Japonský vojak plnil rozkazy aj 30 rokov po skončení vojny. Čo to hovorí o japonskej spoločnosti?

Hiroo Onoda si dobrovoľne predĺžil vojnu o 30 rokov.

V spoločnosti len zriedka nájdeme niekoho, komu je vojna sympatická, alebo túži zapojiť sa do priamych bojov. Nespočetné množstvo kníh, filmov, či iných diel nás učí o hrôzach konfliktov a zrejme každý z nás má v rodine niekoho, kto sa zapojil do vojny. Kým väčšina ľudí trpela a čakala, kedy sa vojna konečne skončí, Hiroo Onoda si druhú svetovú predĺžil o takmer 30 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hiroo Onoda pochádzal z rodiny s ďalekosiahlou vojenskou históriou, takže hneď ako dovŕšil dospelosť, narukoval do japonskej armády. Raketová kariéra v štruktúrach armády mu vyniesla pozíciu v rozviedke. Všetko, čo sa naučil počas výcviku, mal zužitkovať na ostrove Lubang spadajúcom pod Filipíny.

SkryťVypnúť reklamu

Onodov rozkaz znel jasne: rob všetko preto, aby si obmedzil, spomalil, alebo inak narušil postup Američanov. Rozkaz mal ešte jeden dôležitý dôvetok, a to nevzdať sa za žiadnych okolností, a ak by sa tak malo stať, Onoda mal radšej spáchať samovraždu.

A svoj rozkaz zobral naozaj vážne.

Postup americkej armády bol neodvrátiteľný, a preto keď vstúpili na ostrov, Onoda a ďalší traja vojaci unikli do lesov. V hustých filipínskych lesoch sa začína jeho 30-ročná partizánska vojna. Minimum prostriedkov a žiadna podpora zvonka nútili túto skupinku pri plnení svojich úloh dômyselne improvizovať. Bližšie detaily o tom, ako so svojou skupinkou prežili v lesoch, opisuje vo svojej biografii No Surrender. Bear Grylls v porovnaní s Onodom miestami pôsobí ako amatér.

SkryťVypnúť reklamu

Skupinka partizánov naďalej pokračovala v plnení si svojich rozkazov, aj napriek občasným ozbrojeným stretom s miestnou políciou, výsledkom ktorých bola smrť dvoch jeho spoločníkov. Keď vojna skončila, japonské lietadlá zhadzovali nad územím letáky informujúce o mieri, no Onoda a jeho spoločníci to považovali za americký podvrh, rovnako ako každý ďalší dôkaz o skončení vojny, či snahu filipínskych orgánov o ich vzdanie sa. Za podvrh považovali aj zhadzovanie fotografií ich rodín s prosbami, aby sa vzdali.

Onoda bol viazaný svojimi rozkazmi, ktoré mu nariaďovali pokračovať vo svojej úlohe za každých okolností, až kým nedostane iný rozkaz. A tento zabudnutý japonský vojak si svoje rozkazy plnil s absolútnou vážnosťou a oddanosťou.

Vykúpenie prišlo až po 30 rokoch od konca vojny.

Hirova súkromná vojna sa skončila až 9. marca 1974, kedy na ostrov Lubang osobne priletel Onodov nadriadený dôstojník, major Yoshimi Taniguchi. Ten ho oficiálne prepustil zo služby a povinnosti plnenia rozkazov. Hneď na to sa Onoda vzdal vtedajšiemu filipínskemu prezidentovi Ferdinandovi Marcosovi, a to veľmi ceremoniálnym spôsobom. Onoda mu odovzdal svoju pušku, náboje, granáty a meč, ktorý však prezident odmietol prijať.

SkryťVypnúť reklamu

Onodove vojenské vyčíňanie sa netýkalo len jednoduchých záškodníckych akcií, ale i ozbrojených stretov s filipínskou políciou a civilistami. Filipínske úrady odhadujú, že Hiroova partizánska skupina pripravila o život vyše 30 policajtov a civilistov. Aj napriek tomuto vysokému počtu obetí mu vtedajší filipínsky prezident udelil milosť.

Po skončení Onodovej vojny sa stal jej posledný účastník stredobodom pozornosti domácich a svetových médií. Ich zvýšený záujem prerástol do takej miery, že Hiroo Onoda sa v roku 1975 rozhodol opustiť Japonsko a presťahovať sa do Brazílie, kde pracoval na vlastnom ranči. V roku 1984 sa však vrátil domov, kde prevádzkoval vzdelávacie tábory pre deti a mladistvých.

Hiroov príbeh nehovorí o prežití v džungli, či vedení záškodníckych operácií na cudzom území, ale o charaktere japonskej spoločnosti. Tá sa od čias Hiroovej súkromnej vojny nezmenila a stále ide o krajinu, v ktorej množstvo ľudí prejavuje väčšiu úctu svojmu zamestnávateľovi ako rodine. Česť a lojalita patria v japonskej spoločnosti k tým najvyšším morálnym princípom. Jednak to viedlo k excelentným výkonom a masovému ekonomickému a technologickému pokroku po druhej svetovej vojne, ale na druhej strane to privádza jednotlivcov k takýmto extrémnym formám prejavu oddanosti.

SkryťVypnúť reklamu

Hiroo Onoda zomrel 16. januára 2014 na pneumóniu. Posledný vojak druhej svetovej vojny sa dožil 91 rokov, čo je vzhľadom na jeho 30-ročnú vojnu skutočne úctyhodný vek. Jeho príbeh patrí k tým najzaujímavejším osobným príbehom moderného Japonska. Je však rozsiahlejší ako tento článok, a ak sa chcete dozvedieť viac o jeho zabudnutej partizánskej vojne, siahnite po knihe No Surrender (v českom preklade Moje třicetiletá válka).

Prečítajte si tiež: Samovraždy, anorexia aj hranaté melóny: 27 prekvapivých zaujímavostí o Japonsku Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu