V učebniciach to nenájdete: Tieto veci by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Mečiar

Ako je možné, že mal Mečiar toľko priestoru v telke?

Od 12. októbra budeme môcť na plátnach kín vidieť to, čo si len matne pamätáme z detstva - 90. roky a nevkusné oblečenie, nekvalitný obraz a Vladimíra Mečiara, ktorý sa prihovára babkám demokratkám na Pasienkoch. Do kín prichádza nový film Terezy Nvotovej s názvom Mečiar.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečítajte si tiež: Film Mečiar sme pustili 11 študentom do 20 rokov. Ako naň reagovali a čo vedia o Mečiarovi? Čítajte 

Uvidíme v ňom príbeh človeka, ktorého ľudia milovali aj nenávideli, človeka, ktorý dokázal rozdeliť spoločnosť, ako sa to nikomu inému doteraz nepodarilo. Svojimi komentármi film dopĺňajú novinári a komentátori aj ľudia, ktorí s Mečiarom prišli do styku.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

My sme si už film pozreli a našli sme v ňom pár nedotiahnutých vecí, ktoré by sa patrilo dovysvetliť, ak toho o autorke, Mečiarovi a 90. rokoch veľa neviete.

1. Kto je autorka filmu a jej rodičia?

Autorkou filmu je mladá herečka a režisérka Tereza Nvotová. Dokument mal byť pôvodne jej bakalárskym filmom, postupne si však autorka 40-minútovej snímky začala uvedomovať, že zábery potrebujú komentár. Preto oslovila aj novinárov a ľudí, ktorí sa s Mečiarom počas jeho kariéry stretli. Namiesto 40 minút má film takmer hodinu a pol.

Mečiar žil dlhé roky v ústraní a médiám neposkytoval žiadne rozhovory, napriek tomu sa Tereze Nvotovej podarilo dostať priamo do jeho vily a natočiť s ním rozhovor. Podľa autorky to mohlo byť preto, lebo je z generácie, ktorá ho ako aktívneho politika zažila len v detstve. "On totiž hovorí, že keď sa na dejiny pozrú ľudia nezaťažení vtedajším politickým zápasom, tak že tí ho očistia," povedala v rozhovore pre Denník N.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa nej film nemá byť len dokumentom o Mečiarovi, ale aj o tom, ako sa na jeho osobu a obdobie 90. rokov pozerá samotná autorka. Film preto obsahuje zábery z jej detstva a často sa vracia k rodičom, ktorých meno však vo filme nepadne - ide o divadelného a filmového režiséra Juraja Nvotu a herečku Annu Šiškovú. Na rodinných záberoch spoznáme aj jej o 6 rokov staršiu nevlastnú sestru, Dorotu Nvotovú. Otcom Doroty nie je Juraj Nvota, ale hudobník, herec a dramaturg Jaro Filip. Obe sestry však vychovávali Juraj Nvota a Anna Šišková.

Pre film je to dôležité najmä preto, že herci sa v tom období (rovnako ako počas Nežnej revolúcie či teraz, počas protikorupčných protestov) zvykli angažovať v občianskych veciach. V akých konkrétne, to vám už povie film.

SkryťVypnúť reklamu

2. Čím je kontroverzný dom, ktorý Mečiar vo filme ukazuje?

Keď Vladimír Mečiar na jeseň 1998 odchádzal z postu premiéra, tvrdil, že vlastní len "korzičku" a trojizbový byt v Bratislave. Onedlho však médiá zistili, že v skutočnosti vlastní štvorposchodový penzión Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Vila mala hodnotu viac ako 40 miliónov korún a Mečiar si nikdy úplne nepamätal, odkiaľ na ňu zobral peniaze, či koľko presne stála.

V roku 2000 začala polícia vyšetrovať financovanie Elektry a bývalého premiéra museli predviesť na výsluch kukláči, ktorí vyhodil dvere penziónu do vzduchu, aby ho na výsluch dostali. Mečiar odmietol policajtom povedať, odkiaľ peniaze sú. O dva roky neskôr pre tú istú otázku napadol novinára z televízie JOJ ("takú ti j***em, že sa nespamätáš") a neskôr po rovnakej otázke opustil televíznu diskusiu.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Na jeseň 2002, tesne pred parlamentnými voľbami, sa objavil nemecký podnikateľ Peter Ziegler, ktorý tvrdil, že Mečiarovi požičal peniaze. Ziegler je rodák z Jihlavy, ktorý odišiel z Československa v 80. rokoch a vlastnil firmu Paola Properties Limited so sídlom v Gibraltári. Mečiarovi dal v hotovosti vo švajčiarskych frankoch najmenej 41 miliónov korún, ale suma mohla byť aj oveľa vyššia. Mečiar vraj za pôžičku ručil svojím majetkom.

V roku 2004 polícia prerušila vyšetrovanie prípadu Elektry pre nedostatok dôkazov. V lete 2005 však NRSR schválila zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platil od septembra. Medzi podnetmi na preverenie pôvodu majetku, ktoré počas tejto krátkej doby polícia dostala, boli aj podania na Mečiara a jeho deti. Dve skupiny poslancov, medzi ktorými bol aj Mečiar, však podali podnet na Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť tohto zákona.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 2005 Mečiar vyhlásil, že pôžičku Zieglerovi splatil vyrovnaním cez majetkové práva svojej manželky, dôkazy o tom však neposkytol. Denníku SME sa pomocou dokumentov, ktoré mal k dispozícii, podarilo zistiť, ako bola pôžička na papieri splatená. To, či v skutočnosti prebehli aj presuny peňazí, nie je isté.

Podľa dokumentov kúpila Mečiarova manželka Margita Mečiarová v apríli 2005 podiel v akciovej spoločnosti Trend Tatry od Júliusa Rezeša. Za 100 akcií zaplatila milón korún. Akcie o tri mesiace predala spomínanej spoločnosti Paola Properties za 60 miliónov korún, z čoho väčšina bola splátkou pôžičky, ktorú Mečiar dlžil majiteľovi firmy. Zvyšok sa vyplatil v hotovosti, aby bol Mečiar schopný z predaja akcií platiť dane. V októbri 2005 bola pozastavená účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku a polícia sa prestala zaoberať vyšetrovaním financovania Elektry.

SkryťVypnúť reklamu

V septembri 2017 sa Mečiar zúčastnil na konferencii na tému "Právny štát alebo právo na pravdu", na ktorej reagoval na otázku ohľadom financovania Elektry slovami "choďte do prdele".

Prečítajte si tiež: Elektru očistil mladý Rezeš Čítajte 

3. Ako je možné, že mal Mečiar toľko priestoru v telke?

V dokumente vidíme viacero záberov z večerných správ a komentárov, a taktiež aj legendárny Mečiarov odchod s pesničkou "S pánom bohom, idem od vás". Vôbec sa tu však nespomína dôležitá časť skladačky, a to fakt, že Mečiar v tom čase úplne ovládol Slovenskú televíziu.

Po Nežnej revolúcii sa do najvyššej funkcie v televízii dostávali politickí nominanti, ktorých si vedúca strana sama zvolila. V rokoch 1996 až 1998 bol na čele STV Igor Kubiš, vďaka ktorému sa televízia zmenila na promečiarovskú.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasťou spravodajstva boli nielen zmanipulované správy, ale aj komentáre, ktoré šírili kult osobnosti vtedajšieho premiéra. Výnimkou neboli ani útoky na opozíciu a Mečiar mal v televízii prakticky neobmedzený čas na prezentovanie svojich názorov, s ktorými ho moderátori nijak nekonfrontovali.

Najpamätnejšie boli relácie Fašírka (ktorá satiricky útočila na opozíciu) a Ako ďalej, pán premiér?, z ktorej pochádza aj legendárne video spievajúceho Mečiara. Zopár mesiacov pred voľbami 1998 ju vysielali už každý týždeň a časový limit prekračoval aj o pol hodiny.

Ak budete mať čas, pozrite si dokument Taká malá propaganda, v ktorom bývalý redaktor Jozef Brezovský opisuje praktiky mečiarovskej STV. Brezovský v tom čase "vytváral pozitívny obraz Slovenska" a zhrnul to takto: „Zástupca šéfredaktorky mi vysvetlil, že v STV potrebuje ľudí, ktorí vedia, o čo ide - pomôcť Mečiarovi vyhrať voľby a dostať kreslo premiéra".

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

4. Prečo sú v dokumente ľudia z VPN?

Politické hnutie Verejnosť proti násiliu stálo na čele Nežnej revolúcie v roku 1989. Medzi jeho zakladateľov patria Milan Kňažko, Fedor Gál, Martin Bútora, Ján Budaj či Peter Zajac. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 sa dostalo do parlamentu. Na kandidátke mali aj ľudí ako Milan Čič či Alexander Dubček. Predstavitelia VPN sa nezhodli na tom, koho nominovať za ministra vnútra, preto urobili konkurz, ktorý na odporúčanie spomínaného Dubčeka vyhral neznámy podnikový právnik Vladimír Mečiar.

VPN vytvorila po voľbách koaličnú vládu s KDH a Demokratickou stranou a premiérom sa stal Vladimír Mečiar. Ten sa začiatkom roku 1991 dostal s vedením strany do konfliktu a v marci vytvoril platformu VPN-ZDS, kam prešla veľká časť členov VPN. Konflikt sa vyostril v apríli, keď parlament Mečiara odvolal z funkcie premiéra a nahradil ho Jánom Čarnogurským. Zo ZDS sa stala politická strana HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko). Strana VPN strácala vplyv a vo voľbách v roku 1992 nedostala dosť hlasov na to, aby sa dostala do parlamentu. V novembri 1992 bola rozpustená.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Keď sa povie nežná, počujem kľúče Čítajte 

5. Čo to boli Mečiarove privatizácie?

Počas socializmu platilo, že všetok majetok bol "spoločný" a vlastnil ho štát. Po páde režimu sa tieto majetky začali dostávať do rúk ľudí. Tento proces sa nazýval privatizácia, čo je vlastne proces premeny štátneho majetku na súkromný.

Vďaka privatizácii sa štát mohol zbaviť majetku a získať peniaze na znižovanie deficitu verejných financií a na nové projekty. K majetkom sa vtedy dostávali aj rôzni ľudia, ktorí nemali o riadení podniku ani šajnu, ale zato mali správnu politickú príslušnosť. Nebolo výnimkou, že ľudia, ktorí doteraz iba kšeftovali, zrazu stáli na čele bývalých štátnych podnikov.

Privatizácia prebiehala v troch vlnách:

  • malá privatizácia

Trvala od roku 1991 do 1993. Štát predával malé prevádzky (reštaurácie, obchody) prostredníctvom verejných dražieb. Už tu sa začali objavovať rôzni špekulanti a gangy, ktoré dražby manipulovali.

SkryťVypnúť reklamu
  • prvá vlna veľkej (alebo kupónovej) privatizácie

Prebiehala od roku 1991 do 1993. Ľudia sa pred ňou mohli zaregistrovať a dostali za tisíc korún investičné kupóny, za ktoré mohli získať akcie v štátom určených podnikoch. Namiesto kupovania akcií však mnohí ľudia zverili kupóny investičným fondom. Na Slovensku bolo 165 investičných privatizačných fondov, ktoré kontrolovali dve tretiny privatizovaného majetku. Vďaka tomu mohli ovplyvňovať, čo sa v podnikoch deje.

  • druhá vlna veľkej privatizácie

Začala sa v roku 1994 a trvá doteraz. Počas rokov 1994 - 1998 dostávali podniky ľudia blízki Mečiarovej vláde a často za veľmi nízku cenu. Najznámejší je prípad košických železiarní, ktoré získali ľudia blízki Mečiarovi. Z ministra dopravy Alexandra Rezeša sa vďaka tomu stal z ničoho nič miliardár. Železiarne kvôli Rezešovmu hospodáreniu nemali peniaze na splatenie úverov a z problémov ich dostal až predaj spoločnosti U.S. Steel. Podobne skončili aj ďalšie podniky, ktoré skončili u Mečiarových známych.

SkryťVypnúť reklamu

Počas Mečiara sa privatizovalo so stratou (majetok v hodnote 109 miliárd korún sa predal za 31 miliárd), zatiaľ čo obe Dzurindove vlády prizatizovali naopak so ziskom.

6. Kto to bol Ivan Lexa?

Dokument len okrajovo spomína jedného z najdôležitejších mužov v Mečiarovom živote, jeho pravú ruku, Ivana Lexu. "Predsedov chalanisko", ako ho nazvali vo filme Únos, pri ňom stál prakticky od začiatku. Po jeho boku sa začal objavovať ešte pred rozpadom Česko-Slovenska, v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády.

Počas druhej Mečiarovej vlády bol štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie, no keďže minister menovaný nebol, Lexa prakticky ministerstvo riadil. Stalo sa tak napriek výhradám prezidenta Michala Kováča. Ten bol aj proti tomu, aby bol v roku 1995 Lexa menovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Lexa sa aj tak na čelo tajnej služby dostal.

SkryťVypnúť reklamu

Ako uvádza dokument, práve cez SIS si chcel Mečiar vyriešiť dlhodobý spor s prezidentom Kováčom. V posledný augustový deň roku 1995 sa prezidentov syn zobudil opitý pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu, kde ho na základe telefonátu zo Slovenska našla rakúska polícia a zadržala ho, keďže bol naňho vydaný medzinárodný zatykač za kauzu Technopol.

Bývalý zamestnanec SIS Oskar Fegyveres následne vypovedal, že sa na únose podieľala samotná SIS. Z obáv o život utiekol do zahraničia, odkiaľ bol jeho jedinou spojkou kamarát a bývalý kolega z polície, Róbert Remiáš. Remiáša sledovala SIS a vyjadril obavy o svoj život, ktoré sa naplnili: 29. apríla 1996 zahynul v Bratislave na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta po výbuchu svojho auta.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Mečiarov verný služobník. Veľký profil Ivana Lexu Čítajte 

Telefonát, ktorý vo filme Terezy Nvotovej zaznie, je rozhovor medzi Lexom a vtedajším ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, ktorý sa uskutočnil 16. októbra 1995. Lexa s Hudekom sa vtedy bavili o únose Michala Kováča mladšieho a o spôsobe, ako odstaviť nepohodlných vyšetrovateľov prípadu. "A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?" pýta sa Lexa. "No však ten, toho kopneme do gúľ," odpovedá mu Hudek. Lexa mu za to sľubuje pusu na čelo.

Keď Lexa skončil ako riaditeľ SIS, jeho nástupca Vladimír Mitro vo svojej správe uviedol, že Lexova SIS mala na svedomí nezákonné sledovanie novinárov a politikov či zavlečenie prezidentovho syna a ďalších minimálne 11 káuz. Vo všetkých obvineniach ho nakoniec súdy uznali za nevinného, trestné stíhanie bolo zastavené alebo obžaloba stiahnutá. Po nedávnom zrušení Mečiarovych amnestií by sa mal obnoviť súdny proces vo veci zavlečenia prezidentovho syna, v ktorom je Lexa obvinený.

SkryťVypnúť reklamu

O únose prezidentovho syna a Mečiarových amnestiách vám viac povie tento článok:

Prečítajte si tiež: Toto vás na dejepise neučili: 8 vecí, ktoré by ste mali vedieť predtým, ako si pozriete film Únos Čítajte 

Ak sa chcete o temnom období mečiarizmu dozvedieť viac, odporúčame aj tieto filmy:

Prečítajte si tiež: Mečiarizmus, drogy a mafia. Tieto filmy vám povedia, aká bola temná tvár 90. rokov na Slovensku Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu