Ázijské historky, časť ôsma: Mjanmarsko si nezaslúži, že ho turisti obchádzajú

(Zdroj: www.travelhysteria.com)
Ázijské historky, časť ôsma: Mjanmarsko si nezaslúži, že ho turisti obchádzajú

Priznám sa, že v momente, ako sme pristáli v Mjanmarsku, som o tejto krajine v podstate nič nevedela.

Nie je to tak dávno, čo bývalá Barma otvorila cestovateľom svoje brány, ale veľa turistov ju obchádza. Politická situácia nie je ani zďaleka stabilná.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť siedma: Ak chcete zažiť autentické Thajsko, treba ísť na sever

V niektorých oblastiach pretrvávajú nepokoje medzi moslimskou a budhistickou časťou obyvateľstva, ktoré neraz vyvrcholia krvavými zrážkami a vraždením. Je až ťažké uveriť, že také mierumilovné náboženstvo ako budhizmus je schopné toľkej nenávisti.

Smutné je, že politickí lídri príliš neoponujú a poniektorí sa otvorene prikláňajú na stranu budhistov. Aj z tohto dôvodu sú niektoré časti Mjanmarska úplne uzavreté pre turistov, do iných zase potrebujete povolenie a armádny sprievod.

A to je aj odpoveď na otázku, kto vlastne v Mjanmarsku vládne: armáda. Ak vás všetky tieto fakty znepokojili, môžem vás ubezpečiť, že o týchto záležitostiach som sa dozvedela len z internetu. Obyvatelia Mjanmarska sú milí, priateľskí a nepoškvrnení turizmom. Mnohí turistov videli len párkrát v živote, a tak si vás budú zvedavo obzerať.

Je to aj veľmi usmievavý národ, aj keď podaktorí jedinci by sa mohli usmievať aj menej. Dôvodom je neprestajné prežúvanie betelových listov, vďaka ktorým hnednú a vypadávajú zuby.

Neskoro popoludní prilietame do Mandalay, jedného z najväčších miest v Mjanmarsku.

Už z lietadla vidíme stupy a chrámy, kam len oko dovidí. Domáci sú naozaj nábožensky založení a vidíme to na každom kroku. Na internete sa dočítate, že v Mandalay sa neoplatí stráviť viac ako jeden deň, ale my musíme byť za každú cenu alternatívni a rozhodneme sa pre dva. Hneď prvá vec, čo nás mierne zarazí, sú hotely.

Ten náš by sme si v Európe mohli dovoliť akurát tak so švajčiarskym dôchodkom, v Mjanmarsku nás vyjde smiešne málo a ešte dostaneme 50 % zľavu, lebo sme prví cudzinci. Personál sa k nám správa ako k nejakým anglickým šľachticom, čo nás trochu privádza do rozpakov.

Večera, ktorá je v cene hotela, obsahuje asi päť chodov, uvítací drink a, samozrejme, nemôže chýbať sprievodný program. Ten sa skladá z tradičného bábkového divadla a hry na typický hudobný nástroj patala. Problém je, že ten program trvá asi dve hodiny, počas ktorých pre nás niet úniku, keďže sme jediní hostia.

Prvý deň si požičiame z hotela bicykle a s vervou sa pustíme do objavovania Mandalay.

Mesto je postavené veľmi prehľadným spôsobom a všetky ulice sú označené číslom, takže je vlastne nemožné stratiť sa. To nám, samozrejme, nebráni v tom, aby sme takmer okamžite zablúdili. Všetky miesta, ktoré počas našej mini tour navštívime, majú jednu spoločnú črtu: Máme ich celé pre seba. Nikto nepýta žiadne vstupné, akurát sa stretávame so zvedavými pohľadmi domácich.

Jedným z najdôležitejších chrámov v meste je Mahamuni Pagoda. Vnútri sa nachádza zlatá socha Budhu, ku ktorej sa môžu priblížiť len muži. Tradícia káže, aby si kúpili zlatý lístok a ten potom prilepili na telo Budhu. Zatiaľ čo ja čakám vonku, príde za mnou asi tucet domácich, aby sme sa spolu odfotili. Na začiatku ma to prekvapí, potom pochopím, že sme pre nich atrakcia rovnako ako oni pre nás.

Pri východe z chrámu narazíme na menší problém: Netušíme, z ktorej strany sme prišli. Ukáže sa, že je to taký menší labyrint. Topánky máme samozrejme vonku, kedže v Mjanmarsku sa musíte pred vstupom na posvätné miesto vyzuť. Asi polhodinu krúžime, kým pochopíme, kadiaľ sme vošli, a to len vďaka predavačke, ktorá sa mi pri vstupe pokúsila predať ružovú čelenku s kvietkami.

Poobede zamierime na sever mesta, kde je tiež kopec pozoruhodných miest a je takmer nemožné vidieť ich všetky. My si zvolíme Kuthodaw Paya, nazývaný aj najväčšia kniha na svete. Nie je to doslova kniha, ale v každej zo 729 svätýň je uložený úryvok z budhistickej filozofie. Západ slnka si najlepšie vychutnáte z pagody Sutaungpyei , ale pripravte sa na celkom dlhú šľapačku do kopca.

S dopravou to v Mandalay nevyzerá až tak katastroficky a keď sme zvládli Vietnam a Thajsko, Mjanmarsko bude malina.

Druhý deň chceme venovať okoliu mesta Mandalay, kde sa nachádza množstvo zaujímavostí. Prvá zastávka je Hmwe Paya alebo Hadí chrám, ktorý sa od ostatných odlišuje len tým, že v ňom voľne žijú obrovské pytóny.

Podľa legendy žili na tomto území ešte predtým, ako bol chrám postavený a nechcelo sa im odísť, ani keď už bol hotový. Domáci sa hady pokúšali neúspešne vyhnať, potom im však došlo, že je to zbytočné. Od tej chvíle sa hady stali posvätnými a ak prídete v tom správnom momente, môžete vidieť, ako ich mnísi kŕmia.

Naša cesta ďalej vedie do dedinky Inwa, a tu nadíde vzácna chvíľa v živote cestovateľa. Doslova na každom kroku nájdete opustené anonymné chrámy, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Indiana Jones. Fascinujúce spustnuté chrámy okrem nás zaujímajú len kravy a kone. Pýtame sa, ako je možné, že tieto skvosty nie sú ani len označené na mape. Zhodneme sa, že toľko chrámov na kilometer štvorcový asi nenájdeme nikde inde na svete.

Neskoro popoludní dorazíme k poslednému miestu v programe: mostu U-Bein. Je to najdlhší tíkový most na svete a jediná možnosť, ako ho prejsť celý, je pešky. Naša prechádzka sa nezaobíde bez nekonečne veľa "selfíčok" s domácimi. Zastavujú nás aj budhistickí mnísi, ktorí si radi precvičia svoje konverzačné schopnosti v angličtine.

Ťažko sa nám z Mandalay odchádza. Malo to byť len ľahké predjedlo na mjanmarskom menu, no vykľulo sa z neho obrovské a sýte hlavné jedlo. Druhá zastávka je Bagan.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ázijské historky, časť prvá: Prach, lesk a detské bohyne Káthmandu