Macedónsko si ako turista užijete, aj keď domáci nenávidia väčšinu vecí v krajine

(Zdroj: m.smedata.sk)
Macedónsko si ako turista užijete, aj keď domáci nenávidia väčšinu vecí v krajine

Po zážitkoch v Bosne som sa do Macedónska tešila, no stále ma prenasledoval nechcený strach.

Veď predsa - bitka kultúr a náboženstiev by nemala zostať cestovateľovi ľahostajná. A ešte k tomu Macedónsko susedí s Kosovom...

Chyba už na letisku

Voľba dopravy bola jasná - ide sa lietadlom. Nielenže to oproti ceste autom trvá omnoho kratšie, ale dostanem sa priamo do hlavného mesta a nemusím riešiť, či sa náhodou na zaplnených cestách nestratím.

Už na letisku ma prekvapilo, že ceny sú typicky balkánske, a teda som sa už tam rozhodla zmeniť si peniaze. To bola snáď moja prvá a posledná chyba. Nenechajte sa preto ani vy obrať o peniaze, a zamieňajte radšej až v meste. Na letisku Alexandra Veľkého sa dá platiť aj kartou, a ak by vám náhodou ušiel autobus, na ktorý ste mali dopredu kúpený lístok, taxikári berú aj eurá.

Z letiska si môžete zobrať aj auto, ceny za požičanie začínali pri 35 eurách na deň. Stretla som mnoho ľudí, ktorí využívali túto možnosť práve pri pokračovaní do Kosova, pretože k hraniciam je to približne 30 minút a za poistenie do tejto krajiny si doplatíte okolo 25 eur.

Ak zostávate v Macedónsku, pokojne sa nechajte voziť autobusmi - do centra hlavného mesta jazdí Vardar express za 3 eurá.

Tak som tu, Skopje

Moja príprava na krajinu Alexandra Veľkého zahŕňala naštudovanie si zvykov a pravidiel, najmä čo sa albánskych či moslimských komunít týka. Aj keď ma mnohí upozorňovali, vôbec sa netreba báť, že vás zabijú na ulici.

Či kresťania či moslimovia, ľudia boli slušní, nápomocní a dokonca sa snažili dohovoriť so mnou po slovensky, ak angličtine nerozumeli.

Loading

...

Krajina vlajok a hlučných šoférov je menšia ako Slovensko, no ponúka toho omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na jej prejdenie stačí týždeň, pár desiatok eur a ruksak na chrbte.

Začnime teda v Skopje - turistami milované, no domácimi nenávidené mesto. Prvá vec, ktorú si v centre všimnete, je akási pozostalosť komunizmu - vidno to na budovách, oblečení, ale aj verejnej doprave.

Popri tom tu má obrovský priestor kultúra, história a umenie, predovšetkým sochárstvo. Len v okolí archeologického múzea a mostov cez rieku Vardar je viac ako päťsto sôch. Sú na strechách, chodníkoch, pri lavičkách, na stĺpoch... mimo sezóny ich je dokonca viac ako ľudí.

Miestni tvrdia, že vláda nenašla lepší spôsob, ako si niekoho uctiť, a tak všetkým dávajú robiť sochy. Známe meno by ste na kovových obdĺžnikoch hľadali asi márne, jediná socha, ktorá prevyšuje ostatné veľkosťou aj históriou, bola socha Alexandra Veľkého a Filipa II. Toľko kovu, mramoru a dreva pôsobí na okoloidúcich bohato, ale presne bohatstvo je to, čo krajine chýba. A to je kameňom úrazu.

To, čo sa nám snažia ukázať, a ako to je naozaj

Prvý večer v Skopje som strávila s ďalšími dvoma Slovákmi a ich hostiteľom z Macedónska. Netrvalo dlho a reč sa zvrtla smerom k peniazom a všetkému, čo sme videli na ulici. Nešlo nám totiž do hlavy, že sme stretli mnoho zanedbaných detí hneď vedľa trojmetrovej sochy koňa.

Niečo o tom povedal Stevan, jeden z mnohých mladých ľudí, ktorú by najradšej domovinu opustili. Popri historických faktoch a rozprávaní o Alexandrovi Veľkom mu sem-tam ušla aj posmešná poznámka na financie spojené s výzdobou mesta či rozkrádanie krajiny. Priemerný plat totiž neprevyšuje sumu 300 eur a len málokto má aj to. Vyžiť sa s tým vraj dá, tvrdil Stevan, ale otázne je ako dlho.

V Skopje bolo kvôli korupcii zorganizovaných aj niekoľko protestov a snáď najvýraznejší bol ten s balónmi naplnenými farbou - protestujúci ich hádzali na nové budovy, úrady a sochy, čiže všetko to, čo bolo zaplatené z ich peňazí - a nechcené.

Takmer všetci Macedónčania, s ktorými som sa stretla po opustení Skopje, nevedeli na svoju vládu nájsť pekné slovo. Za všetkým tým pozlátkom nových budov a gigantických sôch totiž turista nevidí viac ako peniaze, no len rodáci si ich spoja s korupciou.

Trochu iná káva

Macedónsko je (tak, ako susediace krajiny) pyšné na burek a kávu. Typické šálky a silná chuť vám dokážu spríjemniť popoludnie na tradičnom arménskom trhu, no aj vyplniť čas, ak čakáte na autobus – kaviarne sú tam totiž všade.

Aj v maličkom meste, akým je napríklad Struga, ich nájdete len na hlavnej ulici takmer pätnásť, a pritom do tohto mestečka ani zďaleka nezavíta toľko turistov, ako do blízkeho Ohridu. Je to sčasti tým, že Macedónci obľubujú vysedávať v kaviarňach aj niekoľko hodín, a je jedno, či sú tam s celou rodinou alebo len s pár kamarátmi.

Ďalšou vecou, ktorú si všimnete pri výbere kávy, je absencia cenoviek. Len máloktoré podniky mali označené zákusky či nápoje, a ešte menej ich malo nápojový lístok.

To môže spôsobiť problémy hlavne kávičkovým fajnšmekrom, lebo už len pri objednaní kapučína vám donesú viedenskú kávu s tonou šľahačky. Takže si treba dobre premyslieť, ako svoje chute vysvetlíte domácim.

Okrem kávy sa však dá v Struge stráviť aj príjemná letná dovolenka, akurát, že more vymeníte za jazero. Toto mestečko má rozhodne lepšie podmienky na kúpanie ako slávnejší Ohrid, pretože je tu mnoho pláží, barov a hotelov práve pre potreby dovolenkujúcich.

Zabudnite však na veľké nákupy či vyplnenie voľného času návštevou pamiatok, lebo za tým si budete musieť zájsť o pár kilometrov ďalej.

Na hranici s Albánskom

Ohrid je najväčšie jazero v Macedónsku a rovnomenné mesto ležiace na jeho brehu z toho patrične čerpá. Nielen v lete je mesto plné turistov s fotoaparátmi, domácich, ktorí si užívajú kávu vedľa šumiacej vody, a menších živnostníkov, ktorí vám ponúknu hoci aj noc pod vlastnou strechou. Samozrejme, s programom a poriadnou večerou.

Netreba sa toho báť – len málokto by sa vám v krajine slnka a vlajok snažil ublížiť, a aj to by ste určite vycítili dopredu.

Na prejdenie mesta by niekomu možno stačil deň, no ak si chcete užiť aj okolité kopce a výhľady na dve jazerá súčasne, oplatí sa zostať dlhšie. V lete a hlavne na jeseň je okolie jazera veľmi farebné, voňavé a plné zvukov. Ak by ste na chvíľu zabudli, že ste v jednej z najchudobnejších krajín Európy, cítili by ste sa ako v raji.

Pre milovníkov histórie a pamiatok tu je množstvo krásnych kostolíkov a kláštorov, opevnenie tróniace nad mestom či múzeá zamerané na archeológiu a výrobu papiera.

Za väčšinu pamiatok nemusíte platiť nič, pretože zvonku sú krajšie ako zvnútra a ponúkajú krásne výhľady. Za tie, ktoré si ale zaplatíte, nedáte viac ako 3 eurá na osobu.

Nemyslite si, že je to len o budovách - v Ohride si to svoje nájde aj človek milujúci relax, dobré jedlo či paragliding. Pre prvú skupinu odporúčam okružnú plavbu na jednej z malých motorových lodiek.

Určite vynechajte tie veľké lode, ktoré sa snažia zlanáriť ľudí na nezabudnuteľné zážitky a skvelú cenu, lebo sú aj tak predražené a prídete o autentický zážitok, napríklad s dvojníkom Elvisa Presleyho. Hvisto svojimi vtipmi, základnou znalosťou asi siedmich jazykov a zásobou neuveriteľných historiek spríjemnil približne hodinovú plavbu celej posádke a rozhodne to bolo lepšie, ako počúvať monotónny hlas brigádnika na jednej z väčších lodí.

Loading

...

Hore, vyššie, do nebies?

Ak už pre nič z toho, čo som spomenula, Macedónsko musíte navštíviť kvôli kopcom. Turistiku s dávkou adrenalínu môžete zažiť už hodinu autom od Skopje. Planina Šar, alebo skrátene Šara, zasahuje do macedónskeho územia len na pár kilometroch, no aj tak sa ju oplatí vidieť aspoň z diaľky. V čase, keď príroda hrá všetkými farbami, by ste ani nespoznali, že nie ste na Slovensku - a pritom sa budete prechádzať kosovskými lesmi.

Juhovýchodne od Šaru nájdete najvyšší vrch Macedónska, ktorý opäť nie je tak úplne macedónsky ako albánsky. Tak či onak, je najvyšším vrchom oboch krajín. Cesta na jeho vrchol vôbec nie je náročná a je to jednodňová záležitosť. Detailný popis cesty aj s odporúčaniami skvelo spracovali blogeri Karina a Alex.

Ako posledné musím spomenúť dva národné parky blízko seba, a to park Galičica a Pelister. Prvý sa nachádza medzi dvomi južnými jazerami Macedónska, Ohridom a Prespou, a ponúka nádherné výhľady na obe z nich, ak viete, kam šľapať. Vybrať si môžete nenáročnú prechádzku po okolí miest a dedín, ale aj náročnejší výstup na vrch Magaro.

Pelister skôr ponúka prechádzky po lúkach, neskôr hustých lesoch a horšie označených trasách, nie je to ale nič náročné. Ak chcete vidieť aj túto stránku krajiny, spojte to s návštevou mestečka Bitola.

Ak plánujete v Macedónsku zostať len pár dní a nechcete sa voziť po celej krajine, určite navštívte aspoň kaňon Matka. Chodí tam aj autobus zo Skopje a nič krajšie v okolí nenájdete. Odporúčam dať si celodennú pauzu od mesta a prejsť sa popri rieke, potom sa previezť loďkou a nakoniec sa poriadne najesť v reštaurácií Canyon Matka.

Loading

...

Prečítajte si tiež:Formanom po Európe: Ako sme na škodovke prešli Albánsko, Kosovo a Macedónsko

Čítajte ďalej

Lonely Planet vybral najvýhodnejšie destinácie roka 2019

Na týchto miestach finančne nevykrvácate.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop