Najväčší podvodník v dejinách moreplavectva: Príbeh Donalda Crowhursta má mrazivý koniec

Koncom 60. rokov nebolo Anglicko zbláznené len do Beatles.

(Zdroj: m.smedata.sk)

V roku 1967 Francis Chichester absolvoval ako prvý človek na zemeguli sólo plavbu okolo sveta, s jednou zastávkou v Austrálii, a stal sa tak národnou i svetovou celebritou. Vyslúžil si rytiersky rád Spojeného kráľovstva a získal množstvo nadšených fanúšikov. Latku nastavil vysoko, ale nechal pre svojich nasledovníkov jednu obrovskú výzvu.

Ako povedal v dokumente Deep Water (2006) Robin Knox-Johnston: "Chichester na polceste zastavil. Zakotvil v Austrálii a na lodi urobil niekoľko dôležitých opráv. Pomyslel som si, že ostáva už len posledná vec, ktorú treba urobiť. Sólo plavba okolo sveta bez zastávky."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľká výzva

Londýnske noviny Sunday Times zorganizovali preteky v súvislej plavbe okolo sveta na plachetnici s jednočlennou posádkou. Účastníci súťaže mohli vyplávať kedykoľvek medzi 1. júnom a 31. októbrom 1968. Na víťaza čakala trofej Zlatý Glóbus a tiež bola vypísaná odmena 5000 libier pre pretekára, ktorý obopláva zemeguľu za najkratší čas.

Medzi uchádzačmi o prestížny zápis do histórie boli napríklad Robin Knox-Johnston, anglický dôstojník obchodného námorníctva, Nigel Tetley, dôstojník juhoafrického námorníctva, a Bernard Moitessier, tvrdohlavý francúzsky dobrodruh. Zatiaľ čo títo (a ďalší štyria) pretekári už boli dávno na mori, dvaja súťažiaci nechali svoj štart na poslednú chvíľu.

Amatérsky nadšenec

Donald Crowhurst očaroval okolie svojim šarmom a správaním. Bol nadšeným vynálezcom a konštruktérom. Slúžil v Kráľovskom letectve, odkiaľ ho vyhodili za porušenie disciplinárneho poriadku. Neskôr tak isto pochodil aj v britskej armáde. Študoval elektroinžinierstvo, rád pretekal na autách a svoju ženu Clare stretol na párty v jej byte.

SkryťVypnúť reklamu

Clare Crowhurst si na to spomína takto: "Mala som na sebe červené šaty a on sa ma bez váhania spýtal: 'Je tu aj váš manžel?'. Začal mi vykladať budúcnosť. Povedal, že sa vydám za nemožného muža. Ale budem srdečne milovaná. Bola som si istá, že je to trik... ale fungovalo to."

Po svadbe založil malý podnik Electron Utilisation, s cieľom vyrábať Navicator, vlastnoručne navrhnutý námorný navigačný prístroj. Rodina Crowhurstovcov sa medzitým rozrástla na šesť členov a Donaldov vynález sa predával pomerne vlažne. Požiadal Stanleyho Besta, miestneho biznismena, aby mu pomohol dostať firmu na nohy. Výsledky sa však nedostavovali a Best chcel vycúvať. Crowhurst ho namiesto toho presvedčil, aby financoval jeho účasť na pretekoch okolo sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Best si uvedomoval mediálny potenciál tejto príležitosti, no nastavil Donaldovi jednoznačné podmienky. Ak na mori neuspeje, Electron Utilisation musí odkúpiť súťažný čln, čím prakticky zbankrotuje. Best zároveň napísal na dom Crowhurstovcov druhú hypotéku, aby splatil firemné dlhy. Donaldovi tak ostali len dve možnosti. Sám oboplávať zemeguľu za čo najkratší čas alebo skončiť s rodinou na ulici.

Na poslednú chvíľu

Pochopiteľne, Crowhurst bol v štartovom poli skúsených námorníkov považovaný za exota. Hoci sa s otcom zvykol plaviť po Bristolskom zálive, nikdy nebol na otvorenom mori. Vypočítal, že musí stihnúť cestu okolo sveta približne za 130 dní.

Mal obrovskú stratu, a preto si zvolil trimarán - trojsklznicovú plachetnicu. Je rýchlejší ako klasické jednotrupové lode, no je oveľa zložitejšie ho napraviť, keď sa prevrhne. Crowhurst vymyslel šikovný stabilizačný systém senzorov, vztlakových vakov a púmp, ale nestihol ho riadne nainštalovať. Celý proces konštruovania lode bol natoľko unáhlený, že do nej tieklo a z hlavného stožiara pršali skrutky.

SkryťVypnúť reklamu

"Ľudia z BBC pozorovali a natáčali Donaldove prípravy. Videli, že veci nie sú tak, ako by mali byť. Bol to chaos," spomína v dokumente Clare Crowhurst.

Best s vidinou väčšieho zisku navrhol, aby Crowhurst štartoval z malého letoviska Teignmouth, čo s nadšením prijali miestni hotelieri. V mestečku sa zbehli médiá i množstvo zvedavcov. Večer pred vyplávaním sa zvyčajne neotrasiteľný Donald zosypal a priznal žene, že jeho loď je nepripravená. Clare, tak ako mnohokrát predtým, potlačila svoj strach a uistila manžela, že všetko dobre dopadne.

V posledný možný deň štartu, 31. októbra, vyplával Donald Crowhurst na svoju cestu okolo sveta. Po pár minútach sa ešte na okamih vrátil, pretože sa mu odtrhla jedna z plachiet, no nakoniec úspešne vyrazil.

SkryťVypnúť reklamu

Voda v podpalubí

Keďže Chay Blyth a John Ridgway medzičasom z preteku odstúpili, v súťaži ostalo sedem lodí. Crowhurst sa však nemal z čoho tešiť. Oceán neúprosne bičoval jeho čln a už po piatich dňoch objavil v podpalubí vodu. Čoskoro poškodila motor i elektrické rozvody a Donald pochopil, že trimarán nazvaný Teignmouth Electron je nehotový črep.

Pre kontrolu pozícií jednotlivých pretekárov slúžili len informácie priamo od nich (a následná kontrola lodného denníku v cieli). Moitessier hlásil, že za deň prepláva v priemere takmer 200 kilometrov a nádejne stíhal vedúceho Knox-Johnstona. Na treťom mieste bol Tetley. Crowhurst svojmu PR agentovi Randymu Hallworthovi posielal rozpačité správy. Nedokázal denne prejsť ani polovicu Moitessierovej vzdialenosti. Navyše vedel, že ak sa bude plaviť ďalej, oceán jeho loď rozoberie na súčiastky.

SkryťVypnúť reklamu

Do konca novembra ubudli ďalší pretekári. Billa Kinga zmietla vlna, Loïck Fougeron nezvládol niekoľkodenný stresujúci boj s počasím, ochorel a vzdal sa. Odstúpil aj Talian Alex Carozzo, ktorý takisto štartoval na poslednú chvíľu. Crowhurst sa ocitol medzi zostávajúcou štvoricou, lenže na jeho lodi okrem telegrafu a vysielačky nič poriadne nefungovalo. Musel urobiť dôležité rozhodnutie. Vrátiť sa a čeliť verejnej hanbe i finančnej mizérii alebo pokračovať.

Veľká lož

Randy Hallworth dostal jedno ráno telegram od Crowhursta. Stálo v ňom, že prekonal za deň vzdialenosť 391 kilometrov, nový rekord pre plachetnice s jednočlennou posádkou. Hallworth bol šikovný novinár z ulice a nikdy nedopustil, aby fakty stáli v ceste dobrému príbehu.

Crowhurst chcel možno spočiatku len vylepšiť mediálny obraz svojej plavby a neskôr pre technické problémy odstúpiť. Stal sa však vážnym konkurentom v boji o najrýchlejšie oboplávanie zemegule a jeho lož sa mu stala pascou. Skutočná poloha Teignmouthu Electron totiž bola čoskoro príliš ďaleko za tou, ktorú Crowhurst hlásil do Anglicka.

SkryťVypnúť reklamu

Navyše, jeho správy boli stále pomerne mätúce. Nikdy neudal svoju polohu, iba kam smeruje. Crowhurst sa mal nachádzať asi 500 kilometrov za hranicou Južného oceánu a dobiehať Tetleyho. Vtom oznámil, že pre technické problémy musí prerušiť komunikáciu na neurčito. Ostal úplne odrezaný od vonkajšieho sveta.

Rozhodol sa, že počká pri pobreží Južnej Ameriky na ostatných pretekárov, pripojí sa za nich a pokojne dokončí súťaž na poslednom mieste. Zatiaľ čo trojica pred ním súperila s obrovskými vlnami pri Hornskom myse, Crowhurst niekde pri Brazílii pripravoval na trimaráne lodný denník, video a audiozáznam zo svojej fingovanej plavby okolo zemegule. Tento záchranný plán sa mu nakoniec stal osudným.

Vymyslená cesta

Začiatkom marca utŕžil jeden z plavákov lode Teignmouth Electron vážnu trhlinu a Crowhurst sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii. Musel ísť na breh. Prirazil k argentínskemu pobrežiu a prvý raz po piatich mesiacoch uvidel človeka. Santiago Franchessi, vedúci pobrežnej stráže, síce nerozumel Crowhurstovi ani slovo, ale požičal mu materiál na opravu lode.

SkryťVypnúť reklamu

"Vystúpil na breh, takže bol už technicky diskvalifikovaný. Vyradili by ho zo súťaže. Jednej veci teda nerozumiem... Stretol ľudí, ktorí mu pomohli, čo ho iste zahrialo na duši. Tak prečo nezdvihol telefón a nezavolal domov?" čudovala sa Clare Crowhurst.

Donald nebol jediný, kto si to doma pohnojil. Bernard Moitessier mal šancu dobehnúť Knox-Johnstona a zvíťaziť, no kúsok pred rovníkom telefonicky oznámil pani manželke, že nie je pripravený čeliť médiám a davom, a dá si to okolo sveta ešte raz. Na konci svojej 72-tisíc kilometrovej plavby úspešne zakotvil na Tahiti.

Crowhurst mal úplne iné starosti. Stal sa malým bohom svojho vlastného sveta plného vĺn. Okrem toho potreboval vyhútať, kde presne sa napojí na ostatných súťažiacich a musel tiež vytvoriť podrobný zápis do lodného denníka pre každý jeden deň svojej vymyslenej plavby.

SkryťVypnúť reklamu

Stále sa však chcel vrátiť domov, a tak jedného dňa dostal Hallworth po dlhej dobe ďalší telegram. Slzy šťastia, smiech a radosť. Clare Crowhurstová s deťmi videli konečne po niekoľkých mesiacoch zasa vonku jasno. I keď, v Anglicku... tak či onak - Donald bol na ceste domov!

Cieľová páska

Robin Knox-Johnston dorazil do cieľa 22. apríla 1969 a získal Zlatý Glóbus. Jeho heroický príbeh o tom, ako sa musel ponoriť pod svoju loď, aby ju opravil, obletel celý svet. Bola tu však ešte päťtisícová odmena pre moreplavca s najlepším časom.

Hallworth telegrafoval Crowhurstovi, že je len dva týždne za Tetleym. Crowhurst netušil, že Moitessier odstúpil a spoliehal na to, že keď príde štvrtý, nikoho nebudú zaujímať jeho lodné denníky. Napísal teda, že nie je schopný zrýchliť a dobehnúť ho.

SkryťVypnúť reklamu

Tetley poznal fakty. Moitessier je mimo, za sebou má Crowhursta a pred sebou 5000 libier. Taktiež sa plavil na trimaráne a hoci tento bol pripravený dobre, mal za sebou takmer celú cestu okolo sveta.

V snahe udržať náskok doloval z lode maximum a počas búrky došlo k vážnemu poškodeniu jedného z plavákov. Trimarán sa potopil a Nigel Tetley skončil v gumenom člne niekde pri Portugalsku.

Presne takto si to Donald Crowhurst vysníval. Titulné stránky novín mu posielali gratulácie, pri návrate ho v Teignmouthe mala čakať žena, deti, 5000 libier a stotisíc ľudí. S tým rozdielom, že celú plavbu sfalšoval. Opäť bojoval s poruchami, nefungoval vysielač a hoci nakoniec aspoň čiastočne spojazdnil telegraf, nebol schopný priamej komunikácie.

Začal písať filozofickú stať o slobodnej vôli, fyzike, Bohu a pravde. Práca ho úplne pohltila, rozrástla sa na 25-tisíc slov. Nechal svoj trimarán voľne vplávať do Sargasového mora, ktoré je známe hustou rastlinnou biomasou schopnou zhltnúť aj menšie plachetnice. Poslednú správu vyslal 24. júna predtým, než sa definitívne stratil.

SkryťVypnúť reklamu

Odhalenie

Poštová loď Spojeného kráľovstva našla 10. júla 1969 v Atlantiku opustený Teignmouth Electron. Posledný zápis v denníku bol z rána 1. júla. Crowhurst v ňom obsiahlo priznal celý svoj podvod a viac stôp nezanechal. Jeho telo nikdy nenašli.

Randy Hallworth dal Clare slovo, že sa o posledných chvíľach jej muža nikto nedozvie. Už v tom čase však boli lodné denníky z Teignmouthu Electron predané londýnskym novinám. Reportér stanice BBC Donald Kerr, ktorý sledoval Crowhurstovu cestu už od príprav, prežíva v súvislosti s týmto príbehom najmä ľútosť: "Našou úlohou bolo pozorovať ho, robiť rozhovory. Nezasahovať, nespochybňovať... no mal som mu povedať, že je to šialené. Mali sme ho zastaviť. Nikdy som už s Clare nedokázal prehovoriť. Nemohol som jej pozrieť do očí."

SkryťVypnúť reklamu

Robin Knox-Johnston sa stal jediným súťažiacim, ktorý preteky dokončil. Získal aj prémiu 5000 libier, ktorú daroval Crowhurstovej vdove.

Príbeh Donalda Crowhursta sa stal inšpiráciou pre vznik niekoľkých televíznych seriálov, divadelných hier či muzikálov. Najnovšie vzniká podľa tejto predlohy i celovečerný film s Colinom Firthom v hlavnej úlohe. Premiéra snímku "The Mercy" je vo Veľkej Británii naplánovaná na 9. február 2018.

Načítavam video...
Prečítajte si tiež: Prvá a posledná žena v NHL mala byť atrakciou. Manon Rhéaume ukázala, že by medzi mužmi obstála Čítajte 

Zdroje: Dokument Deep Water, sportsnet.ca

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu