Na jedlo míňajú ľudia veľkú časť svojej výplaty, väčšina z nás sa však nemusí zamýšľať nad tým, či si ho budeme vôbec vedieť dovoliť kúpiť. Cena jedla predstavuje len malú časť z toho, čo za deň zarobíme.
Pre ľudí žijúcich v mnohých rozvojových krajinách to neplatí.
Správa, ktorú vypracovala organizácia World Food Programme (WFP), ukazuje, aké obrovské rozdiely sú v cene jedla pre ľudí v jednotlivých krajinách. WFP zistila, že tí najchudobnejší zaplatia za jeden tanier jedla viac ako svoju celodennú mzdu, zatiaľ čo pre Američanov to je len o niečo viac ako jedno percento.
(zdroj: pixabay.com)"Tým, že sme upravili kúpnu silu, vrhli sme jasné svetlo na nerovnosti v cenovej dostupnosti jedla. Výsledky sú v mnohých prípadoch zarážajúce - ak ste si mysleli, že jedlo je drahé napríklad v takom Nórsku, skúste Malawi," hovorí David Beasley z organizácie WFP.
Ekonómovia z WFP si zobrali štandardné jedlo zložené z fazúľ a stukovín s prílohou, ktorú miestni preferujú (ryža, cassava, zemiaky) nacenené podľa tamojšej mierky. Cenu potom porovnali s denným rozpočtom, ktorý odvodili od HDP krajiny na obyvateľa. Podľa tohto vedeli vypočítať, koľko by zaplatil za to isté jedlo človek v New Yorku, keby naň minul takú istú časť svojho príjmu, koľko to stojí ľudí v ostatných skúmaných krajinách.
Zistili, že ten istý tanier, ktorý by Newyorčana stál len 1,20 dolára a tvoril by 0,6 % z jeho denného zárobku, by človeka z Guatemaly stál 8,27 dolárov, Nepálčana 27,77 dolárov a obyvateľa Haiti až 72,65 dolárov.
V Južnom Sudáne, ktorý dopadol najhoršie zo všetkých krajín v štúdii, by jedlo stálo až 321,7 dolárov, a zároveň by stálo viac ako tamojšia priemerná denná mzda - až 155 % z nej.
Správa poukazuje na najväčšiu príčinu hladu vo svete, ktorou nie je ani tak nedostatok jedla, ale to, že si ho mnohí ľudia z rozvojových krajín nemôžu dovoliť.
Podľa WFP minulý rok hladovalo takmer 800 miliónov ľudí na svete. Očakáva sa, že tento rok to kvôli politickej nestabilite, zlej infraštuktúre, konfliktom vo svete a zmene klímy bude ešte viac.
"Aj keď milióny ľudí hladujú, na svete sa vyhadzuje toľko potravinového odpadu, že by nasýtil dve miliardy ľudí," vraví Francis Mwanza, hovorca WFP. "Kým nezastavíme konflikty, migráciu ľudí do susediacich krajín, kým ľudia nebudú mať prostriedky na to, aby si dopestovali svoje vlastné jedlo alebo si mohli dovoliť kúpiť si ho, budú naďalej hladovať."
(zdroj: pixabay.com)Problémy s jedlom majú aj stabilné krajiny, v ktorých je problémom infraštruktúra a zlé skladovacie možnosti, najhoršie však sú na tom tie, ktoré zničila vojna, suchá, hladomory či politická nestabilita.
Takmer polovica obyvateľov Sýrie v roku 2016 potrebovala potravinovú pomoc a podľa správy tu tanier spomínaného jedla stál 190,11 dolárov. Pred rokom 2011 išlo o krajinu s priemernými príjmami, za päť rokov sa všetko zmenilo a okolo 80 % ľudí tu v súčasnosti žije v chudobe. Zle je na tom aj Jemen, v ktorom majú dve tretiny obyvateľstva problém zabezpečiť si jedlo.
Plytvanie potravinami je pritom čoraz väčším problémom. Na svete sa každý rok vyrobia približne 4 miliardy ton jedla, z čoho 30 až 50 percent skončí ako potravinový odpad. Slovensko vyprodukuje ročne 860-tisíc ton potravinového odpadu a až 9 % domácností denne vyhadzuje potraviny. Množstvo jedla, ktoré skončí v koši, by pritom dokázalo nakŕmiť všetkých hladujúcich na svete.
O zvyšné potraviny je lepšie sa podeliť, než ich vyhodiť. Ako fungujú komunitné chladničky? Čítajte
