Od gotického románu k Stephenovi Kingovi: Najzásadnejšie míľniky dejín hororovej literatúry

Od gotického románu k Stephenovi Kingovi: Najzásadnejšie míľniky dejín hororovej literatúry

Vydané 3.11.2017 o 13:53

Ľudia sa radi boja.

To, čo počas viktoriánskej éry nútilo dámy omdlievať, by sme dnes mohli vnímať ako nepodarený žart či pokus o vtip. Kým v dobe 19. storočia si museli autori vymýšľať príšery, prízraky či monštrá, 20. storočie prinieslo toľko hrôzostrašných motívov v podobe dvoch svetových a desiatok lokálnych vojen, že autori nestíhali písať.

Ale pekne od začiatku. Predchodcom hororového žánru je gotický román. V roku 1764

Horace Walpole

publikoval román s názvom Otrantský zámok. Ten obsahoval nadprirodzené prvky a motívy, ktoré zaujali pozornosť mnohých čitateľov a ďalších autorov natoľko, že gotický román sa začal tešiť čitateľskému záujmu a podnietil neskorší vznik strašidelnej literatúry ako takej.

Za najznámejšiu ženskú predstaviteľku gotického románu 18. storočia je možné považovať

Ann Radcliffovú.

Tá v roku 1789 vydala román s názvom Sicílska romanca a dokázala tak, že na tomto literárnom poli dokážu podávať skvelé výkony i ženy.

Ďalšou ženou, ktorá dokázala implementovať svoje spisovateľské schopnosti do strašidelnej literatúry, sa stala Mary Shelleyová, ktorá v roku 1818 publikovala román s názvom

Frankenstein.

Šialený vedec Viktor Frankenstein z mŕtvol ukradnutých z cintorína stvorí monštrum, ktorému dokáže pomocou vedeckých poznatkov vdýchnuť život. Dielo Frankenstein je možné chápať ako jeden zo základných kameňov hororovej i vedecko-technickej literatúry. Frankensteina si požičalo mnoho ďalších tvorcov, ktorí ho zasadili do rôznych prostredí.

V roku 1838 prichádza na scénu

Edgar Allan Poe

so svojím jediným románom, ktorý nesie názov Dobrodružstvá Arthura Gordona Pyma. Poe hlavne svojou poviedkovou tvorbou potvrdil svoje postavenie hororopisca a taktiež zakladateľa detektívneho žánru.

Hororu sa v 19. storočí venovali i ďalší svetoznámi spisovatelia. Napríklad predstaviteľ dobrodružnej literatúry – Robert Louis Stevenson, ktorého preslávil predovšetkým román Ostrov pokladov, vniesol do hororovej literatúry nový motív v podobe schizofréniou trpiaceho Gabriela Johna Uttersona, ktorého predstavil v románe

Podivný prípad doktora Jackylla a pána Hydea,

ktorý publikoval v roku 1886.

V roku 1890 vychádza román Oscara Wildea s názvom

Portrét Doriana Graya,

v ktorom zázračný portrét preberá úlohu starnutia a premeny svojho majiteľa, ktorý na pohľad nestráca mladosť ani krásu a vrhá sa do mora zločinu a nerestí. Aj toto dielo bolo mnohokrát sfilmované.

V roku 1897 prináša svoj príspevok do literatúry hororu aj popredný predstaviteľ vedecko-fantastickej literatúry Herbert George Wells, ktorý popri svojich ostatných románoch ako Stroj času alebo Vojna svetov v tomto roku publikoval román s názvom Neviditeľný muž. Jeho hlavnou postavou je muž menom Griffin, ktorý dokáže zneviditeľniť svoje telo a svoju neviditeľnosť sa snaží aplikovať na poli zločinu, čo sa mu stane osudným.

Na klasickú postavu krvilačného lorda si čitatelia museli počkať až do roku 1897, kedy svetlo sveta uzrel román Brama Stokera

Dracula,

ktorý myslím netreba ani predstavovať. Práve tento román otvoril dvere stovkám ďalších románov a poviedkam, ktorých ústrednou témou je krv a jej konzumácia.

S príchodom 20. storočia sa objavuje aj Gaston Leroux, ktorý v roku 1910 publikuje román s názvom

Fantóm Opery.

Ten okrem romantických a umeleckých motívov obsahuje aj strašidelné katakomby či postavu živej mŕtvoly, ktorá sa zahráva s osudmi ďalších protagonistov románu.

Prakticky až po skončení prvej svetovej vojny prichádza na scénu jeden z najväčších predstaviteľov hororového žánru – Howard Phillips Lovecraft, ktorý čitateľom neponúkne iba jeden, či dva romány, ale hororu zasvätí celú svoju tvorbu i život. V románe s názvom

Volanie Cthulhu

z roku 1928 vytvoril mimozemskú bytosť, ktorá vie ovplyvňovať ľudské myslenie a správanie k uskutočňovaniu zlovestných cieľov. Lovecraft vo svojich niekoľkých románoch a najmä v desiatkach poviedok vytvoril celú škálu nadprirodzených bytostí, ktoré umiestnil do fiktívneho sveta, umožnil im komunikáciu vo fiktívnom jazyku a položil tak základy toho, čo je dnes označované ako Mýtus Cthulhu a kozmický horor. Lovecraft sa príchodu druhej svetovej vojny a hrôz, ktoré so sebou priniesla, už nedožil.

Príchodu vojny sa nedožili ani ďalšie dve významné postavy literatúry hororu - Montague Rhodes James a Robert Ervin Howard. James v období od 1904 do 1925 publikoval niekoľko zbierok poviedok, hlavnými predstaviteľmi ktorých boli práve duchovia, a tak položil základy žánru označovanému ako strašidelné príbehy či "ghost stories". Howard napísal stovky pochmúrnych i menej pochmúrnych poviedok, okrem iného sa stal otcom svetoznámych postáv ako

Conan či Solomon Kane.

Druhá svetová vojna podnietila k zamysleniu a opisom neľudských zverstiev v koncentračných táboroch, respektíve opisom možnej apokalypsy, ktoré neboli vo svete literatúry žiadanými ani zvlášť vyhľadávanými. Ústrednou témou hororovej literatúry sa stáva jednotlivec a jeho často neprirodzená individualita.

V roku 1959 Robert Albert Bloch publikuje román s názvom

Psycho,

hlavnou postavou ktorého bol psychicky narušený vrah. Román zožal náležitý úspech a dočkal sa filmového spracovania v réžii Alfreda Hitchcocka, ktorý sa napriek tomu, že bol režisérom a žiaden hororový román či hrôzostrašnú poviedku nenapísal, dokázal výrazne prispieť k rozvoju hororového žánru vo svete. Ako?

Hitchcock

vystupoval jednak ako zostavovateľ desiatok hororových antológií a najlepšie z uverejňovaných poviedok aj režíroval. Takýmto spôsobom hororový žáner masovo popularizoval.

Hororová literatúra sa tešila čitateľskej obľube, štiepila sa na rôzne subžánre a stala sa módnou záležitosťou. Popri trileri vznikli mnohé hororové odnože zamerané zvlášť na temnú fantastiku, detektívnu mystériu, či monštrá ako také. Prišli ďalšie a ďalšie poviedky a filmy, v ktorých sa miešalo násilie, hnus, humor a absurdity všetkého druhu. Populárnymi sa popri postavách vraždiacich psychopatov stali opäť postavy upírov či živých mŕtvol zombie.

S príchodom 80. rokov zaznamenávame spisovateľov, ktorí podobne ako už spomínaný Lovecraft dokázali hororu zasvätiť celú svoju literárnu tvorbu, čím si niektorí z nich zaistili celosvetový úspech a slávu. Medzi takýchto spisovateľov patrí napríklad

Clive Barker,

ktorý si popularitu zabezpečil šiestimi poviedkovými zbierkami, ktoré publikoval v rokoch 1984 až 1985. V nich sa striedajú motívy mystérie, hnusu i erotiky a takýto mix dokáže v čitateľovi vyvolať spleť nepríjemných pocitov. Podľa jeho novely Candyman alebo novely Hellraiser bolo natočených niekoľko filmov. Momentálne sa venuje temnej fantastike a dopisovaniu päťdielnej knižnej série s názvom Abarat, ktorej prvé tri diely už boli publikované.

Veľmi produktívnou súčasnou spisovateľkou, ktorej diela sú akýmsi moderným znovuoživením gotického románu, je Ann Riceová. Čitatelia i filmoví priaznivci iste poznajú jej najznámejšie dielo

Interview s upírom,

ktoré publikovala ešte v roku 1976 a ktoré sa v roku 1994 dočkalo filmového spracovania. Interview s upírom bol však iba začiatkom knižnej série, ktorej jedenáste pokračovanie vyšlo pod názvom Princ Lestat v roku 2014.

Za najznámejšieho a v súčasnosti najobľúbenejšieho spisovateľa v oblasti hororovej literatúry je považovaný

Stephen King.

Jeho prvé diela sa objavili v regáloch kníhkupectiev už v 70. rokoch. Mnoho jeho knižných diel sa dočkalo filmového spracovania. V roku 1974 debutoval novelou Carrie. Život šestnásťročného dievčaťa menom Carrie nestojí za veľa - žije s bigotnou matkou, v škole si z nej spolužiačky uťahujú. Prvú menštruáciu dostane v škole a keďže nevie o čo ide, myslí si, že zomiera. Počas maturitného plesu sa stane terčom nemiestneho žartu, keď ju spolužiačky oblejú prasacou krvou. U Carrie sa prejavujú telekinetické schopnosti a chuť pomstiť sa…

Už o tri roky neskôr – v roku 1977 publikoval román s názvom Osvietenie, ktorý sa stal u priaznivcov hororovej literatúry kultovou záležitosťou a stal sa nezabudnuteľným aj vďaka svojej filmovej podobe režírovanej Stanleym Kubrickom v roku 1980 s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe.

V roku 1982 vydal prvú novelu knižnej série známej pod názvom Temná veža – Pištolník. Knižná séria pozostáva zo siedmych regulérnych titulov a doplnkového titulu s názvom Závan kľúčovou dierkou, ktorý bol vydaný v roku 2012. V tomto roku bol na základe knižnej série natočený rovnomenný film.

V roku 1986 uzrel svetlo sveta ďalší populárny román z pera Stephena Kinga. Jeho názov je prostý – To. Prvýkrát bol sfilmovaný v roku 1990 ako dvojdielny televízny film. V tomto roku sa dočkal ďalšieho filmového spracovania, ktoré si vyslúžilo veľké uznanie zo strany filmových priaznivcov.

Strach, či už v knižnej, alebo vo filmovej podobe, nikdy nestratí na popularite. Ľudia sa totiž napriek všetkému, čo hovoria, v skutočnosti boja radi.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nikdy neverte klaunovi. Burger King urobil z hororového hitu TO svoju reklamu

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?