Jeden deň bez cigarety? Za 24 hodín som zistila, ako vyzerá peklo

Jeden deň bez cigarety? Za 24 hodín som zistila, ako vyzerá peklo

Vydané 20.11.2017 o 11:01

Ako som bola pre cigaretu schopná aj vraždy.

Áno, som masochista

Nefajčiť je súčasný trend, ale ja som nikdy nebola trendsetterom, a preto na to väčšinou dlabem. Keď som však videla, že na 20. novembra pripadá Deň bez cigarety, tak som si nadšene povedala, že to skúsim. Myslela som si, že to bude sranda... a nebola.

Už som sa pokúšala prestať fajčiť aj skôr, a to za pomoci elektronickej cigarety. Nebudem vám klamať a rovno poviem, že to je sprostosť. Uvedomíte si to hneď, ako sa pristihnete pri tom, že fajčiacej osobe narúšate intímny priestor, aby ste mohli inhalovať dym.

Budíček + káva? Problém

Najhoršie je to, že sa mi s fajčením spája množstvo denných rituálov. Ráno som sa zobudila a bola som relatívne v pohode. Do práce som sa vychystala enormne rýchlo, keďže som si odpustila aj cigaretu pred odchodom z bytu.

Dobrý pocit pretrvával len do momentu, kým som si neuvedomila, že potrebujem kávu. Vtedy to nastalo. Mozog automaticky vyslal signál a ja som sa pristihla pri tom, ako slintám. Nič, nevadí, kávu preskočíme.

Ďalšia skúška ohňom nasledovala po príchode do práce. Väčšinou si dám kávu a cigaretu po príchode. Cez mobil pozriem maily a po ceste z kuchynky sa zastavím u kolegyne a zistím, čo treba. Teraz som mala hneď ráno problém sa na čokoľvek sústrediť.

O orálnej fixácii a o zásuvke plnej sladkostí

Jedlo. Aj jedlo je problém. Vždy si po jedle zapálim. Vždy. Preto som sa už pred obedom pristihla pri tom, že som kolegyni vybielila zásuvku so sladkosťami a niekoľkokrát navštívila bufet.

Blížil sa čas obeda a moje snahy o potlačenie chuti na cigaretu boli ťažšie a ťažšie. V jeden moment som bdela a súčasne snívala o krabičke cigariet! A to bolo len pol 12-tej!

Našťastie sa dá utopiť v práci

A v mojej práci celkom ľahko. Hodiny plynuli a ja som premýšľala, že by som tu mohla nocovať. Desila som sa momentu, kedy si hlava vypýta pauzu. Cigarety som so sebou nemala zámerne. Poprosila som spolubývajúcu, aby mi ich vzala. Nemala som ani kartu a žiadnu hotovosť, a to len preto, aby som si v záchvate zúfalstva nešla nakúpiť zásoby.

Áno, moji drahí, som závislá a nebojím sa to priznať!

Mea culpa

Za celý tento nepríjemný deň si môžem sama. Za to, že fajčím, môže celá moja rodina, keďže fajčia skoro všetci! Nie je to moja vina, ale ich, pretože mi celý život dávali zlý príklad!

Zúfalstvo začalo naberať nové rozmery a ja som si opäť uvedomila svoje priority. Nie, medziľudské vzťahy medzi ne nepatria.

Väčšinou si cigarety nepýtam, pretože fajčím mentolové, a tú značku, čo ja fajčím, nikto ďalší nemá. V tomto momente by som si zapálila aj špak zo zeme. Dala by si si cigaretku, moja?

Ten, čo vymyslel zámky na dverách, si zaslúži Nobelovku za mier

Po príchode domov som sa snažila uchodiť do spánku, aby som prekonala posledné hodiny. Nemohla som ísť von, pretože som chcela fajčiť. Cigareta bola jediné, na čo som dokázala myslieť. Zamestnať sa mi nepomohlo, chladnička bola úplne prázdna, a tak som chodila.

Doslova som cítila, ako mi rašia šedivé vlasy - od zúfalstva a nervozity. Zamkla som sa, aby som spolubývajúcej neublížila na zdraví a živote - keďže sama som ju prosila, aby mi tie cigarety za žiadnu cenu nedávala. Nič moja, to dáš už len chvíľa! A potom...

Po 24 hodinách....

Budím spolubývajúcu a rvem jej z ruky moje tajné a najtajnejšie zásoby. V tempe chôdze na balkón prekonávam svetové rekordy v behu a na zdravie seriem. Chodím do fitka a to stačí!

Bilancia

  • Neušetrila som ani cent, pretože som zožrala aj svoje boty
  • Po 24 hodinách som si časť dennej dávky cigaretového šmaku doplnila
  • Musím sa ospravedlniť veľa ľuďom
  • Už to nebudem opakovať!
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Japonská firma odmeňuje nefajčiacich zamestnancov. Pracujú totiž viac hodín ako fajčiari

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?