Ázijské historky, časť pätnásta: Už pri vstupe do Kambodže vás čakajú podvodníci

(Zdroj: www.travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť pätnásta: Už pri vstupe do Kambodže vás čakajú podvodníci

Po vyše troch týždňoch v zelenom Laose sa presúvame do ďalšej krajiny.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť štrnásta: Laos je na krajinu juhovýchodnej Ázie prekvapivo drahý

Kambodža je v poradí piatou krajinou na našej ceste. Na hranici zažijeme na vlastnej koži, čo znamená byť drzo podvedený a zároveň neschopný čokoľvek proti tomu urobiť.

Na internete už boli o hraničných prechodoch do Kambodže popísané celé články a o záležitosti sa už nedá hovoriť ani ako o verejnom tajomstve.

Veľa turistov vie, čo ich čaká, napriek tomu dúfajú, že sa tomuto podvodu nejakým spôsobom vyhnú. Pravda je taká, že sa to v podstate nedá. Nám sa to nepodarí tiež.

Na vstup do Kambodže potrebujete vízum. Vybaviť si ho môžete priamo pri vstupe do krajiny. My vchádzame do Kambodže autobusom a ešte pred príchodom na hranicu nás čaká nepríjemná správa.

Sprievodca v laoskom autobuse nám úplne na rovinu oznámi, že vízum síce stojí tridsať dolárov, ale tu veci fungujú inak. Znamená to, že ak sa chceme dostať do Kambodže, musíme zaplatiť tridsaťpäť dolárov. Za pečiatku do pasu na odchod z Laosu a vstup do Kambodže sú to ďalšie štyri doláre. Veľkodušne sa ponúkne, že za symbolický poplatok jeden dolár vybaví všetky doklady za nás a my si môžeme spokojne sedieť v klimatizovanom autobuse.

Tí, čo mu ten dolár odmietnu dať, si môžu rovno vystúpiť z autobusu, zobrať všetku batožinu a pekne si to všetko prejsť pešo. Je nám jasné, že sme sa ocitli v pasci. Turistov, ktorí odmietli zaplatiť tú premrštenú sumu, neraz vyhodili z autobusu a nechali ich napospas osudu. Vstup do krajiny im samozrejme skorumpovaní colníci neumožnili.

Colná mafia funguje dokonale. Hranicou denne prejdú desiatky turistov, ktorí nemajú inú možnosť, ako nechať sa "ošmejdiť". My sa bojíme, že ak nezaplatíme ten dolár navyše, autobus jednoducho odíde bez nás. Áno, aj takéto príbehy nájdete na rôznych blogoch a fórach.

Náš prvý dojem z Kambodže je teda negatívny.

Vedeli sme o podvode, ale aj tak nás celá situácia vytočí a mierne nám pokazí prvý deň v Kambodži. Čakáme, že sa to bude diať počas celého pobytu v krajine. V takom rozpoložení dorazíme do mestečka Kratie, ktoré otvára náš trojtýždňový itinerár.

V Kratie je od rána do večera rušno. Priamo pred naším hostelom sa nachádza trh, kde nájdete okrem zeleniny a ovocia aj rozporcované zvieratá a vnútornosti. V Kambodži majú jasné pravidlá: Žiadne jedlo nemôže vyjsť nazmar. Pri prechádzke pomedzi stánky uvidíme aj niečo, čo nápadne pripomína psov zodratých z kože. Dobroty z trhu si teda radšej odpustíme. Do Kratie sme však prišli z iného dôvodu.

V rieke Mekong, ktorá preteká aj cez Kambodžu, totiž žijú riečne delfíny. Pár dní pred príchodom do Kratie sme ani netušili, že také niečo existuje. Pochopiteľne nás táto rarita celkom zaujíma.

Na prehliadku zaujímavostí v okolí nám stačí jeden deň, keďže si prenajmeme skúter. Prezrieme si chrámy, ale oveľa viac nás nadchne život miestnych. Vyberieme sa aj do mesta Sambor, kde sa nachádza vzácny chrám so sto stĺpmi. Cesta je lemovaná jednoduchými drevenými a bambusovými obydliami. Miestni sa venujú svojím bežným činnostiam a bosé deti nám veselo kývajú a kričia "helloooooo".

Sambor je o niečo pokojnejší ako Kratie. Okolo chrámu je úplne prázdno, narazíme akurát na skupinku mladučkých budhistických mníchov, ktorí si pod dohľadom učiteľa intenzívne perú jasnooranžové rúcha.

Riečne delfíny si necháme úplne na koniec. Na miesto, kde sa delfíny obvykle zdržiavajú, sa dá dostať jedine na člne. Zaparkujeme skúter a zhodou okolností narazíme na holandský pár, ktorý má tie isté úmysly ako my.

Cesta člnom po rieke Mekong trvá asi polhodinu. V podstate od tohto výletu nič nečakáme a veľmi neverím, že nejaké delfíny uvidíme. Keď dorazíme na strategické miesto, už tam čaká ďalší čln.

Delfíny sa objavia takmer okamžite a je ich hneď niekoľko. Plávajú si asi sto metrov od nás a z diaľky vyzerajú ako tie morské, akurát že nevyskakujú z vody a nepredvádzajú sa. Krúžia okolo nás až do momentu, kým sa v diaľke neobjavia čierne mraky, ktoré neveštia nič dobré. Len čo dorazíme do hostela, spustí sa apokalyptický lejak, ktorý nepoľaví celú noc.

Na druhý deň nás čaká traumatická cesta miestnym autobusom do oblasti Mondulkiri v blízkosti vietnamských hraníc. Máme v pláne navštíviť sloniu rezerváciu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť druhá: Ako sme šli k nepálskemu astrológovi