Spoznajte 4 šikovné matky, ktoré premenili materskú na úspešné podnikanie

(Zdroj: static.pexels.com)
Spoznajte 4 šikovné matky, ktoré premenili materskú na úspešné podnikanie

Keď sa žena stane matkou, nastane v jej živote zásadný zlom.

K šťastiu z dieťatka, jeho prvého úsmevu, pokrokov, ktoré robí zo dňa na deň, sa však časom prikradne pocit stereotypu, života v bubline. Nakŕmiť, prebaliť, uložiť spať...a tak stále dokola. Poznáte to? Nevešajte hlavu. Predstavíme vám štyri šikovné mamy, ktoré sa rozhodli využiť materskú na rozbehnutie skvelých projektov. Sú dobrými mamami a zároveň robia niečo, čo ich napĺňa.

Z detí sa stali pomocníci

Zora Puškáčová, Kura Harabura

Zora je grafická dizajnérka, fotografka a zakladateľka vlastnej značky originálneho oblečenia pre celú rodinu pod názvom Kura Harabura.

Ako vzniklo Kura Harabura?

Úplne neplánovane, doma na kuchynskom stole.

Keď som si ako nadšená tehuľka chystala výbavičku pre prvé bábo, mala som veľmi veľa čistobielych bodyniek a napadlo ma, že si ich trocha rozveselím.

Urobila som zopár grafík (medzi nimi dnes už legendárneho Cicavca slovenského) a nažehlila ich na ne.

Bolo to milé, originálne, veselé a zrazu som zistila, že je to super ako darček pre kamarátov či príbuzných. Tak v jednom období všetci dostávali odo mňa tričká s menami, ich hláškami...

Uplynuli nejaké dva tri roky, bola som tehotná znova, a vtedy som sa rozhodla ísť s tým "do sveta". Po večeroch som si scápala jednoduchý e-shop, dala do neho asi tak 10-12 prvých motívov... A ono to šlo. A vlastne doteraz to ide - samospádom, niekedy až ako neriadená strela. Ale ide!

Čím je váš e-shop špecifický?

Všetky motívy (až na dve spolupráce s blogerkami Dedinská mať a Doma s deťmi) sú moje grafiky. Aj keď nemám na to školu, na grafiku či fotografiu mám oko, cítenie. Na konte mám niekoľko ocenení za dizajn aj za foto.

Motívmi sú trefné, chutné, veselé aj drzé hlášky, slogany... Ale aj ľudové príslovia, porekadlá, folklór. Tričká s bielym podkladom potláčam ja sama, mojimi rukami. Pri teplote 190 °C ich zalisujem na obrovskom ťažkom stroji a ešte zahorúca stiahnem fóliu. Už mám doslova azbestové ruky, nič ma neopáli. Takže s každým výrobkom ide k zákazníkovi aj kúsok zo mňa.

Čo znamená názov Kura Harabura?

Poďme si zaspievať... "Keď som ja slúžil, to prvé leto, vyslúžil som si kuriatko za to. A to kura harabura pekne krákore, behá po dvore..." spomínate si?

Jasné. Na tú pieseň som už takmer zabudla. Poďme ale späť k vašej práci. Oblečenie, ktoré predávate, zdobia naozaj originálne nápisy, kde sa inšpirujete?

Väčšinou je inšpiráciou sám život. Život s deťmi, rodičovstvo... každodenné situácie. Často nápad podsunú aj samotní zákazníci, napríklad: "Kura, prosím, potrebujem niečo na podpichnutie svokry na nedeľnom obede." To sa potom bavím (smiech). A osobitnou kategóriou sú ľudové príslovia či piesne.

Predávate tričká, body, tašky, odznaky... Máte v pláne ešte nejaké zaujímavé rozšírenie sortimentu?

Pred Vianocami dúfam, že príde jedna ďalšia milá komodita, ktorú teraz testujem.

Ako zvládate prácu, deti a kura k tomu? Dajú sa tieto tri veci skĺbiť tak, aby jedna nebola ukrátená na úkor druhej?

Jaaaaj (Smiech). Tvorivú (navrhovanie motívov) a administratívnu časť (odpovedanie na správy, spracovanie objednávok...) robím, keď deti spia. Fyzickú dielenskú prácu jednoducho riešim tak, že deti chodia so mnou. Sú naučené, zvyknuté, vychovávam si novú generáciu.

Starší rád asistuje, podáva, pozná naspamäť názvy všetkých grafík... A neskutočne ho baví vyrábať odznaky a magnetky, dám mu iba vykrojené motívy a súčiastky a už frčí: "Špendlík, koliesko, obrázok, fólia, cvak, cvak, hotovo." To je jeho výrobný postup. Sám sa domáha.

Na seba mi čas nezostáva, už rok a pol som nebola u kaderníčky, napríklad. Je to kamarátka, už ma niekoľkokrát volala a desí sa, že čo to mám na hlave (smiech). Ale ja toho až tak veľa nepotrebujem, základ je dobrý čaj a čokoláda.

Na ušité veci sa nemôžeme pozerať len cez peniaze

Katarína Berceli Olesová, Akousit.sk

Vyštudovaná učiteľka, ktorá už na strednej škole "prepadla šitiu".

Do tajov šitia pravidelne zasväcuje verejnosť prostredníctvom originálnych vlogov a jej blog akousit.sk získal prvé miesto v kategórii Nováčik v súťaži Bloger roka 2017.

Študovali ste strednú priemyselnú školu odevnú, no po nej ste sa vydali pedagogickým smerom. Prečo?

Keď som ako dieťa ručne šila oblečenie pre bábiky, vždy mi hovorili, že budem krajčírka. Ja som tvrdila, že nie, ja budem učiteľka.

Na gymnázium som ísť nechcela a v mojom okolí bola vtedy výborná odevná škola, ktorá sa mi automaticky zapáčila. Ale vysokú školu som brala ako samozrejmosť.

A tak som si v živote splnila dva sny, naučila som sa šiť a tvoriť odevy a bola som aj učiteľka - lektorka angličtiny. Teraz obidve skúsenosti využívam vo svojom blogu a na kurzoch šitia.

Kedy prišiel nápad začať blogovať a založiť si vlastnú webovku?

Nápad začať blogovať prišiel vtedy, keď som si uvedomila, že na slovenskom webe chýba kvalitná podpora šitia. Keď som sama hľadala návody, často som musela používať anglické, ktoré mi však nie vždy vyhovovali.

Pre mňa to samozrejme nebol problém, ale ako lektorka angličtiny som si uvedomila, že niektoré ženy s tým problém mať môžu. A ja som chcela pomôcť a hlavne, chcela som robiť návody pochopiteľné aj pre úplného laika. A keď som dostala aj podporu od manžela, stačilo iba začať.

Spomínate si ešte na prvú vec, ktorú ste ušili?

Úplne prvé veci boli ručne šité veci pre bábiky. Ale také to pravé šitie bolo tesne pred strednou školou, keď som si myslela, že do školy musím prísť už s nejakou zručnosťou (smiech). A tak som cez prázdniny šila rôzne tašky a dokonca som si ušila aj sukňu.

Čo je podľa vás najľahšie na ušitie? S čím by mali začať všetci, ktorí sa rozhodnú naučiť šiť?

Jednoduchá na ušitie je určite obliečka na vankúš. Ja učím na začiatok šiť aj úplne jednoduché srdce naplnené vatou, kde si učiaci precvičí oblé línie, alebo taká jednoduchá peňaženka so zipsom či nákupná taška. To s trochou trpezlivosti zvládne aj začiatočník.

Prečo by si mali ženy v dnešnej dobe, keď sa dá všetko kúpiť, sadnúť s šijaciemu stroju a niečo ušiť?

Ak máte radi farby a textil, stačí, keď si pozriete ponuku látok na internete, a hneď si budete chcieť niečo ušiť. Nemôžeme sa na ušité veci pozerať iba cez peniaze. Pri tom, čo si ušijem sama pre seba či ako darček, je zaručené, že nikto nebude mať to isté. A nie je to super?

Taktiež viem, že je veľký výber detských vecičiek v obchodoch, ale to, čo ušijete sami, má úplne inú hodnotu. A tá moja radosť, keď ušijem niečo pre moju Dorotku, či keď ušijem darček pre môjho synovca. Radosť mi prináša aj samotný proces šitia, a potom hotový výrobok.

Prvá torta bola pre dcérku

Andrea Rogoňová, Torty od Lorny

„Som cukrár - samouk, takže sa stále učím a rokmi nadobúdam nové skúsenosti, ktoré sa snažím posunúť ďalej tým, ktorí majú o toto sladké umenie záujem...“ Tak opisuje samu seba trojnásobná mama Andrea Rogoňová z Prievidze.

Na svojom webe pravidelne zverejňuje nielen fotogalériu najkrajších výtvorov, ale tiež fotopostupy, šablóny či rady pre začínajúcich cukrárov.

Ako ste sa dostali k cukrárčine?

Keď sme boli deti, moja mamina nám vždy na narodeniny piekla torty. Klasické, zdobené čokoládou a krémom. Tam mám asi základ.

Koľko tort musí človek upiecť, aby to takpovediac "dostal do rúk"?

Od upečenia prvej torty som piekla niekoľko rokov len jednu-dve torty ročne.

Až posledných asi päť rokov sa venujem tortám aktívnejšie. A stále sa učím (smiech). Stále je čo zdokonaľovať, vymýšľať, skúšať nové techniky zdobenia. Každému to trvá iný čas.

Spomínate si na vôbec prvú tortu, ktorú ste upiekli?

Áno, bola pre moju prvú dcérku k prvým narodeninám, pred 23 rokmi. Bola 3-poschodová, poliata čokoládou, zdobená krémom a lentilkami, navrch som posadila malú bábiku.

Pri toľkom pečení, máte ešte vôbec chuť na sladké?

Občas chuť na sladké príde, a vtedy väčšinou upečiem nejaký dobrý koláčik. Napríklad čokoládové crinkles, mrkvovú tortu alebo nepečené cheesecaky. Najradšej mám však naše vianočné koláčiky.

Podliehajú torty aktuálnym trendom, ako je tomu napríklad v móde?

Určite áno. Aj keď teda nie sú to nejaké radikálne zmeny. Väčšinou ide hlavne o svadobné torty, ich farebné zladenie a zdobenie. Nahé a polonahé torty sú trendy už zopár rokov. Tento rok prevláda jemné, prírodné a vintage zdobenie. Torty však dekorujem štýlom, v ktorom je ladená celá svadba, aby zapadla do témy.

Akých zákazníkov uprednostňujete: takých, čo prídu s fotografiou torty, akú si prajú, či takých, ktorí nechajú vzhľad torty na vašej fantázii?

Najradšej mám "voľnú ruku". Vtedy sa môžem naplno realizovať. Cudziu prácu nekopírujem. Inšpirácie a nápady mám v hlave.

Akú kombináciu chutí máte v tortách najradšej?

Stále mi chutí klasika - orechovo-rumový krém v kombinácii s piškótou a pikantným džemom a veľmi mám rada aj svieže náplne, napríklad mascarpone, či tvarohový krém s malinami.

Na svojich stránkach radíte začínajúcim cukrárom. Poraďte aj nám, aké vlastnosti by mala mať dobrá cukrárka?

Cukrárka, alebo skôr tortárka či tortová dekoratérka, by mala mať hlavne kúsok umeleckého cítenia, zmysel pre harmóniu farieb a chutí a, samozrejme, dobrú fantáziu. Okrem toho by mala byť trpezlivá, pretože taká výroba torty je časovo náročná.

Koľko trvá výroba jednej torty, povedzme svadobnej?

Jeden deň pečiem korpusy, na druhý deň plním. Torty nechám vytuhnúť do ďalšieho dňa. Následne upravím povrch a potriem podkladovým krémom. Zase vytuhnúť. Samotná konečná úprava, čiže poťahovanie, skladanie, dekorovanie trvá približne 5 - 10 hodín, podľa náročnosti. Plus modelovanie kvetov, ozdôb, viazanie lupeňov do kompletných kvetov a kytíc, tieňovanie, ďalších približne 4 - 6 hodín. Celkovo aj s časmi na tuhnutie, pečenie, prípravu krému a tak ďalej je to 3 - 4 dni plus modelovanie.

Máte nejaký cukrársky sen?

Asi ako každá, ktorá miluje dekorovanie tort - mať svoje sladké kráľovstvo. Je záujem aj o kurzy, no časovo som vyťažená, najmladšia dcérka má necelých päť rokov, takže čas mám podelený medzi rodinu, domácnosť a moju sladkú záľubu. Zatiaľ robím len videopostupy a fotopostupy + recepty, rady, nápady, viac nestíham. No verím, že raz si svoj sen splním.

Teória "jedli sme aj my a nič nám nie je" u nej neuspeje

Alexandra Popovičová, cojediazdravedeti.sk

Mama, ktorej nie je jedno, čo jedia naše deti.

Mnoho rodičov sa začne zaoberať zdravším stravovaním až po tom, ako sa im narodia deti. Ako to bolo u vás? Mali ste k zdravej výžive vždy blízko?

Úprimne, mala, vždy som milovala kopce zeleniny, ale nemala som napríklad šajnu o potrebe jedenia orechov, semiačok a podobne. Všetko som robila len intuitívne.

Keď sa mi narodilo dieťa a prišiel čas príkrmov, aj napriek absolvovanému kurzu o príkrmoch, mala som stále v hlave "guláš", a tak som sa vydala na cestu hľadania informácii a vzdelávania v tejto oblasti.

Zostavila som tím odborníkov - poradcov pre výživu, sama som absolvovala patričné vzdelanie a konzultujeme s pediatrami.

Za akým účelom ste zakladali stránku Čo jedia zdravé deti?

Všetko sa začalo facebookovou skupinou Čo jedia zdravé deti.

Keď mal malý niečo okolo roku, chcela som zdieľať recepty, svoje nápady, jednoduché tipy, ktoré som nikde inde nevidela a mala som pocit, že môžu inšpirovať.

Denne som strávila na Facebooku niekoľko hodín a verím, že to malo zmysel. Chceme pomôcť maminám sa zorientovať. Dnes ponúkame veľa informácií, z ktorých si môžu načerpať toľko, koľko im je sympatické a koľko zvládne ich rodina prijať, ak ide o zmenu vo výžive.

Po vyše štyroch rokoch práce sme o veľký krok ďalej. Robíme osobné poradenstvá a workshopy po celom Slovensku, edukáciu o výžive a strave pre materské školy i osvetové tábory pre maminy s deťmi.

Našou cestou je varenie sezónne a lokálne, z vecí, čo rastú tu a teraz okolo nás, ako sa len dá. Jasné, že "exotický" olivový olej i ryža vďaka svojej kvalite prenikajú aj do našich receptov, ale snažíme sa eliminovať takzvané živé potraviny z exotiky, ktoré nemajú kvalitu ako v mieste pôvodu, alebo ich cena je nezmyselne vysoká, a často ich hodnotu nahradia naše domáce potraviny.

V čom spočívajú podľa Vás zlé stravovacie návyky dnešných detí?

Veľa zlého tu narobil socializmus, kde sa zaviedla kopa nezmyslov do kategórie "zdravá výživa pre deti" kvôli odbytu z družstiev. Toto je, bohužiaľ, dodnes v podobnej forme verejne podporované, aby šľapal biznis.

Do tohto vstúpil masový marketing, ktorého obľúbenou cieľovkou je práve zmätená, unavená matka a deti. Doba prináša rodinám toľko denného stresu, že si už nechcú pridávať premýšľanie o tom, čo jedia.

Na druhej strane sa nám ozývajú matky, ktoré chcú vedieť, ako čítať obaly výrobkov, ktoré nechcú podliehať zotrvačným radám starých generácií. K tomu len poviem, že teória "jedli sme aj my a nič nám nie je" u mňa neuspeje. Naše babičky prakticky strávili život v prírode, varilo sa jednoducho, sezónne a lokálne, mäso bolo maximálne raz za týždeň. Pôda nebola tak unavená a zničená ako dnes.

Jedna z Vašich aktivít sa týka i škôlok. Mohli by ste povedať viac o projekte Čo jedia zdravé deti v škôlke?

Logickým vyústením našej činnosti o vzdelávaní mamín detí vo veku 0 - 3 roky, čo bola naša základná idea, bolo, čo bude ďalej. Tam prišli logicky škôlky. Ponúkame edukatívne hodiny pre deti, kde sa učia gastronomickej gramotnosti i o pôvode potravín. Zároveň ponúkame aj zdravý catering.

Aj keď sa naše chute vekom menia, niektoré jedlá máme zamilované už od detstva... Aké je to vaše?

Ja milujem klasiku - lúskový či tekvicový prívarok od mojej mamy s vajcom.

Každý občas „zhreší“, máte aj vy nejaký chuťový hriech, ktorý si občas doprajete?

Ja "hreším" skoro denne. Kvôli množstvu práce nejedávam pravidelne a mnohokrát neskoro večer. Moja úchylka je občasný rezeň alebo vyprážaný syr. Jem ich ale so šalátmi.

Čo sa týka môjho malého, má už štyri roky preč a jasno v hlave o svojom stravovaní. Verím, že keď raz pôjde na školu a bude chodiť aj do fastfoodov, jeho telo to zvládne lepšie, lebo bude mať čistý základ. Nerobím si naivné nádeje na život v bio bublinke (úsmev), ale každý deň sa počíta.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Učiteľka týmto nechutným experimentom ukázala deťom, aké dôležité je umývať si ruky