O zvyšné potraviny je lepšie sa podeliť, než ich vyhodiť. Ako fungujú komunitné chladničky?

O zvyšné potraviny je lepšie sa podeliť, než ich vyhodiť. Ako fungujú komunitné chladničky?

Vydané 20.11.2017 o 17:27

O chladničku pre svoju komunitu môžete požiadať aj vy.

Spomínate si ešte na projekt verejných chladničiek, ktorý minulý rok stopla hygiena? Občianske združenie Free Food získalo tri chladničky, ktoré chcelo umiestniť na verejne prístupné miesta v Rači, Novom Meste a v Karlovej Vsi.

Z projektu nakoniec zišlo, keďže ministerstvo pôdohospodárstva organizátorom projektu povedalo, že na to, aby mohli takéto niečo zrealizovať, museli by byť potravinárskym podnikom, akým sú výrobcovia či spracovatelia potravín.

Proti bol aj ÚVZ, ktorý hovoril, že potraviny musia mať známy pôvod, dodacie listy a podobne, a manipulovať s nimi môžu iba odborne spôsobilí ľudia. Také riziko však na seba organizátori nemohli zobrať, preto hľadali iné riešenie.

Stali sa ním komunitné chladničky.

Komunitná chladnička na rozdiel od verejnej nie je dostupná pre širokú verejnosť, len pre určitú komunitu, nemusí preto spĺnať spomínané prísne požiadavky. V sobotu 11. novembra v Novej Cvernovke na Račianskej ulici otvorilo občianske združenie Free Food prvú komunitnú chladničku v Bratislave, ktorá bude slúžiť tamojšej komunite. Ľudia do nej môžu priniesť jedlo, ktoré nestihli spotrebovať, a ostatní si ho odtiaľ môžu zobrať.

Chladnička je určená pre ľudí, ktorí žijú a pracujujú v priestoroch Cvernovky. "Novú Cvernovku tvorí kreatívna komunita, sú to ľudia naklonení novým myšlienkam. Pracuje tu viac ako 100 ľudí, z hľadiska počtu ľudí sa teda určite jedná o komunitu, kde umiestnenie chladničky má zmysel," hovorí Katarína Kučáková z o. z. Free Food.

Cieľom projektu je obmedziť plytvanie potravinami a podporiť ich v tom, aby ich na komunitnej úrovni zdieľali. Ľudia často nakúpia alebo navaria viac, než vedia spotrebovať, prípadne odchádzajú na víkend či na dovolenku a jednoducho to spotrebovať nestíhajú. Práve komunitné chladničky, ktoré sú v mnohých krajinách celkom bežné, sú jedným z riešení tohto problému.

Ľudia však do nej nemôžu dať len tak hocičo.

"Chladnička sa riadi pravidlami, ktoré zabezpečujú jej bezpečné užívanie. Vítané sú všetky druhy zeleniny a ovocia, trvanlivé potraviny, dokonca i varené jedlo, ak je v uzatvárateľnej nádobe a správne označené (dátum vloženia, meno, alergény). Naopak, do komunitnej chladničky nepatrí surové mäso, ryby, vajcia, otvorené mliečne produkty. V rámci pravidiel sa užívateľ dozvie i kam má potraviny ukladať tak, aby vydržali čo najdlhšie," upresňuje Katarína.

Údržbu chladničky bude mať na starosť vybraný dobrovoľník. Ten ju bude týždenne čistiť a kontrolovať jej obsah. K lepšiemu fungovaniu chladničky prispeje aj spätná väzba od používateľov.

Pri snahe obmedziť plytvanie potravinami je veľmi dôležité aj ich skladovanie.

Ku chladničke preto prislúcha aj systém políc, kam patria potraviny, ktoré netreba chladiť. O dizajn projektu sa postaral architekt Karol Filo. Ten sa k projektu dostal ešte na začiatku, keď sa zakladatelia združenia Free Food začali venovať problematike plytvania potravinami.

"Samotné oslovenie zakladateľmi o.z. Free Food prebehlo veľmi prirodzene – počas prebiehajúcej spolupráce na projekte fasády ateliéru Časopriestor v Starej Cvernovke," hovorí Karol. Pri dizajne bral ohľad aj na ekologické hľadisko.

"Pri riešení zadania som sa snažil naplniť nároky utilitárnosti diela, udržatelnosti rozvoja planéty a nároky na hodnotný výraz hotového produktu. Pri návrhu bolo treba brať do úvahy omnoho viac faktorov než samotnú chladničku (napríklad jedlo, ktoré do chladničky nepatrí)," vraví architekt. Výsledkom je komplexný systém políc, závesných prvkov, osvetlenia, samotnej chladničky a integrovanej možnosti pripomienkovať fungovanie užívateľmi.

Na prototype, ktorý je zároveň prvým funkčným produktom testovaným v Novej Cvernovke na Račianskej ulici v Bratislave, sa podarilo zrecyklovať všetku použitú oceľ aj sklo zo znehodnoteného nábytku.

"Kupovaný 3-vrstvový drevený masív bol lepený bez formaldehydu a do budúcna chceme viac optimalizovať samotný výrobný proces v prospech ekológie. Okrem úrovne utilitárnosti a udržateľnosti výrazne riešim vyváženosť proporcií, svetelnosť a farebnosť," vysvetľuje Karol.

"Forma je veľmi dôležitá – viem si dobre predstaviť, že fungovanie projektu by mohlo byť ohrozené tým, že prvý pohľad na zrecyklovanú vyradenú, ale funkčnú chladničku nekoreluje s pohľadom do jej vnútra, a tak človeka odradí. Rád by som na záver využil priestor a dovolil si malé klišé: „Nejeme len ústami" a je dôležité aby sme sa k chuti, vôni a tónom prostredia, v ktorom žijeme, snažili pristupovať s vážnosťou, akú si zaslúži," podotýka.

Projekt sa chladničkou v Cvernovke nekončí.

Free Food sa o zavedenie verejných chladničiek v Bratislave pokúša už od roku 2014. Vtedy boli umiestnené na ulici v rámci festivalu Ekotopfilm. Projekt bol úspešný, úrady a legislatíva však neumožnili, aby tam zostali natrvalo. Navyše združeniu ukradli dve z pôvodných troch chladničiek. Komunitná chladnička sa však nachádza v uzavretom priestore a nie je prístupná širokej verejnosti, navyše jej váhu zvýšila aj spomínaná konštrukcia z biodosiek.

"Komunitná chladnička je akýmsi kompromisom, jej užívanie sa vzťahuje na komunitu ľudí a je založené na jej dôvere," hovorí Katarína. Združenie zároveň uvíta podnety pre ďalšie komunitné chladničky. "V prípade, že niekto má záujem o umiestnenie chladničky vo svojej komunite/prevádzke, odporúčame, aby nás kontaktoval a dohodneme sa na ďalšom postupe," uzatvára.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Žiadny Brusel, ale naša povrchnosť: Prečo hádžeme do koša bezchybné potraviny?

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?