Prvá a posledná žena v NHL mala byť atrakciou. Manon Rhéaume ukázala, že by medzi mužmi obstála

Prvá a posledná žena v NHL mala byť atrakciou. Manon Rhéaume ukázala, že by medzi mužmi obstála

Manon Rhéaume navždy zmenila mužský i ženský hokejový svet.

Začiatkom 90. rokov kanadsko-americká NHL expandovala do niekoľkých južanských miest, s cieľom rozšíriť hokejový trh aj v štátoch, kde tento šport prakticky neexistoval. Hoci väčšina divákov v hľadisku ani neovládala pravidlá hry, vďaka marketingovej kreativite vedení jednotlivých klubov išlo o veľmi úspešný experiment.

Skvelým príkladom sú San Jose Sharks. Vo svojej druhej sezóne (1992-93) síce vytvorili negatívny rekord - 71 prehier, no aj napriek tomu zaznamenali najvyššie tržby v lige za predaj dresov a reklamných predmetov (150 miliónov dolárov). Podiel "Žralokov" z celkového zisku všetkých klubov NHL bol neuveriteľných 27 %, druhé miesto spomedzi tímov amerických profesionálnych líg, hneď za Chicagom Bulls z basketbalovej NBA (300 mil. USD). O rok neskôr kraľoval v predaji hokejových dresov Anaheim Mighty Ducks, založený a masívne promovaný spoločnosťou Disney.

No niektorým klubom chytľavý názov a pekné logo nestačili k tomu, aby si okamžite vytvorili dostatočne početnú základňu fanúšikov, a tak museli prilákať ľudí na štadión iným spôsobom.

Generálny manažér tímu Tampa Bay Lightning, legenda NHL Phil Esposito, strhol pozornosť verejnosti i všetkých médií na svoj floridský celok, keď prišiel s nápadom, ktorý navždy prepísal dejiny amerického profesionálneho športu - 23 septembra 1992 sa po prvý raz v 76-ročnej histórii ligy postavila do hokejovej bránky žena.

Stavbár Pierre + plavkyňa Nicole = namakané deti

Lac-Beauport je 7-tisícové mestečko neďaleko Quebec City, hlavného mesta provincie Quebec. Pýši sa predovšetkým známym lyžiarskym strediskom Le Relais, založeným v roku 1936. Až do roku 1970 však v tomto zimnom letovisku neexistovalo hokejové ihrisko. Pierre Rhéaume sa pohyboval v stavbárskom biznise a okrem toho, že sa venoval jazdectvu na koni, bol aj nadšeným hokejovým fanúšikom. S manželkou Nicole, plavkyňou a zjazdovou lyžiarkou, mali tri deti. Synov Martina (*1970), Pascala (*1973) a prostrednú dcéru Manon (*1972).

Ešte skôr, než sa najstarší Martin naučil vôbec chodiť, Pierre svojpomocne postavil nekryté hokejové ihrisko. S radosťou tam učil korčuľovať svoje i cudzie deti, onedlho zorganizoval lokálnu detskú hokejovú ligu a stal sa trénerom miestnych predškolákov. V tíme boli samozrejme aj bratia Rhéaumovci, mladší Pascal dokonca už od štyroch rokov. Neskôr odohral 318 zápasov v NHL a získal Stanley Cup s New Jersey Devils.

Bratia ju používali ako terč

Manon sa učila korčuľovať od troch rokov. Martin s Pascalom napchali sestru do bránky pri každej príležitosti, či už išlo o pouličný zápas s deťmi zo susedstva alebo o tréning streľby v pivnici. Kouč Pierre kládol väčší dôraz na korčuľovanie a technické zručnosti, než na celkovú hru, a keď začal s deťmi chodiť na turnaje, nemal v tíme žiadneho trénovaného brankára. Vtedy päťročná Manon otca uprosila, aby postavil do bránky ju.

Bola nielen talentovaná, ale aj tvrdá. Prezrádzali ju iba biele krasokorčuliarske korčule. Hoci sa neustále stretávala s námietkami niektorých rozhodcov a rodičov, pokračovala v chlapčenskom tíme. Vstúpila do žiackej Atom Division a zapísala sa na letný hokejový kemp. Organizátori sa domnievali, že mala na mysli bezkontaktnú hru ringette, no Manon bola neoblomná a trénovala hokej s chlapcami. V kempe sa výrazne zlepšila a v roku 1983 pomohla svojmu tímu k divíznemu titulu.

Stratila vášeň pre hokej

Manon pokračovala v tvrdom tréningu a excelovala v nižšej žiackej lige. Dokázala sa presadiť až na svetoznámy Quebec International Peewee Tournament, ako prvé dievča v 25-ročnej histórii turnaja.

V roku 1986 nastupovala v Bantam AA kategórii pod vedením Pierra Brind'Amoura, bývalého hráča tímu Quebec Nordiques. Počas prvej sezóny nastupovala pravidelne, ale v druhom roku pôsobenia sa do bránky dostávala stále menej. Mnohí sa domnievali, že Rhéaumová len zbytočne zaberá na súpiske miesto, ktoré by malo patriť niektorému z chlapcov. Rodičia vyvíjali na Brind'Amoura veľký tlak a nakoniec sa na ich stranu postavil i riaditeľ ligy.

V roku 1988 sa Manon ocitla v Midget CC kategórii, kde sa záujem mladých hráčov upriamoval viac na párty ako na hokej. Vo februári 1989 mala čerstvých 17 rokov, keď ju opustilo športové nadšenie a ukončila svoju kariéru.

Prvá žena (s roztrhnutým obočím) v Quebec Major Junior Hockey League

O rok neskôr, počas ktorého sa vôbec nevenovala športu, bola pozvaná do výberového hokejového kempu ženskej amatérskej provinčnej ligy. Dostala ponuku chytať za Sherbrooke, kam na tréningy a zápasy cestovala dve a pol hodiny. Na konci sezóny 1990-91 vyhrala so spoluhráčkami provinčné majstrovstvá a postúpili na národný šampionát, kde obsadili druhé miesto. V tom istom čase sa zintenzívnila diskusia o tom, že by mal byť ženský hokej zaradený na zimné olympijské hry. V Manon Rhéaumovej opäť vzplanula hokejová vášeň.

Vrátila sa aj medzi mužov. Jej mladší brat Pascal hral za Trois-Rivières Draveurs v quebeckej juniorskej lige QMJHL a tréner Gaston Drapeau ponúkol Manon, aby trénovala s tímom. Vzali ju ako brankársku trojku a zatiaľ bola priradená k celku z nižšej súťaže, Louiseville Jaguars, kde si mohla viac zachytať. V novembri 1991 sa zranil brankár Draveurs Jean-Francois Labbé a Rhéaumovú povolali do prvého tímu. Dva zápasy sedela na lavičke, ale 26. novembra nemal Jocelyn Thibault svoj deň a v druhej tretine, za stavu 5:5, vkorčuľovala do bránkoviska prvá žena v histórii QMJHL. Dostala 3 góly z dvanástich striel a po sedemnástich minútach musela odstúpiť po zásahu pukom, ktorý jej pod maskou rozťal obočie. Bol to jej prvý a posledný zápas v Quebec Major Junior Hockey League, ale správa o ňom obletela zámorský hokejový svet.

Majsterka sveta

V roku 1992 hráčky Sherbrooku opäť vyhrali provinčný titul a na národnom šampionáte získali bronz. Manon dostala pozvánku do kanadskej reprezentácie žien pre nadchádzajúce majstrovstvá sveta vo Fínsku. Počas turnaja sa striedala s kolegyňou Marie-Claude Roy, no od semifinále už chytala len Rhéaumová. Vo finálovom zápase si pripísala čisté konto, keď Kanaďanky zmietli výber USA 8:0. Manon vyhlásili za najlepšiu brankárku turnaja a bola tiež zaradená do All-Star výberu MS.

V lete 1992 do NHL pribudli dva tímy - Ottawa Senators a Tampa Bay Lightning. Blížil sa jesenný prípravný kemp a jedného dňa dostal generálny manažér "Bleskov" Phil Esposito videokazetu od jedného zo skautov. Bol na nej záznam jediného zápasu Manon Rhéaumovej v drese Trois-Rivières. Esposita zaujal energický výkon brankára, hoci sa mu videl veľmi malý. Keď pochopil, že na videu sleduje ženu, okamžite uvidel výnimočnú príležitosť.

Mediálny výbuch

Po sezóne 1991-92 Manon skončila v juniorke a nepredpokladala, že by jej kariéra medzi mužmi mohla pokračovať. Dovŕšila dvadsať rokov a bola pripravená nastúpiť na univerzitu. Počas letnej stáže spovedala pre rádio stanicu RDS nováčikov na drafte NHL v Montreale, keď k nej pristúpil skaut tímu Tampa Bay Lightning a oslovil ju:

"Phil Esposito by chcel s vami hovoriť."

Člen siene slávy NHL mal pre Rhéaumovú jednoduchú otázku:

"Manon, ako by sa ti páčilo prísť do kempu Tampy?"

Obidvom bolo jasné, že Espositovi ide o publicitu, ale Rhéaumovej to vôbec neprekážalo:

"Najprv som myslela, že je to žart. Po tom, čo mi toľkí ľudia povedali "nie" len preto, že som dievča, mi konečne niekto povedal 'áno'. Dostala som jedinečnú príležitosť a využila ju. Tak či tak som musela nakoniec na ľade dokázať, že nie som iba atrakciou."

Manon sa po prílete do Tampy stratila batožina. Esposito ju poslal za svojou dcérou.

"Mala asi veľkosť dva, ja mám šestku. Požičala mi džínsové šortky, v ktorých som mohla ledva dýchať," spomína so smiechom Rhéaumová.

"Dali mi tímové tričko s nápisom "Real Men Wear Black", pretože iné nemali. Moje tenisky tiež ostali v batožine, takže som mala obuté topánky k šatám. Všetkých som uisťovala, že sa tak bežne neobliekam."

Médiá okamžite upriamili pozornosť na slnečnú Floridu. Manon sa napríklad objavila v talkshow Davida Lettermana, no zaujímal sa skôr o jej krásu a kanadskú výslovnosť písmena H, než o jej talent. Športoví novinári sa jej pýtali na nechty a módu. Dostala ponuku na nafotenie setu pre Playboy za 50-tisíc dolárov, ktorú odmietla. S mediálnym tlakom sa však vyrovnala a konečne nastúpila do prípravného kempu.

"Vedela som, že to nebude ľahké. Bola som ženou v mužskom športe. A ešte k tomu frankokanaďanka (smiech)."

Veľký zápas

"Bál som sa, že hneď na prvom tréningu dostane päť či šesť gólov zo šiestich striel," spomína Esposito. Manon však príjemne prekvapila a vôbec sa nenechala zahanbiť. Spomedzi ôsmich brankárov, ktorí nastúpili do kempu Tampy Bay, mala Rhéaumová tretí najlepší priemer inkasovaných gólov. Hráči aj tréneri s nedôverou poškuľovali po jej útlom brankárskom výstroji.

"Chcela som byť rýchla a pohyblivá. Na ramenách sa mi však čoskoro objavili modriny, a tak mi jeden z trénerov vypchával vestu ďalšími chráničmi. Vedeli sme si poradiť.

Hneď na úvod nás rozdelili na tímy a zohrali sme malý turnaj. V prvom zápase som nastúpila na jednu tretinu a chytila všetkých 14 striel. Bolo to však trochu smiešne, na ľade sa mi darilo, no ľudia stále rozprávali len o tom, že som tu jediná žena."

Phil Esposito na následnej tlačovej konferencii pochválil Rhéaumovú, sediacu po jeho ľavici:

"Snažili sa na ňu páliť, občas do nej aj vrazili. Je nováčik, navyše je to žena. Ale ona nedávala najavo takmer žiadne emócie a sústredila sa na svoj výkon."

"Nastúpi Manon v niektorom z prípravných zápasov?" spýtal sa jeden z novinárov.

"Áno, bude chytať. Ak tréner uvidí možnosť postaviť ju aspoň na jednu tretinu do bránky, nastúpi," odpovedal. Manon Rhéaumová si na ten moment veľmi dobre pamätá:

"V tej chvíli sa mi pod stolom roztriasli nohy. Nebála som sa toho zápasu, ale bola som veľmi nervózna. Ľudia sa ma pýtali: 'Nebojíš sa, že to dopadne zle?' a ja im na to, že neviem, kým to neskúsim. Je pravda, že to bolo nečakané. Myslela som, že ma na týždeň - dva vyskúšajú a pošlú ma domov. Na druhej strane, chcela som sa dostať do zápasu. Účasť v kempe mi nestačila a nebolo to dosť ani pre klub, médiá a fanúšikov."

Keď sme pred štadiónom The Expo Hall vystúpili z autobusu, bol to najstresujúcejší moment v mojom živote. V šatni, mojej vlastnej, ma čakala kytica kvetov od montrealskej stanice RDS s odkazom, že mi veria a stoja za mnou, čo ma veľmi potešilo. Po ceste zo šatne k hracej ploche mi takmer vyskočilo srdce z hrude, lapala som po dychu. Na ľade však zo mňa nervozita opadla a celkom som zabudla, že mám na sebe dres Tampy Bay Lightning. Dres tímu NHL."

23. septembra 1992 sa maličká, beznádejne vypredaná The Expo Hall otriasla v základoch pri búrlivom potlesku 8223 divákov, ktorí vítali na ľadovej ploche prvú ženu v NHL. Manon Rhéaumová nastúpila do bránky proti ostrieľaným veteránom zo St. Louis Blues. Z deviatich striel súpera úspešne zlikvidovala sedem a každý jej zákrok sprevádzalo nadšené burácanie domácich fanúšikov.

Po prvej tretine bol stav 2:2 a tréner Terry Crisp Rhéaumovú stiahol. Do bránky išiel Wendell Young a neuplynulo snáď ani tridsať sekúnd, keď inkasoval prvý gól. Jeho dobrý kamarát z tímu, obranca Pete Taglianetti, zo srandy zakričal: "Vráťte späť to dievča!" a pokrik sa okamžite uchytil v hľadisku. Young s Taglianettim na túto historku spomínajú s úsmevom, no Rhéaumová sa za kolegu necítila najlepšie.

Tampa Bay nakoniec prehrala zápas 4:6 a hoci Manon už toho roku šancu v prvom tíme nedostala, stala sa veľkou inšpiráciou pre mnohé mladé hokejistky, a tiež podpísala svoj prvý profesionálny kontrakt s Atlantou Knights, farmárskym tímom Tampy z IHL.

Nikdy sa nevidela tak ďaleko

V prvom celom odchytanom zápase proti Cincinnati Cyclones inkasovala Manon 6 gólov z 31 striel. Knights prehrali 8:6 (dva góly dostali do prázdnej bránky). Celkovo počas siedmich sezón odohrala 24 zápasov za profesionálne mužské tímy z nižších líg. Oveľa väčšie úspechy však zaznamenala na ženskom medzinárodnom fóre a neskôr i v podnikaní.

V roku 1994 vyhrala s kanadskou reprezentáciou ďalší titul majsteriek sveta a o štyri roky neskôr sa splnil jej sen, keď na ZOH v Nagane po prvý raz zaradili aj ženský turnaj. S kanadskou reprezentáciou získala striebro a krátko potom ukončila profesionálnu kariéru, aby sa mohla venovať rodine. Vydala tiež svoju autobiografiu s názvom Manon: Alone in Front of the Net.

V roku 2000 sa ešte pokúsila prebojovať do ženskej kanadskej reprezentácie, ale neuspela. Začala pracovať pre značku športových potrieb Mission Hockey a pomohla im navrhnúť prvé hokejové výstroje pre ženy. V roku 2008 založila Manon Rhéaume Foundation, ktorá poskytuje športové štipendiá pre dievčatá mladšie ako 19 rokov. Jej 17-ročný syn Dylan St. Cyr je taktiež hokejovým brankárom. Manon teraz prežíva najťažšie chvíle vtedy, keď sa Dylan postaví do bránky:

"Keď nastupoval na prvý zápas, mala som motýle v bruchu, boli to strašné nervy! Volala som mame, či je to normálne a ona mi na to vraví: 'Vidíš, teraz aspoň vieš, aké to je.'"

Nie všetci boli nadšení...

Päť dní po tom, čo Manon prepísala históriu NHL, vyšiel v renomovanom časopise Sports Ilustrated kritický článok E. M. Swifta s názvom "Bring On the Dancing Bears":

"Neobviňujem Manon Rhéaumovú za to, že využila situáciu. Svoju reputáciu si vydobyla tvrdou prácou a nech dopadne tento experiment s Tampou akokoľvek, určite to z nej urobí lepšiu brankárku. Má správny postoj, keď hovorí: 'Rada testujem svoje schopnosti proti najlepším.'

Je však jej vystúpenie prelomom v ženských športoch? Prepáčte, podľa mňa je to manipulatívne a sexistické, zúfalý pokus predať zlý hokejový tím nezasvätenému južanskému mestu. Sám Phil Esposito priznal, že Rhéaumovú využil pre zviditeľnenie klubu. A nemyslite si, že nevie čo robí, keď jej ponúkol kontrakt v nižšej súťaži. Tampa potrebuje predať aj lístky na zápasy svojich tímov z nižších líg v Atlante a Louisville."

Esposito neprotestoval: "Prečo Manon? Pretože sme potrebovali meno nášho klubu na stránkach novín! Jej šanca dostať sa do prvého tímu bola malá až žiadna. Ale fungovalo to. Predviedla dobrý výkon, dostala nás na mapu a sama sa stala úspešnou."

Swift článok uzavrel inšpiratívnou myšlienkou:

"Posolstvom ženského športu by nemalo byť to, že sa ženy dostanú do mužských tímov. Ale to, že budú môcť byť súčasťou ženského tímu a súťažiť proti ženám. Skutočným úspechom by bolo, keby jedného dňa niekto ako Manon Rhéaume dostal miesto v ženskom tíme Tampy Bay, v ženskej národnej hokejovej lige. To by bol zmysluplný cieľ!"

... ale nakoniec to dobre dopadlo

Keď Manon Rhéaumová vykorčuľovala 23. septembra na ľad v The Hall Expo, vtedy päťročná Dani Rylan začínala s hokejom v žiackom tíme Tampy Bay. Jej otec pracoval v marketingovom oddelení Lightning a dcére dokonca zadovážil puk s autogramom sympatickej kanadskej brankárky. Malá Dani snívala o tom, že sa raz stane prvou obrankyňou v NHL.

Potom, čo úspešne promovala na Northeastern University, jej hokejová kariéra skončila a otvorila si v New Yorku kaviareň s názvom Rise and Grind. Keď mala 28 rokov, s pomocou investorov a množstva hokejových kontaktov založila NWHL, prvú profesionálnu ženskú národnú hokejovú ligu. Súťaž funguje od roku 2015 a nastupujú v nej štyri kluby - Boston Pride, Buffalo Beauts, Connecticut Whale a New York Riveters.

Medzi podpisom prvého profesionálneho kontraktu Manon Rhéaumovej a zjavením ďalšej ženy, ktorá dostala zaplatené za hokej, uplynulo dlhých 22 rokov. Vďaka NWHL sa tieto rady rozšírili.

Najlepšie zarábajúcou hokejistkou národnej ženskej hokejovej ligy je Kelli Stack s príjmom 25-tisíc amerických dolárov ročne. Od sezóny 2018-19 bude najlepšie zarábajúcim hokejistom NHL Connor McDavid s príjmom 12,5 milióna USD ročne.

V súčasnosti pripravujú film inšpirovaný príbehom Manon Rhéaumovej s názvom Between the Pipes.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Kokosy na snehu a iné športové drevá: Títo športovci nemuseli byť dobrí, aby si ich ľudia zapamätali