale nejako nevieme naraziť na hodnoverného človeka, ktorému by sme zverili svoje životy.

Po dlhom krúžení napokon narazíme na potápačský klub, kde si dohodneme celodenný výlet loďou po národnom parku Komodo spojený so šnorchlovaním a návštevou ostrovčeka Rinca, na ktorom sa hojne vyskytujú takzvané komodské draky.

Sú to najväčšie plazy na svete. Vedci sa domnievajú, že narástli do takej veľkosti vďaka tomu, že v oblasti nežije žiaden predátor, čo by ich ohrozoval. Aj keď vyzerajú trochu strašidelne, tie z ostrova Rinca sú na prítomnosť turistov evidentne zvyknuté.

SkryťVypnúť reklamu

Do chránenej oblasti dorazíme niekedy okolo obeda, po asi dvojhodinovom šnorchlovaní v priezračných vodách národného parku. Hneď pri vchode narazíme na niekoľko drakov, ktoré sa lenivo vyvaľujú v tieni. Ak by občas nevyplazili dlhý rozštiepený jazyk, ani by sme nevedeli, že sú živé.

Tieto tvory sú fascinujúcejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú napríklad výborní plavci. Aj keď to tak nevyzeralo, sú to nebezpečné a jedovaté dravce. Len zriedka napadnú človeka, ale z tých niekoľkých útokov boli, bohužiaľ, takmer všetky smrteľné.

Domáci si musia chrániť hroby pred ich nájazdmi. Nájdete teda na nich hromadu skál, aby ich draky nemohli vyhrabať a pochutiť si na mŕtvolách. Mladé alebo vzrastom menšie jedince sú zase nútené vyváľať sa vo výkaloch, aby tým odradili väčšie draky. Tie sa totižto neraz uchyľujú ku kanibalizmu a nie sú pred nimi chránení ani vlastní potomkovia.

SkryťVypnúť reklamu

Cestovanie po ostrove Flores je pre turistov možné v podstate len jedným spôsobom: autom.

Miestne autobusy sú silná káva aj pre nás, čo sme zažili nepálsku či kambodžskú divočinu. Tu niektoré autobusy nemajú ani len dvere, keďže by len zbytočne bránili nastúpiť ešte väčšiemu počtu ľudí. Takto môžu jazdiť prichytení o vonkajšiu časť autobusu alebo rovno na streche. Bezpečnosť nadovšetko.

Auto si môžeme prenajať len so šoférom, čo sa ukáže ako neľahká úloha. V jednej z backpackerských skupín na Facebooku dostaneme tip na spoľahlivého šoféra, s ktorým strávime najbližších päť dní. Robert má však od ideálneho šoféra ďaleko.

Po večeri v prístave sa stretneme s Robertom a až do momentu, keď si od nás vypýta zálohu, na nás robí celkom dobrý dojem. Snažíme sa mu vysvetliť, že ho ledva poznáme, a peniaze mu teda budeme dávať každý deň. Nie je z toho vôbec nadšený, ale pochopí, že na iné podmienky nepristúpime.

SkryťVypnúť reklamu

Ako zistíme počas nasledujúcich dní, Robert je síce dobrý šofér, ale mizerný spoločník. Hovorí dobre po anglicky, ale občas upadne do neochotného ticha a odmieta odpovedať na naše otázky. Ak navrhneme zmenu programu, takmer ihneď nás zruší, že to je zlý nápad. Raz sme dokonca presvedčení, že nás jednoducho nechal uprostred ničoho a odišiel.

Každopádne sme si road trip až na Robertove excesy celkom užili. V prvý deň navštívime takzvané pavučinové ryžové polia.

Večer sa zastavíme v mestečku Ruteng a spíme uprostred záplavy zelených polí. Robert nám vysvetlí, že v každom meste na ostrove je v podstate iba jeden hotel, kde môžu turisti prespať a navečerať sa. Booking.com potvrdí jeho slová. Hotelové izby sú dosť drahé, ale zdá sa, že alternatíva neexistuje.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším pozoruhodným miestom sú blízko seba ležiace dedinky Bena a Luba.

Sú postavené tradičným štýlom a ich obyvatelia si zachovali pôvodný spôsob života, ktorý sa zrejme tak trochu umelo udržiava pre turistov. Keď tam prídeme, miestni akurát niečo oslavujú a všetci spolu tancujú uprostred dediny.

Najviac sa nám ale jednoznačne páčili kráterové jazerá sopky Kelimutu blízko mestečka Moni. Jazerá sú tri a každé z nich je inej farby. Vulkanológovia už odôvodnili, prečo jazerá menia farbu, a môžete si o tom viac prečítať aj priamo na mieste. Napriek tomu turistov tento zvláštny zjav neprestáva fascinovať.

V Moni navštívime aj miestne horúce pramene a vodopády, v ktorých sa dá okúpať.

V posledný deň sa z vnútrozemia presunieme na pobrežie. Zastavíme sa na obed blízko pláže nazývanej Blue Stone Beach. Ako sa dozvieme, o pár rokov na pláži žiadne modré kamene nezostanú, keďže ich domáci vyvážajú do Číny. Čerstvá grilovaná ryba s výhľadom na more sa však neodmieta.

SkryťVypnúť reklamu

Road trip ukončíme lenivým dňom na pláži Koka, kde okrem nás a ďalších troch turistov nie je ani nohy. Pre mňa je to jedna z najkrajších pláží, aké som doteraz videla.

Po Flores letíme miniatúrnym lietadielkom spoločnosti Garuda na Bali, ktorý je považovaný za turistami najnavštevovanejší ostrov v Indonézii.

Prečítajte si tiež: Ázijské historky, časť ôsma: Mjanmarsko si nezaslúži, že ho turisti obchádzajú Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu