Rasistické vtipy nie sú jediný prešľap Fľaku, skvosty sú aj v starších číslach. Prečo je to problém?

Rasistické vtipy nie sú jediný prešľap Fľaku, skvosty sú aj v starších číslach. Prečo je to problém?

Slovensko v prvý októbrový týždeň pobúrili "vtipy" z mesačníka Fľak.

Ako prvá ich zverejnila na Facebooku reportérka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová. Kontroverzná je rubrika Dežo-hádanky, ktorá v časopise funguje už dlhé roky. Sú v nej uvedené otázky, na ktoré má čitateľ odpovedať, pričom odpovede majú byť vtipné. Tentokrát ale redakcia očividne prestrelila.

V októbrovom čísle sa v Dežo-hádankách objavili tieto vtipy:

Je to čierne a žerie to hranolky. Čo je to?
- Polovica Spojených štátov amerických.

V aute sedí Albánec, Sýrčan, Ukrajinec. Kto šoféruje?
- Polícia.

Čo je to absolútny nezmysel?
- Ak Cigán študuje popri zamestnaní.

Vydavateľ Viliam Mruškovič odmietol odpovedať na naše otázky, prezradil len náklad časopisu, ktorý je podľa neho na čísle 25-tisíc. Pre Trend sa však vyjadril, že vo vtipoch problém nevidí a v časopise sa spoliehajú na inteligenciu čitateľov. „Keď sú niekde vtipy o blondínkach, považujete to za šovinizmus a niečo nevhodné? Rovnako sú bežné vtipy o policajtoch, politikoch a je spústa vtipov o Cigáňoch,“ reagoval.

Iná bola reakcia Bruna Horeckého, ktorý časopis zostavuje a kreslí doň vtipy. Uznal, že tieto vtipy im "ušli", keďže zverejňujú vtipy, ktoré im posielajú čitatelia. "Mrzí nás to," povedal pre Trend Horecký. Nám sa mu už nepodarilo dovolať.

Ako sme však zistili, toto nebol prvý fail "coolového mesačníka pre záškolákov", ktorý je podľa slov jeho autora a vydavateľa určený pre "mladých duchom od 0 do 99 rokov".

Pozreli sme sa aj na staršie čísla časopisu. A zistili sme, že okrem rasizmu ponúka mladým čitateľom aj sexizmus a rodové stereotypy.

Okrem pravidelnej rubriky s Dežo-hádankami sú dlhé roky súčasťou Fľaku najmä vtipy, ktoré do redakcie posielajú čitatelia. Tí sú podpísaní menom a priezviskom i mestom, odkiaľ pochádzajú. Okrem písaných vtipov nechýbajú ani hry či kreslené karikatúry. Dlhé roky sa napríklad držala rubrika Jožkov trest, kde bol na obrázku Jožko Fľak, ktorý za trest písal na tabuľu, čo urobil a čo už viac robiť nebude.

Tak napríklad považoval za normálne chytať dievčatá za "prsné svaly" alebo šibať ich oceľovým drôtom.

Predstavy a stereotypy o ženách nájdeme vo viacerých vtipoch, úplne nám však ušla "vtipná" pointa napríklad tohto obrázku:

„Tieto vtipy sú jednoznačne príkladom humoru, ktorý deti vlastne učí znevažovať iných ľudí a napokon aj seba samých na základe pohlavia,“ hovorí Ľubica Rozborová z Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vtipy podľa nej podporujú rodové stereotypy, ktoré poškodzujú dievčatá a chlapcov aj ženy a mužov.

Násilie na ženách je podľa nej veľmi závažné a rozšírené porušenie práv žien, ktoré je v spoločnosti často ticho tolerované. „Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí považuje za neakceptovateľné deťom čo i len náznakom podsúvať akékoľvek ‚vtipy‘ v súvislosti s touto témou alebo ich šíriť. Detský časopis pritom môže nápadito a tvorivo prispievať k problematizácii stereotypov, a tým aj k rešpektujúcim medziľudským vzťahom,“ dodala Rozborová.

S rasistickými vtipmi redakcia nezačala až tento rok, napríklad tento vtip o Rómoch bol vo Fľaku uverejnený v roku 2013.

A vďaka Fľaku deti vedia, ako sa cíti Moslim na letiskovej kontrole.

Verejnosť časopis najviac pobúril v roku 2008, keď v júnovom čísle uverejnil veľavravný návod na to, ako môžu žiaci naložiť so svojím vysvedčením a známkami.

"Nezabudnuteľná bola titulka Fľaka, keď sa vykakal na zlé vysvedčenie. To nemohli stráviť niektorí pedagógovia a Jožko Fľak sa stal hviezdou hlavných správ v slovenských televíziách," povedal v roku 2013 v rozhovore Bruno Horecký. Pre Denník N sa vyjadril, že im sťažnosti od rodičov nechodia, prišla len jedna. A tá sa týkala práve tejto karikatúry. "Asi pred desiatimi rokmi som to trocha prepískol s kresbou na titulke. Pre niekoho nevhodná, pre niekoho na hranici, ale deti sa na tom zasmiali. (...) Ale bola tam aj záchranárska rubrika na dvojstrane, kde to bolo vysvetlené. Že nie všetko sú známky, ale najdôležitejšie je zdravie. Bolo to takto doplnené, že sa chceme aj zasmiať, ale aj deti naučiť, čo je správne,“ povedal pre Denník N.

Je to len vtip? Prečo sexistické a znevažujúce vtipy nepatria do detského časopisu?

Vtipy, ktoré znevažujú určité skupiny ľudí, nie sú ničím výnimočným. A určite aj vás už niekedy dostal do kolien vtip, o ktorom ste vedeli, že asi nie je celkom správne sa na tom smiať. Ale práve tam je rozdiel medzi vtipmi, ktoré sa rozprávajú v noci pri pive, a tými, ktoré sa objavia v detskom časopise. Veď aj alkohol má obmedzenie od 18 rokov a predpokladá sa jeho konzumácia "s rozumom".

Keď ide o deti, ako je to v prípade časopisu Fľak, je to problém najmä preto, že deti ešte nemajú vyformované názory a takéto vtipy na ne môžu mať bez akéhokoľvek vysvetlenia od dospelých veľký vplyv. Ešte viac ako u dospelých totiž platí, že vďaka nim môžu nadobudnúť pocit, že názory, ktoré sa v nich prezentujú, sú v poriadku.

Psychologické výskumy, ktoré sa na túto tému uskutočnili, dokazujú, že tento typ humoru podporuje diskrimináciu niektorých skupín ľudí.

Patria sem napríklad vtipy založené na streotypizovaní žien, homosexuálov, národnostných či náboženských menšín, ktoré sa často objavujú v televíznych seriáloch či filmoch. Aj keď mnohí zastávajú názor, že "je to len vtip", takéto vtipy zľahčujú diskrimináciu a zlé zaobchádzanie so znevýhodnenými sociálnymi skupinami a posilňujú predsudky voči nim.

Posolstvo takéhoto humoru je rozporuplné - na jednej strane vyjadruje predsudky voči skupine ľudí, na druhej však hovorí, že sa to neráta, pretože to je len vtip. Tým, že predsudok skrývajú za zábavu, sa mnohým zdajú byť takéto vtipy neškodné. Opak je však pravdou.

Ľudia, ktorí majú predsudky, ich často skrývajú z obavy pred kritikou a vyjadria ich len v situáciách, keď je to prípustné. Často sa to deje práve prostredníctvom znevažujúceho humoru, ktorý môže skresľovať to, aký majú ľudia pohľad na spoločenské normy.

Viaceré štúdie potvrdili, že muži, ktorí mali sexistické tendencie, boli tolerantnejší voči sexizmu po vystavení sexistickému humoru oproti tomu, keď bol humor neutrálny. Mali väčšiu toleranciu pre sexizmus na pracovisku a dokonca navrhovali väčšie finančné škrty či menšiu finančnú podporu pre organizácie podporujúce ženy.

Existujú spoločenské normy, podľa ktorých je isté správanie k ženám prijateľné a iné nie. Sexistický humor posúva hranicu medzi nimi, keďže v ľuďoch posilňuje pocit, že keď vyjadria svoje predsudky, nestretnú sa s nesúhlasom ostatných. To, že je sexistický humor akceptovaný, pre nich signalizuje, že je bezpečné vyjadriť svoje predsudky správaním, ktoré by malo byť považované za nevhodné. Vtipy teda pre takýchto ľudí slúžia ako zámienka na to, aby prejavili svoje skutočné názory.

A to v poriadku nie je.

Na záver vás tu necháme s týmto skvostom, ktorý sme vo Fľaku objavili: