Ázijské historky, časť dvanásta: Nebojte sa navštíviť Laos v období dažďov

(Zdroj: www.travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť dvanásta: Nebojte sa navštíviť Laos v období dažďov

Do Laosu zavítame v období dažďov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť jedenásta: V Laose sa na oslavách pije skoro ako u nás na východe

Predstavovali sme si, že bude nonstop pršať, namiesto toho takmer stále svieti slnko a raz za niekoľko dní zaprší asi na polhodinu. Zvykneme si všade so sebou nosiť obrovské pršiplášte, lebo keď už to príde, tak nás žiadny dáždnik nezachráni.

Veľmi rýchlo sa aklimatizujeme a keď dorazíme do mesta Luang Prabang, sme už s počasím úplne vyrovnaní.

Mesto Luang Prabang, ktoré je okrem iného súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sa akoby ani zvyšku Laosu netýkalo.

Doteraz sme videli dedinky uprostred nekonečnej zelene, kde časť obyvateľstva žije v bambusových chatrčiach a aj v dobe nezastaviteľného pokroku si zachovali tradičný spôsob života. Venujú sa najmä pestovaniu ryže a chovaniu dobytka a hydiny. V skromných obydliach občas nenájdete elektrinu či vodu, ale takmer všetci majú najnovšie modely smartfónov. A ako sa neskôr dozvieme, toto nie je jediný paradox v Laose.

Z viacerých dôveryhodných zdrojov zistíme, že v Laose sa všetko dováža zo zahraničia. Ešte aj tá ryža, ktorej polia vidíme všade naokolo. Nechápeme, ako to je vôbec možné, asi nikdy sme nevideli krajinu s toľkou úrodnou pôdou.

Luang Prabang je krásnou ukážkou koloniálnej minulosti. Na miestnej architektúre môžete pozorovať čínsky a francúzsky vplyv. Keď prechádzame poloprázdnymi ulicami, premôže nás pocit nostalgie. Množstvo budov je dnes prerobených na hotely, reštaurácie či masážne salóny. Takisto tu nájdete množstvo budhistických chrámov, kde môžete pozorovať mníchov pri ich denných aktivitách.

Mesto je stlačené medzi dvoma riekami: majestátnym Mekongom a menšou riečkou Nam Khan. Každý večer na promenáde stoja desiatky miestnych, ktorí ponúkajú plavbu člnom pri západe slnka. Síce je počas nášho pobytu každý deň zamračené, minimálne máme dôvod vypiť si dobre vychladené pivo.

Samotné centrum nie je veľké a dá sa pozrieť za niekoľko hodín. Len vďaka knihe, ktorú nájdeme na záchode nášho hotela, sa dozvieme zaujímavosti o budovách, ktoré by sme ináč prešli bez povšimnutia: ošumelé vily starých laoských rodín, bývalé dielne či skryté chrámy.

Večer sa zase koná trh, ktorý navštevujú v podstate len turisti. Okrem jedla ponúka aj oblečenie či suveníry. Pozoruhodná je aj návšteva Kráľovského paláca, kde nájdete zariadené izby či dary od iných krajín.

My sme veľkí žrúti a ak sa nám niektoré jedlo zapáči, zistíme si recept, a potom ho vyskúšame doma.

Objednáme sa na večernú lekciu varenia v Luang Prabang. Inštruktor je miestny kuchár, ktorý dlhé roky pracoval v zahraničí. Niekoľko hodín pred začatím sa ale priženie obrovská búrka a my zostaneme bez elektriny. Asi po hodine už varíme v úplnej tme, svietime si len sviečkami a dúfame, že si nepokrájame prsty. V každom prípade, menu je naozaj lákavé.

Na úvod pripravujeme baklažánový a paradajkový dip. Všetko robíme sami, inštruktor len kontroluje, či poriadne tlčieme zeleninu v mažiariku. Každé jedlo sa pripravuje v tradičnej kamennej peci, takže vlastne žiadna elektrina nie je potrebná. Dip sa je s lepkavou ryžou, na ktorej sme po niekoľkých dňoch v Laose ťažko závislí.

Nasleduje ryba dusená v banánovom liste, ktorý treba poskladať špeciálnym spôsobom. My nešikovnejší spotrebujeme niekoľko listov, kým je výsledok aspoň trochu uspokojivý. Hneď nato si pripravíme zmes mletého kuracieho mäsa, zeleniny a korenín a ideme ňou plniť steblá citrónovej trávy. Tie treba v bielej časti narezať a vytvoriť tak priestor na kuraciu zmes. Náročnosť level: Gordon Ramsay. Najviac sa ale tešíme na dezert: fialovú lepkavú ryžu s kokosovou omáčkou a čerstvým ovocím.

V Luang Prabang strávime asi päť dní.

Zdržia nás pracovné povinnosti, ale úprimne, ani sa nám veľmi nechce ísť preč. Návštevu slávneho vodopádu Kuang Si si necháme na posledný deň. K vodopádom vedie niekoľko kilometrov rozbitej a deravej cesty, ktorú neodporúčame absolvovať na plný žalúdok. Cieľ cesty však stojí zato.

Vodopády majú niekoľko levelov, k tomu najpôsobivejšiemu si treba trochu vyšľapať. Toľko vody pokope sa vidí len málokedy. Ak sa chcete priblížiť, aby ste si urobili dobrú fotku, neostane na vás suchá ani nitka. Na niektorých miestach sa dá dokonca kúpať, ale ľadová voda je naozaj len pre otužilých.

Po Luang Prabang nás čaká Vang Vieng, miesto, kde sa veci vymkli spod kontroly a vláda bola nútená zatvárať bary.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu