Ázijské historky, časť desiata: Aj skúsení cestovatelia sa občas nechajú hlúpo nachytať

(Zdroj: www.travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť desiata: Aj skúsení cestovatelia sa občas nechajú hlúpo nachytať

Krásy Inle, druhého najväčšieho jazera v Mjanmarsku, si len ťažko obzriete bez toho, aby ste sa nechytili do niektorej z turistických pascí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť deviata: V Mjanmarsku sú ešte stále ľudia, ktorí nevideli muža s bradou

Inle je druhým najväčším jazerom v Mjanmarsku a po chrámovom meste Bagan najnavštevovanejším miestom v krajine. K jazeru sa dá dostať panoramatickým trekingom. Pre lenivých zase vynašli autobusovú dopravu. Ako sa ukáže, domáci veľmi rýchlo prišli na to, ako využiť turistov a nastavili im pekných pár pascí.

V cestovaní síce nie sme žiadni nováčikovia a videli a zažili sme už kadečo, ale v Mjanmarsku sa necháme pekne dobehnúť.

Všetky agentúry v mestečku Nyaungshwe ponúkajú tour po zaujímavostiach na jazere Inle, ktorých zoznam nemá konca. Prenájom člnu nie je drahá záležitosť a cena zahŕňa všetky "highlights". Necháme si ušiť prehliadku na mieru a sme ubezpečení, že sprievodca bude o pláne informovaný. Oki doki.

Na druhý deň ráno sa dostaví "sprievodca" a je nám jasné, že po anglicky nevie ani ceknúť, lebo na akúkoľvek otázku pohotovo odpovie "Yes, yes". Tour po jazere sa teda môže veselo začať. Prvá zastávka je v dielni na výrobu oblečenia z lotosových vláken a nám dôjde, do čoho sme sa to dostali. Áno, sú to presne tie miesta, ktoré sú určené na to, aby z turistov zodrali čo najviac peňazí. Po lotosovej dielni nasleduje kováčska a s ňou spojené presviedčanie, aby sme si kúpili niektoré z výrobkov.

Keď sa snažíme nášmu mjanmarskému kamošovi povedať, že o tieto aktivity nemáme záujem, odpovie "yes, yes" a hneď nato nás odvezie do dielne na spracovanie dreva a výrobu cigár. Nasleduje najväčší vtip celej tour: návšteva tzv. žirafích žien. Určite ste už na fotke videli ženy, ktoré nosia okolo krku zlaté obruče a každý rok im jedna pribudne. Tieto si očividne obruče nasadili tesne predtým, ako sme prišli. Vidíme ich z člna, ako šprintujú dovnútra, keď nás zbadajú. Bez obručí. V dome sa samozrejme nachádza obchod s výrobkami, ktoré akože dámy vyrobili.

Po tomto zážitku sme už úplne otrávení a neveríme, že sa to môže zlepšiť.

Predposledná zastávka nás však príjemne šokuje. Dedinka Inthein totiž skrýva taký malý chrámový poklad. Desiatky svätýň, z ktorých niektoré už ani poriadne nevidno v hustom poraste, iné sú zase úplne nové. Vo všetkých tých dielňach sme stretávali množstvo turistov, tu sme úplne sami. Jediné živé bytosti sú šteniatka, ktoré za nami pobehujú.

Úplne posledné miesto predtým, ako sa vrátime do hotela, je Kláštor skákajúcich mačiek. Budhistickí mnísi vycvičili mačky, aby na povel skákali. Z nejakého dôvodu však od radosti neskáču, keď nás vidia. Jedna má dokonca nejakú zlú náladu a zaženie sa po nás labkou.

Z celodennej tour máme zmiešané pocity a cítime sa ako dôchodcovia, čo sa vybrali na výlet do Bešeňovej a namiesto toho ich zavreli do nejakej miestnosti a nanútili kúpiť sadu nerezových hrncov.

Doteraz si nepamätám názov hlavného mesta Mjanmarska.

Dôvod je jednoduchý: To mesto je takmer bezvýznamné. Nay Pyi Taw má viac-menej administratívnu funkciu a len pár zaujímavostí.

To sa ale nedá povedať o meste Rangún, do ktorého mierime hneď po jazere Inle. Privítajú nás rušné cesty, mrakodrapy a obrovská masa ľudí. Počas dvoch týždňov sme si úplne odvykli od veľkých miest.

V Rangúne je niekoľko zaujímavostí, ktoré si chceme pozrieť. Je tu niekoľko chrámov, z ktorých sa oplatí vidieť najmä pagodu Shwedagon. Na jej prehliadku potrebujete zhruba dve hodiny. To množstvo zlata a drahokamov všade naokolo vám určite vyrazí dych. Pagoda Sule je pôsobivejšia zvonku ako zvnútra.

O niekoľko ulíc ďalej nájdete rôzne budovy, ktoré pochádzajú ešte z obdobia kolonializmu a používajú sa dodnes. Najväčší dojem na nás urobí jednoznačne opustený zábavný park, v ktorom by sme sa dokázali motať celé hodiny, keby na nás nezaútočil obrovský roj krvilačných komárov.

Doštípaní, ale spokojní opúšťame Mjanmarsko. Čaká na nás Laos, o ktorom čítame naozaj protichodné názory.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu