6 otrepaných klišé fantasy žánru, s ktorými by mali autori konečne prestať

6 otrepaných klišé fantasy žánru, s ktorými by mali autori konečne prestať

Vydané 2.10.2017 o 13:19

Fantasy nie je len Pán prsteňov a Hra o tróny, ale i množstvo braku.

Fantasy patrí k najpopulárnejším literárnym, filmovým, ale i herným žánrom, dôkazom čoho sú milióny čitateľov Pána prsteňov, divákov Game of Thrones a hráčov Zaklínača. Každoročne rastúca popularita tohto žánru nesvedčí o tom, že by sa tento trend mal spomaliť.

Fantasy si získalo takú obľúbenosť aj vďaka tomu, že príbehy tohto žánru fungujú ako skvelý prostriedok uniknutia z nášho sveta do sveta hrdinov, fantastických stvorení a nezabudnuteľných dobrodružstiev.

Súčasná fantastická literatúra však trpí vážnymi nedostatkami, napríklad nadmerným používaním týchto šiestich klišé, čo z nej v mnohých prípadoch robí nenápaditú, až brakovú literatúru. Ak sami uvažujete nad tým, že by ste napísali príbeh zo sveta fantasy, vyhýbajte sa, prosím, týmto klišé. Fantastická literatúra je nimi preplnená až po okraj.

Väčšina fantastických svetov je kópia stredovekej Európy

Fantastická literatúra a jej dôraz na slovo fantázia by mala vzbudzovať pocit, že svety, po ktorých kráčajú naši hrdinovia, sa budú od seba líšiť vlastným dielom autorskej fantázie. Skutočnosťou však je, že množstvo fantastických diel sa odohráva vo svetoch silno inšpirovaným stredovekou Európou, najčastejšie Anglickom. Je to samozrejme ovplyvnené tým, že väčšina vplyvných autorov fantastickej literatúry pochádza práve z tejto časti sveta, no nie je to dostatočné ospravedlnenie pre neustále kopírovanie stredovekej Európy u súčasných autorov.

Hovoriac o stredoveku, veľa fantasy svetov je akoby uviaznutých v stredoveku po niekoľko stoviek, v ojedinelých prípadoch až tisícky rokov, akoby stredoveká technológia predstavovala ich vývojový strop.

Národy a rasy naprieč knihami fantastickej literatúry majú rovnaké vlastnosti

S prvým bodom úzko súvisí stereotypné delenie obyvateľov severu a juhu. Sever často býva domovom tvrdých, vojnychtivých barbarov, inšpirovaných Vikingmi, a na juhu sa zasa zdržiavajú exotické národy s ezoterickými náboženstvami a kultúrami podobnými islamu.

Podobnú krízu kreativity môžeme vidieť aj pri neľudských rasách. Elfovia sú väčšinou vznešené, prakticky nesmrteľné a s prírodou späté stvorenia, zatiaľ čo ich trpasličí priatelia nie sú zobrazovaní inak ako špinaví, zavalití a vulgárne sa vyjadrujúci baníci.

Fantastické svety poznajú len anglické prízvuky

Toto je najzreteľnejšie hlave pri televíznych, filmových a herných dielach fantasy, no pozorný čitateľ si tiež môže všimnúť, že väčšina postáv, o ktorých číta, hovorí jedným z mnohých prízvukov britských ostrovov. Veľmi obľúbený je škótsky prízvuk, mimoriadne populárny u trpaslíkov, či skoro každej postavy žijúcej na severe.

Je to opäť spôsobené tým, že domov väčšiny vplyvných autorov fantastickej literatúry boli Britské ostrovy, niekedy je to však také zreteľné, že čitateľ miestami nadobudne pocit, že napríklad taký Winterfell sa nachádza len pár kilometrov západne od Edinburgu.

Hrdinovia fantastickej literatúry sú iba bojovníci

Fantasy príbehy sú populárne aj vďaka ich hromade súbojov a bitiek, ktoré zobrazujú. Veď ktorý iný žáner opisuje súboj osamelého bojovníka s drakom? Táto posadnutosť bojmi je však príčinou, že veľa postáv, hlavne u menej kvalitnej fantastickej literatúry, nie je ničím iným, než bojovníkmi, a riešenia problémov vidia len v súbojoch.

Spomínajúc súboje, zdá sa, že najpopulárnejšou zbraňou vo svete fantasy je meč, akoby iné zbrane ani neexistovali. Všetci s touto zbraňou majstrovsky zaobchádzajú a vlastní ju každý, od roľníka cez mestskú stráž až po kráľa.

Fantasy knihy pracujú s jedným typom úhlavného nepriateľa

Každý príbeh potrebuje nejakú zápornú postavu, ktorú musí hrdina poraziť. Množstvo diel fantastickej literatúry však akoby poznalo len jeden druh úhlavného protivníka, temného pána s obľubou v čiernej farbe, masívnom brnení a s motiváciou podmaniť si celý svet.

V napĺňaní katastrofických plánov týmto temným pánov pomáha armáda jednoliatych poskokov, ktorí na prvý pohľad vyzerajú hrozivo, no inak sú to polená, ktoré náš hrdina s ľahkosťou poráža.

Veľa fantasy diel nasilu používa svoj fiktívny jazyk

Zájdite si v kníhkupectve do sekcie fantastickej literatúry, otvorte si ľubovoľnú knihu a určite nájdete príklad vymysleného jazyka. Je to, samozrejme, chvályhodnou ukážkou oddanosti dielu, keď autor vymyslí vlastný jazyk, no veľa z nich je nečitateľnou variáciou a kombináciou anglických a severských jazykov, ktoré sa navyše riadia akýmsi divným pravidlom, že čím viac apostrofov, tým lepší fiktívny jazyk.

Autori fantastickej literatúry používanie svojho fiktívneho jazyka často preháňajú, nasilu ukazujú svoj výtvor, aj keď jeho štruktúra nemá žiadnu logiku a slová v ňom obsiahnuté sú na úrovni najťažších jazykolamov. Trend zakomponovať do svojho diela vlastný jazyk je snahou o priblíženie sa J.R.R. Tolkienovi, ktorý svojimi fiktívnymi jazykmi povýšil svoje životné dielo na vyššiu umeleckú úroveň, no Tolkien bol na rozdiel od väčšiny súčasných autorov fantastickej literatúry povolaním jazykovedec.

Fantastická literatúra našťastie ponúka mnoho diel, ktoré viac či menej narúšajú tieto stereotypy. Napríklad tieto, ktoré vám okrem iného pomôžu vydržať čakanie na poslednú sériu Game of Thrones.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Tieto skvelé knihy vám pomôžu vydržať čakanie na ďalšie časti Game of Thrones

Najčítanejšie na Fičí.sk

Ďalšie na Fičí.sk

Čo tak ešte jeden článok ?