Ako môže žena sama cestovať lacno, bezpečne a dobrodružne? Opýtali sme sa cestovateľky Milady

(Zdroj: milimundo.com)
Ako môže žena sama cestovať lacno, bezpečne a dobrodružne? Opýtali sme sa cestovateľky Milady

154 dní, 7 krajín, viac než 370 hodín v autobusoch s celkovým rozpočtom 3645 Eur.

Milada sa narodila v Bratislave, no vyrastala na východe. Táto 28-ročná západo-východniarka počas vysokej školy a po päťmesačnom Erasmus pobyte v Španielsku prišla na to, čo chce robiť po získaní titulu. Cestovať. Spoznávať nové miesta, kultúry a tiež vlastné limity. Zažívať dobrodružstvá a deliť sa o ne.

Tento sen si dnes plní naozaj poriadnymi dúškami a v rozhovore nám prezradila, ako môže aj žena sama v dnešnom svete cestovať lacno, bezpečne a dobrodružne.

Takže, najprv si to zhrňme. Kde všade si už bola? Čo bola tvoja prvá významnejšia cesta a kade sa túlaš teraz?

Mám zbehanú pomerne veľkú časť Európy, takmer celú Južnú Ameriku a trošku aj Áziu. Asi takou najvýznamnejšou cestou bola cesta naprieč Južnou Amerikou, kde som sa vybrala po prvýkrát v živote úplne sama. Momentálne sa nachádzam na Filipínach a musím sa priznať, že sa táto krajina pomaly, ale isto dostáva do mojich top.

Prečo si sa vybrala práve tam? Na ako dlho? Čo tam plánuješ a kam plánuješ ísť potom?

Tohto roku som pracovala na výletnej lodi, kde polovica mojej posádky bola z Filipín. Nejako ma na túto krajinu navnadili a netrvalo dlho, kým som si za skvelú cenu kúpila obojsmernú letenku do tejto krásnej krajiny.

Plánujem tu ostať tri týždne a spojiť užitočné s príjemným. Prvých 10 dní tu totiž spolupracujem s miestnou cestovnou agentúrou, ktorá mi zabezpečila exkurzie a prepravu po Palawane, a na oplátku im pomôžem s reklamou, keďže mám vlastný cestovateľský blog MiliMundo.

Po troch týždňoch sa plánujem vrátiť na Slovensko, stráviť krásne Vianoce s rodinou a po Novom roku sa chystám na novú dobrodružnú cestu naprieč Amerikou.

Kedy si sa rozhodla začať takto “vo veľkom” cestovať a čo ťa motivovalo?

Odmalička som bola vedená k cestovaniu. Už keď som mala desať rokov, tak som prvýkrát strávila celé leto v Grécku bez rodičov či sestry. Od štrnástich som chodila každoročne na školské výlety do zahraničia a v šestnástich som prvýkrát odišla brigádovať mimo Slovenska. Moja rodina ma v cestovaní odmalička podporovala aj napriek tomu, že oni sami veľa necestujú.

Najväčší zlom prišiel v roku 2012, keď som odišla na leto do USA a následne na to na 5 mesiacov do Španielska na Erasmus pobyt. Po tomto roku sa moje zmýšľanie a rebríček hodnôt úplne zmenil a začala som cestovať a spoznávať svet na takzvaný plný úväzok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:18 dôvodov, prečo by ste mali aspoň na pol roka vymeniť cez Erasmus vašu školu za zahraničnú

Južnú Ameriku si sa rozhodla precestovať sama. Sama žena. Prečo? A čo na to tvoji najbližší?

Ak sa chystáte na dlhé cesty, je ťažké si zohnať parťáka. Väčšina mojich kamarátov nemala buď čas, alebo peniaze na takéto cestovanie. Okrem iného na tak dlhé cesty treba vedieť, s kým ísť a s kým nie. Váš "travel mate" musí byť na rovnakej vlne ako vy, inak by po čase mohla vzniknúť nepríjemná ponorková choroba. Tak som sa rozhodla ísť sama a vyskúšať, aké to teda je. Rodina a priatelia sa, samozrejme, o mňa báli, no rešpektovali moje rozhodnutie a ja som sa snažila ich pravidelne kontaktovať a ubezpečovať, že som úplne v poriadku.

Prečo práve Južná Amerika a prečo na tak dlho? Ktoré miesto sa ti páčilo najviac a čo by podľa teba mal človek určite vedieť o tomto kontinente?

Po vysokej škole som akosi ešte nebola pripravená na realitu a po absolvovaní Erasmus programu v Španielsku som si povedala, že by nebolo zlé vyskúšať stážovať v inej španielsky hovoriacej krajine. Vďaka AIESEC som si vybavila stáž ako učiteľka angličtiny v Kolumbii a po 3 mesiacoch som sa namiesto návratu domov vybrala na sólo cestovanie naprieč Južnou Amerikou. Dokopy som tam teda strávila niečo cez 8 mesiacov.

Keď som si vybavila stáž v Kolumbii a kúpila jednosmernú letenku, netušila som, na ako dlho tam pôjdem. Nevedela som, či cestovať sólo zvládnem. A tak som si nechala zadné dvierka a povedala si, že len čo sa mi také cestovanie nebude páčiť, tak si v daný moment kúpim letenku domov.

Našťastie, taký moment tak skoro neprišiel a domov som prišla ako vianočné prekvapenie po viac než 8 mesiacoch. Mojou top krajinou z Južnej Ameriky je definitívne Kolumbia. Ostala mi nielen v pamäti, no aj v srdci. Zamilovala som sa do jej kultúry, ľudí a života ako takého.

No a čo by mal človek vedieť o tomto kontinente? Minimálne to, že nie je tak nebezpečný, ako sa o ňom vraví, a že latino ľudia sú nesmierne priateľskí, usmievaví a štedrí.

Ako postupuješ pri plánovaní cesty? Rezervuješ si ubytovacie a cestovné lístky vopred, alebo máš len taký orientačný plán a vždy plánuješ len najbližšiu zastávku?

Záleží od typu a dĺžky cesty. Ak idem na, povedzme, víkendový výlet len niekam po Európe, tak si ubytovanie rezervujem dopredu a ako - tak niečo naplánujem, aby som na mieste nestrácala svoj drahocenný čas.

No ak som na dlhej ceste, povedzme časovo neobmedzenej, tak vtedy si dopredu takmer nič neplánujem. Samozrejme, okrem letenky. Napríklad v Južnej Amerike som si za 5 mesiacov batôžkárčenia ani raz nerezervovala ubytovanie online, takisto som si nekúpila žiaden lístok na autobus dopredu. Všetko som riešila na mieste a v momente, keď som to potrebovala. Zhruba som si naplánovala, kam asi pôjdem, ale veľakrát som plán úplne zmenila a nechala sa unášať krásou spontánneho cestovania.

Spomínala si, že si sa počas svojich ciest venovala aj dobrovoľníctvu. Čo si robila?

V Ekvádore som si úplnou náhodou, neplánovane našla dobrovoľnícku prácu v malej miestnej cestovke, ktorá sa zameriavala na adrenalínové športy a výlety do Amazónie. Bolo to v mestečku Banos de Agua Santa. Tam som mala za úlohu pomáhať s marketingom, písaním článkov, predávaním túr a zároveň som turistov sprevádzala na všetkých aktivitách.

Vďaka tejto práci som si mala možnosť skočiť si zo 100-metrového mostu, zalietať si vďaka zip-linu, zaraftovať na divokej rieke či zažiť adrenalín pri kaňoningu. Jeden z naj zážitkov z Južnej Ameriky.

Čoho si sa bála, ak vôbec niečoho? Ocitla si sa aj v životu nebezpečných situáciách?

Najprv som sa bála samoty, no po chvíľke cestovania som zistila, že sama nikdy nie som. Na cestách som totiž spoznávala každodenne neuveriteľne veľa milých ľudí, takže pocit samoty som nemala ani raz.

Čo sa životu nebezpečných situácií týka, o tom by som asi vedela napísať celú knihu. Som totiž celkom nemotorná a nehôd som mala vyše hlavy. Môžem spomenúť napríklad môj druhý deň v Rio de Janeiro, kde som si šla zaplávať na pláž Ipanema. Tam som podcenila silu vĺn, a tak ma jedna stiahla a ja som si udrela hlavu o dno a takmer sa utopila. Našťastie, jediným výsledkom tejto nepríjemnosti bol len monokel.

Čo sa situácii s nepríjemnými ľuďmi týka, našťastie sa mi nič zlé neprihodilo a na cestách som nestretla nikoho, kto by mi chcel akokoľvek ublížiť.

Máš pocit, že si sa kvôli cestovaniu musela niečoho vzdať? Čo ti cestovanie naopak dalo? Cítiš sa po toľkých cestách v niečom iná?

Vzdať? No, určite som sa musela vzdať chvíľ strávených s rodinou a priateľmi. Našich skvelých rodinných posedení, narodeninových osláv, prvých krôčikov či slov mojej neterky, synovca a bratrancov. Všetko niečo stojí.

No na druhej strane som nesmierne vďačná, že som sa vybrala na takúto cestu, pretože cestovanie ako také mi dalo do života veľa. Naučilo ma nielen mnoho o iných kultúrach, ľuďoch, zvykoch a tradíciách, ale predovšetkým som sa veľa naučila o sebe. O prekonávaní samej seba, môjho strachu, dokázala som sa vzdať tej slávnej zóny komfortu. Naučila som sa ceniť si maličkosti, ktoré som si pred tým tak necenila. Naučila som sa, že život sa dá žiť úplne inak, ako ho žijeme v tomto materiálnom svete Európy, a že by byť šťastný výhradne neznamená mať veľa peňazí. Cestovanie je skvelý učiteľ a skvelá životná lekcia.

Väčšina z nás má pocit, že na takéto cestovanie nemá čas a hlavne peniaze. Ty si ale precestovala Južnú Ameriku za relatívne nízku sumu. Ako a na čom sa dá ušetriť? Na čom naopak neodporúčaš šetriť?

Cestovať sa dá lacno, bezpečne a dobrodružne zároveň. To je vlastne aj motto môjho cestovateľského blogu MiliMundo.

Južnú Ameriku som si precestovala za 154 dní a minula približne 3600 eur. O tom, koľko na cestách minieme, záleží len a len na nás. Na našich prioritách. Šetriť sa dá napríklad aj na ubytovaní. Ja som si takmer celú Južnú Ameriku precestovala cez couchsurfing. Je to stránka, kde miestni ľudia ponúkajú svoj domov ako ubytovanie pre cestovateľov úplne zdarma. Ide o takzvanú kultúrnu výmenu. Na oplátku môžete svojim hostiteľom niečo navariť, priniesť suvenír z vašej krajiny a podobne.

Taktiež by sa dalo ušetriť aj na cestovnom ako takom. Poznám ľudí, čo si precestovali celý svet stopom bez toho, aby minuli čo i len cent. Ale so sólo stopovaním osobné skúsenosti zatiaľ nemám.

A na čom nešetriť? Určite nie na zdraví! Ak potrebujete lekára, vyhľadajte ho. Ak potrebujete lieky či vitamíny, kúpte si ich. A určite nezabúdajte na pohodlný batoh, pretože chrbticu máme len jednu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nebojte sa stopovania. Tipy a triky, pravdy a mýty o tomto spôsobe cestovania

Keďže na dlhé cesty sa balíš, pochopiteľne, dosť minimalisticky, čo je 5 najdôležitejších vecí, ktoré musíš mať pri sebe?

Cestovný pas, očkovací preukaz, kreditné karty, potrebnú elektroniku (ako blogerka vždy aj notebook) a cestovný multi adaptér, vďaka ktorému si viem svoju elektroniku napojiť do elektriny kdekoľvek na svete. Ostatné veci, ako oblečenie či kozmetika, sa dá už dokúpiť počas ciest.

Aké sú tvoje plány na nasledujúci rok?

Rok 2018 bude veľmi produktívny a akčný. Mám totiž v pláne opätovne zavítať do Kolumbie a následne odtiaľ precestovať celú Strednú Ameriku. Po pár mesiacoch batôžkárčenia by som sa na chvíľu chcela usadiť v Kanade, kam sa mi podarilo získať pracovné víza na rok. Ak by ste teda chceli vedieť, ako moje cestovateľské dobrodružstvá prebiehajú, určite sledujte môj blog MiliMundo a jeho Facebook a Instagram. Máte sa na čo tešiť!

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Zlatá horúčka pominula, nastala éra roadtripov. Nazrite do legendami opradeného Yukonu