Nielen pri vianočných zvykoch a tradíciach máme často pocit, že niektoré veci sa robia od nepamäti. Ale aj tradície sa menia. Aké zvyky boli na území Slovenska, ktoré už vymizli a ktoré sa u nás usadili relatívne nedávno?
Načítávam...
1. Tento tradičný vianočný chod nesie rôzne pomenovania v závislosti od nárečia. Ktorý z názvov sa nepoužíva pre toto vianočné jedlo?
Ani naši predkovia nezažívali zasnežené Vianoce, čo vyjadruje aj táto pranostika. Okolo Vianoc obvykle nastáva odmäk. Mýtus bielych Vianoc pomáhajú živiť rozprávky a reklamy, no meteorológia pracuje s termínom ,,vianočný odmäk". Ak aj okolo polovice decembra nasneží, tento sneh sa pred Štedrým dňom roztopí.
3. V minulosti mala prípravu oblátok na starosti jedna osoba. Ktorá to bola?
Oblátky sa piekli hneď v prvé dni po Lucii. Učiteľ už niekoľko týždňov pred Vianocmi vyslal školské deti po domoch s naučenou piesňou, aby vyžiadali obilie. Ukážka jednej takejto pesničky:
Na deň svätej Kataríny
prespevujú žiaci pilní,
hej, gazdinky statočné,
idú sviatky vianočné.
Dajte žita na oblátky,
už idú vianočné sviatky.
4. Kedy sa na území Slovenska začala rozmáhať tradícia vianočných stromčekov?
V mestách sa začali vianočné stromčeky ozdobovať na konci 18. storočia, na dedine ešte neskôr - na konci 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Vianočné darčeky sa začali dávať pod stromček až na začiatku 20. storočia.
5. Pre Štedrý deň sa na Slovensku používalo viacero pomenovaní. Ktoré pomenovanie sa nepoužívalo pre tento deň?
Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie. V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Saturnálie boli sviatky v starovekom Ríme.
6. V minulosti sa nohy štedrovečerného stola omotávali železnou reťazou. Aký bol dôvod tohto zvyku?
Ak by sa stôl rozpadol práve na Vianoce, bolo by to znamenie ťažkého nového roku. Takto sa chceli ľudia poistiť proti nešťastiu.
Omotanie nôh stola železom malo zabezpečiť bohaté náleziská železa.
Železná reťaz obmotaná okolo nôh stola mala zabezpečiť súdržnosť rodiny.
Salónky sa považujú za typické maďarské vianočné sladkosti. Na Slovensko sa salónky dostali v 19. storočí spolu s vianočnými stromčekmi. Dá sa povedať, že naša tradícia stromčeka zdobeného salónkami je mix kultúr. Vianočný stromček pochádza z Nemecka a vešiame naň maďarské salónky.
12. Ako vznikol zvyk posielať vianočné pohľadnice?
Zdroj: pixabay.com
Prvé želania k Vianociam sa rozhodol poslať v roku 1709 Talian Nicolo Monte Mellini svojim priateľom a príbuzným.
Prvé vianočné pohľadnice boli poslané v roku 1492 po objavení Ameriky Kolumbusom.
Zvyk znikol v roku 1654 po prisťahovaní početnej skupiny nemeckého obyvateľstva na Slovensko.
V roku 1709 napísal niekoľko básničiek a myšlienok na kartičky a rozposlal ich svojim blízkym. Jeho myšlienky sa neskôr chopili dvaja tlačiari v Miláne, ktorí začali predávať maľované pozdravy. Zvyk sa postupne rozšíril a stal neodmysliteľnou súčasťou nielen vianočných sviatkov.
13. Ku ktorému svätcovi sa viaže vznik betlehemských jasličiek?
Taliansky šľachtic pozval budúceho svätca Františka z Assisi, aby strávil Vianoce na jeho panstve. Ten sa rozhodol usporiadať výjav, ako práve narodený Ježiško leží v núdzovom príbytku v chlieve na sene v jasličkách. Jaskyňu na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio upravil ako kaplnku. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia, ktoré jediné podrobnejšie opisuje Kristove narodenie. Podľa tradície bola táto udalosť prvým „betlehemom“ a zároveň sa tu po prvýkrát slúžila polnočná omša.
Vznik adventného venca sa pripisuje pastorovi Johanovi Hinrichovi Wichernomovi, ktorý ho vyrobil v 19. storočí pre deti z domova. Tie sa rovnako ako dnešné deti nemohli dočkať Vianoc. Každý deň sa zapálila jedna sviečka. V bežný deň malá červená a v nedeľu veľká biela sviečka. Veniec mal 19 malých a 4 veľké sviečky.
15. Kto v minulosti (16. storočie) piekol medovníky?